To povedal krátko po pokuse o atentát na premiéra a po viac ako týždni od incidentu na poškodeného spoluobčana v Košiciach ten „najkompetentnejší“ – minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Ale ten už toho natáral. Napríklad aj to, že zákony platia pre všetkých rovnako. Ani on sám tomu ale neverí. Radosť žiť v takomto štáte.
Matúško mal hneď po pokuse o atentát na premiéra vyvodiť politickú zodpovednosť a sám odstúpiť. Neodstúpil a neodstúpi sám ani teraz. Lebo je sráč čo nemá gule. Lebo nevie čo je morálka, zodpovednosť ani politická kultúra. Lebo ho Fico potreboval a ešte stále asi aj potrebuje. Na špinavú robotu, na ktorú je ako stvorený. A naviac aj patrične arogantne hrdý.
Ale aj keby odstúpil alebo bol odvolaný, tak zo spoločensko-morálneho hľadiska by sa nič nevyriešilo. Lebo by sa vrátil do parlamentu. Možno aj na predsednícku stoličku, ktorá je žiaľ stále voľná. A tak by sa z neschopného, ale veľmi agilného ministra, stal druhý najvyšší ústavný činiteľ! Medzi prezidentom a premiérom, ktorý ako jeho súčasný šéf je „až“ na treťom mieste z hľadiska hierarchie ústavných funkcií. Také milé slovenské riešenie. Neviem teda, čo je horšie z týchto dvoch veľmi zlých možností.
Čaká nás obdobie vyšetrovania a hľadania opatrení. Pravdepodobne ale iba blbých, neefektívnych a možno aj drahých ako vždy, keď sa niekto rozhýbe až po „funuse“. Vtedy treba zrazu všetko riešiť a prijímať opatrenia.
Rád by som to Matúškovi ako bežný občan aspoň trocha uľahčil a dovoľujem si mu jedno staronové opatrenie navrhnúť. Jednoduché, lacné, rýchle a bez nároku na akékoľvek „všimné“.
S príchodom nových polepov na policajné autá, ktoré samozrejme Šutaj Eštokovci kritizujú a už vraj pripravujú ďalšie v národných farbách, z nich zmizol nápis POMÁHAŤ a CHRÁNIŤ. Ako humorne poznamenal v jednom zo svojich rozhovorov bývalý prezident Policajného zboru SR Plk. JUDr. Štefan Hamran tak z dôvodu, aby si „policajti až pri nastupovaní do auta nemuseli čítať, čo majú vlastne robiť“.
V súvislosti s touto tragickou udalosťou navrhujem túto osvedčenú „pracovnú pomôcku, tento ťahák“ na dvere policajných áut zaviesť znova, ale v trocha inovatívnej podobe:
POMÁHAŤ a CHRÁNIŤ, ale NEMLÁTIŤ!
Záverom sa úprimne ospravedlňujem všetkým čestným a slušným policajtom, vyšetrovateľom, prokurátorom aj sudcom, ktorí sa nespreneverili Ficovmu režimu.
Bez nich je totiž návrat na cestu budovania demokracie a právneho štátu žiaľ nemožný. A som presvedčený, že všetci súdni občania tejto Ficom ťažko skúšanej krajiny si to nie len želajú, ale aj zaslúžia.
