Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Jozef Červeň

Jozef Červeň

Bloger 
  • Počet článkov:  1 485
  •  | 
  • Páči sa:  29x

Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík:  BIRMOVANCIŠTIPENDISTI7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCHAké mám povolanie?Akú mám povahu?Cesta vieryDuchovné témyFejtónyFotografie prírodyFotografie RómovHistória mojej rodnej obceKniha o RómochLunikovoMladí vo firmeNáčrt histórie slov. SaleziánoNezaradenéPastorácia RómovPoéziaPokec s BohomRómoviaSociálna prácaSociálna náuka Katolíckej cirkSpoločnosťSúkromnéVedeli sa obetovaťVzťah je cesta cez púšťZábava

Náčrt histórie slov. Saleziáno

Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora XI. (S223)

Jozef Červeň

Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora XI. (S223)

Teda doma, situácia sa dá asi takto opísať. Jedny šaty, šesťsto korún vo vrecku, štyri roky podmienky, len ako robotník, a len vo vlastnom okrese. Doma som nechcel, ani nemohol ostať, pretože niektorí sa ma báli, vyhýbali sa mi. Niektorí si mysleli, že predo mnou musia hovoriť takzvane protištátne. A za ďalšie, kdekoľvek som šiel, a kdekoľvek sa pohol všetko bolo známe. Musím, a na tomto mieste si kladiem za povinnosť poďakovať sa svojim rodičom, že mi v týchto najťažších chvíľach pomohli. Aj za tie ťažkosti ktoré museli počas mojej väzby prestáť. Viem, že brata preto zo zamestnania proste vyhodili a v našej rodine sa vyskytlo ešte veľa iných ťažkostí skrz mňa. V našom Skalickom okrese nebolo vhodné zamestnanie a preto som hľadal niečo iné, musel som však mať povolenie prestúpiť do iného okresu.

  • 8. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 592x
  • 17
Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora X. (S222)

Jozef Červeň

Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora X. (S222)

Boli sme viacmenej kňazi, niektoré cely boli len kňazské, ale väčšinou sa usilovali do tej cely dostať nejakého človeka. Všetky väznice boli vlastne výrobné dielne, pre podniky vonku. Boli sme najlacnejšie pracovné sily, boli sme prenajatí, a až zapredaní za podniky, boli to väčšinou práce, ktoré nijaký podnik nechcel. Prísna disciplína, i keď vychádzky boli voľnejšie, mohli sme sa porozprávať s kým sme chceli, áno aj pomodliť. Bolo často vidieť skupiny, ktoré na to čo robili potrebovali len jedno, desať prstov. Čo asi robili? Modlili sa ruženec. Návštevy boli len na pozvánky. Len najbližší príbuzní, vopred oznámení, registrovaní a schválení. Pri každej návšteve príslušník, a ak sa niekto pokúsil hovoriť o živote vo väznici, bola okamžite prerušená návšteva, a aj nejaké sankcie. Možno komické z jednej strany, ale nepríjemné z druhej bolo to, že keď bol Medzinárodný Deň Žien, tí ktorý mali na ten deň ohlásenú návštevu, museli si kúpiť z väzenskej záhrady kvety a odovzdať svojej návšteve. V návštevnej miestnosti bol napísaný jedálny lístok, čo jedia vaši drahí, lenže nič z toho čo tam viselo, sme nikdy nedostali.

  • 5. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 195x
  • 12
Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora IX. (S221)

Jozef Červeň

Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora IX. (S221)

Od závodu sme boli oddelení len dvojnásobným ostnatým drôtom, my sme len ďakovali Bohu, že to tak bolo, lebo vieme, že na iných táboroch museli robiť dlhočizné pochody, kým sa len dostali na pracovisko. Ale jednou z najhlavnejších nevýhod Jáchymova bolo to, že sme neboli chránení nielen proti žiareniu, ale pretože sme boli spojený závod aj tábor, ten rádioaktívny prach z drtiarní rudy bol najnebezpečnejší, a my sme mu boli vystavení stále. Pracovalo sa na dve smeny. Ubytovaní sme boli väčšinou sami kňazi. Ale i tam sa vždy našiel nejaký taký, ktorý vedel informovať. Bola dosť prísna kontrola kedykoľvek na tie baráky chodili dozorcovia, to znamená, že bolo treba dávať pozor a nedalo sa zabrániť aspoň to aby sme si mohli prepašovať potrebnú matériu na bohoslužby. Len bolo treba dávať pozor v nedele, lebo tie baráky boli navštevované dozorcami každú chvíľu. Kedykoľvek mohol vtrhnúť do „izby“, kde sa bolo treba vzápätí hlásiť, bolo treba robiť prehliadku. Často sa robievala i takzvaná námatková kontrola, teda vždycky všetko schovávať.

  • 4. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 351x
  • 8
Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora VIII. (S220)

Jozef Červeň

Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora VIII. (S220)

Neskôr sme sa dozvedeli, že deň v ktorom nás odvážali na Mírov bol dňom Stalinovej smrti. Keď sme prechádzali pohraničím v Hrozenkove sme videli veľký Stalinov portrét s čiernou stuhou, vedľa bol Gotwaldov portrét a pod portrétom bolo napísané: - Jdeme po stopách velikého Stalina. Myslím si že Klement Gotwald to zobral príliš doslovne, pretože o týždeň zomrel aj on. Teda ďalšia zastávka väzenského života bol Mírov. Ten náš nútený pohyb po republike sme humorne nazývali: "Akcia, spoznaj svoju vlasť.“ Bratislava, Ilava, Mírov, Valdice, Pankrác. V Mírove sme boli v bývalej arcibiskupskej pevnosti, vybudovanej v období tureckých nájazdov. Ďalšou zaujímavosťou je i to, že v Ilave sme boli uväznení v bývalom kláštore, a za ďalšie Valdice to bol tiež kláštor, ale kartuziánsky. Zdá sa že svetská moc sa rýchlo snažila zameniť cirkevné budovy na väznice pre jej príslušníkov.

  • 3. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 207x
  • 3
Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora VII. (S219)

Jozef Červeň

Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora VII. (S219)

(VIANOCE V BASE...) A to bol koniec. V piatok, teda na štvrtý deň boli vynesené rozsudky. Tak ako na začiatku aj teraz bola sála plná. Nebudem ich rozvádzať, sú v zápisniciach, ktoré potom dáme k dispozícii. Spolu sme dostali 259 rokov. Najviac dostal Títus Zeman, 25 rokov, a ostatní to mali tak paušálne desať, pätnásť, dvadsať. Ja som dostal štrnásť rokov. Na konci sa pamätám ešte na pripomienku pána predsedu, možno ironickú, že ak sa budete dobre chovať, po polovičke si môžete žiadať podmienečné prepustenie. Nikto tomu prakticky neveril. Ved kto by si pripustil, že si toľko odsedí. Keď som prišiel na celu spoluväzni sa hneď vyzvedali, a dokonca sa ešte hádali, že koľko som asi dostal. jeden povedal tri roky, druhý štyri. Hovorím im: - Ty si povedal tri a ty štyri, to znamená spolu, a to dvakrát.

  • 27. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 378x
  • 7
Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora VI. (S218)

Jozef Červeň

Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora VI. (S218)

Keď som čítal aké mal Vajanský väzenie, keď ho vyprevádzali z Martina ako politického väzňa, ľud s kyticami, porovnal som to s naším väzením. Smel si so sebou vziať dvesto kusov kníh, mal možnosť stravovať sa v reštaurácii. Údajne len jeden liter vína si mohol kúpiť. Ráno o siedmej sa cela otvorila, mohol navštíviť svojich susedov, mohol sa pozhovárať s kým chcel. Večer ho poprosil dozorca aby ráčil ísť do cely a nezabudol si vyložiť topánky, že mu ich večer vyčistí. A o tomto hovorili, že je to hyenizmus v Uhorsku. Nespomínam to tu preto aby som skompromitoval S.H.Vajanského, ale preto aby som naznačil aké hrozné bolo väzenie päťdesiatich rokov na rozdiel od uhorského. Ako hovorím, tomu hovorili hyenizmus v Uhorsku, ale myslím si, že mal skúsiť ten náš socializmus.

  • 20. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 237x
  • 3
Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora V. (S217)

Jozef Červeň

Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora V. (S217)

My, tá trojka sme sa dostali veľmi blízko k hlavnej ceste, keby sme boli už za tou hlavnou cestou tam by to bolo už lepšie. No my, už na smrť vyčerpaní sme odpočívali. A zrazu mi Títus hovorí: - Pozri! A videl som niekoľko desiatok vojakov z troch strán, boli po zuby ozbrojení a pomalým krokom, bezstarostne sa približovali. Ich pokoj v tvári naznačoval, že nás už dlhšiu chvíľu sledovali. Na útek sa nedalo ani pomyslieť, veď by nás postrieľali ako holuby. Pamätám si že Títus mel nejaké papiere, tie si zahrabal do piesku a povzdychol si: - Mária a teraz čo?

  • 19. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 189x
  • 2
Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora IV. (S216)

Jozef Červeň

Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora IV. (S216)

Keď sa Títus Zeman aj so sprievodcom, ktorý nás sprevádzal, (to bol už známy sprievodca cez hranice - Ferdinand Totka z Búrov - Borský Mikuláš) vracali cez Moravu, mali dohovorené v obci Závod u jedného gazdu,že si tam nechajú veci. Totižto mali tam zložený nafukovací čln a batohy. Dotyčnému zo Závodu to naložili do voza a dohodli sa že im to zavezie na Búre. Ale stal sa len jeden pech. Práve keď prechádzali cez bránu tohoto gazdu zastavil sa tam predseda národného výboru, a problém spočíval v tom, že práve v predošlú noc robili žandári záťah na šmelinárov mäsiarov v tej obci. Títus zliezol z voza a celkom pokojne sa začal rozprávať s predsedom, i keď povedal kto je, čo je, neprezradil meno...

  • 7. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 943x
  • 9
Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora III. (S215)

Jozef Červeň

Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora III. (S215)

Druhý pokus bol, že si vybrali niekoľko kňazov, spolubratov, neviem podľa akého kľúča, na tak zvané preškolenie. Znovu ich odviezli a to do Malaciek a tam pod vedením zmocnencov, bohužiaľ aj kňazov, ktorí boli v Pacem in terris, ich presviedčali aby odišli do duchovnej správy. Niektorí odišli do správy, niektorí do civilného zamestnania ale niektorých vrátili späť ako "nepreškoliteľných" naspäť do týchto našich táborov. Boli tam i naši spolubratia, a taký najväčší zásah bol potom začiatkom septembra, keď našim bohoslovcom, ktorí boli pred vojenskou službou oznámili, že prvým septembrom sa stávajú slobodnými občanmi, a doplnili: - Zajtra sa vám povie čo to znamená...

  • 6. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 650x
  • 33
Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora II. (S214)

Jozef Červeň

Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora II. (S214)

Potom nás v apríli 1950 znovu zhromaždili do tej študovne, okrem tých ktorí boli izolovaní, a to don Valábek, don Ernest Horniak a don Sersen, neviem prečo, ale tuším, aby ako predstavení neovplyvňovali druhých. No predsa milicionári priviedli Don Valábka a na to vedúci Pitoňák s veľkým krikom sa naňho oboril, ako to že sa opovážil, keď mu prikázali, a tak ďalej... . A don Valábek nakoniec hovorí: - Veď ja som tu neprišiel sám, veď vy ste ma tu dali priviesť. A potom sa zrazu na nás otočil a začal spievať Christus vincit, Christus regnat, Christus imperat. Prial by som vám vidieť tú reakciu. Nikdy som ešte nevidel chlapcov spievať s takým oduševnením, s akým hlaholili túto úvodnú antifónu ku krížovej ceste. Nakoniec nás utíšili a troch „nebezpečných“ posadili do áut a odviezli ich do Banskej Bystrice.

  • 5. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 371x
  • 10
Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora I. (S213)

Jozef Červeň

Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora I. (S213)

Hovorí jeden zo starých saleziánov o svojich spomienkach najmä od roku 1950-ho. Hovorí Adrej Dermek. HISTORIA EST MAGISTRA VITAE - História je učiteľkou života. Ak má splniť svoju úlohu, nebude sa môcť uspokojiť len tým, že pozbiera dáta, mená, miesta, štatistiky, čísla a vo veľkej skratke aj udalosti. Pretože história sa najprv prežíva, až potom sa píše. A čím neskôr sa píše, tým viac bledne a stráca na živosti aj na presvedčivosti. Kým však nemáme inej možnosti zachováme aspoň túto skratku jedného úseku našej histórie, v nádeji, že sa neskôr doplní, ak budeme mať ešte čas. To je aj naše saleziánske nebezpečenstvo, že obyčajne nemáme čas. A ak tu bude ešte niekto, kto bude mať čas a možnosť doplniť. Aj tak mnoho vecí, ktoré by mali a mohli vstúpiť do našej, aj celocirkevnej histórie, upadnú do zabudnutia aj do odpustenia. (Don Dermek už nežije.)

  • 28. nov 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 990x
  • 70
Budovanie socializmu s neľudskou tvárou (S212)

Jozef Červeň

Budovanie socializmu s neľudskou tvárou (S212)

Dňa 22.júna 1952 bola založená "Československá spoločnosť na šírenie politických a vedeckých poznatkov. Povolali do nej množstvo lektorov, redaktorov a vydavateľov. Mali chrliť potrebnú literatúru na preškoľovanie a či premývanie mozgov. (SIS 56) V tých rokoch boli všetky farské matriky zhabané a prevezené do krajských archívov. (SIS 41) Očakávaná zmena k lepšiemu keď 5.marca 1953 zomiera Stalin a o deväť dní Gotwald sa nekonala. Tieto udalosti otriasli straníkmi, zmena však nenastala. (SIS 56) Komunisti už mali podchytené aj Katolícke noviny. Desať dní po Stalinovej smrti tam píšu: "Stalinovo meno, to je symbol... to je mier - žiarivý maják". (KN) O týždeň nato zasa ospevujú Gotwalda: "...pre nás katolíckych kňazov ostane navždy v živej vďačnej pamäti... mal vždy objektívny a spravodlivý postoj k otázkam náboženským a cirkevným". (KN)

  • 20. nov 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 105x
  • 20
Bábkový proces s "vlastizradnými" biskupmi (S211)

Jozef Červeň

Bábkový proces s "vlastizradnými" biskupmi (S211)

V roku 1951 je jasné, že cirkev sa bude musieť stiahnuť do podzemia. Dňa 2.januára bol za biskupa vysvätený 27 ročný jezuita Pavol Hnilica v podzemnej nemocničnej miestnosti v Rožňave. (NIMR 63) O dva dni nato bol s putami na rukách a zaviazanými očami eskortovaný biskup Vojtaššák do Bratislavy. (SIS 51) O niekoľko dní, 10.januára sa konal bábkový proces s Vojtaššákom, Gojdičom a Buzalkom vysielaný rozhlasom. Veriaci plakali pred prijímačmi, keď počuli ako sa biskupi priznávajú k "zločinom".

  • 10. okt 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 933x
  • 138
Snaha štátu ovládnuť a zničiť Cirkev (S210)

Jozef Červeň

Snaha štátu ovládnuť a zničiť Cirkev (S210)

Dňa 21. augusta 1950 do tábora v Podolínci náhle prišiel Göllner, prednosta Slovenského úradu pre veci cirkevné. Rodák sa práve holil a tak zašiel rovno k "väzňom". Povedali mu o situácii v akej sa nachádzajú. Kôli tomu boli potom oddelení bohoslovci od kňazov a aj rehoľníkov medzi sebou pomiešal. Ešte pred troma mesiacmi vyhlásil: - Rehole treba medzi sebou pomiešať, nech sa medzi sebou žerú". Bolo tam vtedy 350 rehoľníkov. (ZSM 190) V ten deň vyšetrovali Dr.Františka Sersena, zhabali mu knihy, písomnosti aj notes s poznámkami o živote v tábore. Dali ho do záhradnej šopy na náradie na samotku, má zákaz slúžiť svätú omšu, iba v nedeľu mu žandár dovolí na vlastné riziko. (ZSM 192)

  • 9. okt 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 479x
  • 126
Katakomby roku 1950 (S209)

Jozef Červeň

Katakomby roku 1950 (S209)

Na konci júla 1950 v Podolínci bohoslovci od verbistov skladajú rehoľné sľuby v kaplnke u jezuitov. (ZSM 162) Po rehoľníkoch prichádza rad aj na biskupov, v tom čase päť slovenských a jeden český biskup idú do väzenia, štyria sú pod policajným dozorom. (ZSM 14) Začiatkom augusta napriek opevňovacím prácam utekajú traja: "Modlím sa, oči mi však odrazu padnú na jabloň pri múre. Hore múrom sa práve škriabe Otec Baran od misionárov Božieho Slova. Silný rehoľný brat mu pritom šikovne pomáha. Čierny šindeľ praští, uhýba sa i borí pod telom územčistého, plecnatého Otca. Už sa prevažuje na striešku a spúšťa sa na druhú stranu na chodník. Brat v záhrade sa ešte poobzerá, či je čistý vzduch a pokojne sa vracia na cestičku. Dnes ráno utiekol z Podolínca i Andrej Šándor, známy už na Slovensku pod básnickým menom Gorazd Zvonický. Jeho útek bol však riskantnejší ako útek Otca Barana, ale sa podaril. Použili sme pri ňom systém...

  • 4. okt 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 901x
  • 7
reklama
Rehoľníci skrývajúci zbrane (S208)

Jozef Červeň

Rehoľníci skrývajúci zbrane (S208)

Na začiatku júna 1950 vzali z Podolínca asi 20 chorých rehoľníkov na zotavenie do Belušských Sliatín na Považí (bol tam tábor pre 70-80 starých) odtiaľ sa dalo ísť aj domov na priepustku, boli lákaní do pastorácie. Podobný voľnejší tábor bol aj v Beňadiku pre zdravých. (ZSM 129) Na sviatok Božieho tela oltáriky pripravili: 1.saleziáni 2.verbisti 3.tešitelia 4.redemptoristi (ZSM 133) Na druhý deň, 9. júna sa v V Prahe sa konal zjazd schizmatickej Katolíckej akcie. Kňaz Horák sa tam "blysol" takouto rečou: "Hlboké mravné zásady socializmu a katolicizmu sú si tak blízke, že s nimi musí úprimne súhlasiť každý katolík. Socializmu sa vyčíta, že hlása triedny boj, ale triedny boj viedla v minulosti i cirkev... A keď už je reč o boji. Je možné považovať za bojovníkov za pravdu, za reprezentantov náboženstva a spravodlivého sociálneho poriadku na svete rehoľníkov, odsúdených preto, že skrývali zbrane? Ak majú byť toto vzory kresťanstva, tak my si také kresťanstvo neprajeme." (ČTK, v dennej tlači 10.6.1950)

  • 28. sep 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 058x
  • 10
Prvé dni v koncentráku v Podolínci (S207)

Jozef Červeň

Prvé dni v koncentráku v Podolínci (S207)

Zhromažďovanie saleziánov do koncentráku v Šaštíne pokračovalo. Niektorých odvádzajú na vyšetrovanie, ktoré bývalo spojené aj s mučením. Večer, 14.apríla 1950 odviezli Pavla Drgoňa, Rudolfa Butaša, bol prvý rok kňazom a Viktora Karlubíka, kňaza na odpočinku, jeho svetom bola záhrada. (ZSM 44) V Šaštíne už boli zhromaždení skoro všetci. Z nich viac ako 50 rokov mali iba niekoľkí, 40 rokov desiati až pätnásti, značný počet bolo 30 až 40 ročných, bolo tam 40 teológov, 60 klerikov pedagogického študentátu, asi 25 asistentov, 40 mladých bratov koadjútorov, 60 novicov z prvého i z druhého noviciátu (ZSM 46) Na druhý deň pred večerou súdruh Kálenský dal všetkým takýto odkaz: "Nech sa prihlásia všetci kňazi, ktorí by chceli ísť na fary do pastorácie. Takisto nech sa prihlásia klerici a koadjútori, ktorí by chceli ísť domov a potom do zamestnania". (ZSM 49)

  • 11. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 090x
  • 117
Začiatky komunistických slovenských koncentrákov (S206)

Jozef Červeň

Začiatky komunistických slovenských koncentrákov (S206)

Už od začiatku roka 1950 bolo jasné, že komunisti zavedú nové poriadky. Začalo platiť nové rodinné právo. Je povinný občiansky sobáš, štátne matrikárstvo je odobraté cirkvám. (Vaško II,114) Dňa 8.januára zomiera banskobystrický biskup Škrábik, o päť dní je zvolený za kapitulného vikára Daniel Briedoň. Štát jeho voľbu vetoval. (Vaško II,243) O mesiac nato, 13.februára, bol Ján Dechet, vlastenecký kňaz dosadený štátom za ordinára banskobystrickej diecézy a slávnostne uvedený do úradu. Voľbu Daniela Briedoňa štátni páni zamietli. Cirkev sa bránila, už o štyri dni rozniesli po farách diecézny obežník, v ktorom bola Dechetova exkomunikácia. (Vaško II,118) Vtedy sa však už nič nedalo robiť, pretože ešte 20.januára sa KSČ rozhodla koncentrovať rehoľníkov a zabrať kláštory. Začala éra komunistických koncentrákov aj u nás, na Slovensku. (Vaško II,243)

  • 7. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 217x
  • 25
Cirkvi sa stali finančne závislé na štáte (S205)

Jozef Červeň

Cirkvi sa stali finančne závislé na štáte (S205)

Dňa 26. júla 1949 sa slovenskí katolíci dozvedeli radostnú zvesť Svätý Otec Pápež Pius XII. vymenoval 26.júla 1949 trnavského apoštolského administrátora Dr.Ambróza Lazíka za trnavského biskupa. Podobne i Dr.Roberta Pobožného, doterajšieho kapitulného vikára rožňavského za tamojšieho biskupa. Konsekrovaní boli 14.augusta v Trnave. (BAT 359) Už dva dni po ich konsekrovaní Biskupský zbor zaujal stanovisko k situácii obežníkom: "Každá akcia podnikaná bez vedomia biskupov, alebo proti ich vôli, nakoľko sú spojení s pápežom... rozbíja jednotu a smeruje nutne k jej zničeniu. Cirkev je postavená pred voľbu: podrobiť sa diktátu, alebo prenasledovaniu... Želáme si dohodu, ale nie diktát. Keby však už k takej dohode nemohlo prísť, pretože bolo rozhodnuté začať všetkými prostriedkami vyhladzovací boj proti katolíckej cirkvi, nadišla hodina skúšky pre katolíkov v Československu... Trpieť za Krista je najväčšou slávou. (SIS 37)

  • 1. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 646x
  • 30
Štát začína ovládať Katolícku cirkev (S204)

Jozef Červeň

Štát začína ovládať Katolícku cirkev (S204)

Niekoľko dní pred koncom mája 1949 sa saleziáni na Trnávke dopočuli, že poštátnili už aj saleziánsky ústav v Komárne. (BAT 355) V tých dňoch bol zahájený IX.zjazd KSČ. Jednal aj o vzťahu k cirkvám. Minister informácií Kopecký predstavil svoj plán: "Nahradiť náboženstvo osvetou." (Lidová demokrace, 9.5.1949) Komunisti na IX.zjazde KSČ prijali generálnu líniu výstavby socializmu. (DS 186) Na zjazde Kopecký prehlásil: "Vyhradzujeme štátu právo... viesť všetku školskú a mimoškolskú výchovu... v duchu marx-leninizmu." (Pôst 9) Na Trnávke to vtedy vyzeralo takto: "Cez celý týždeň sme boli svedkami, že saleziáni si získali už srdcia ľudí. Mnohí vraj celú noc nespali a pozerali sa pri zhasnutom svetle cez okno, či sa so saleziánmi niečo nerobí. Tiež chlapcov táto zvesť mimoriadne dojala. Chodilo ich sem veľa celý týždeň a boli k nám veľmi zdvorilí, úslužní a poslušní. Mnohí pochopili až teraz, čo pre nich oratórium znamená." (BAT 355)

  • 27. jún 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 266x
  • 71
SkryťZatvoriť reklamu