Jozef Červeň
Kapitoly dejín z pera totalitného inšpektora XI. (S223)
Teda doma, situácia sa dá asi takto opísať. Jedny šaty, šesťsto korún vo vrecku, štyri roky podmienky, len ako robotník, a len vo vlastnom okrese. Doma som nechcel, ani nemohol ostať, pretože niektorí sa ma báli, vyhýbali sa mi. Niektorí si mysleli, že predo mnou musia hovoriť takzvane protištátne. A za ďalšie, kdekoľvek som šiel, a kdekoľvek sa pohol všetko bolo známe. Musím, a na tomto mieste si kladiem za povinnosť poďakovať sa svojim rodičom, že mi v týchto najťažších chvíľach pomohli. Aj za tie ťažkosti ktoré museli počas mojej väzby prestáť. Viem, že brata preto zo zamestnania proste vyhodili a v našej rodine sa vyskytlo ešte veľa iných ťažkostí skrz mňa. V našom Skalickom okrese nebolo vhodné zamestnanie a preto som hľadal niečo iné, musel som však mať povolenie prestúpiť do iného okresu.
