Jolana Čuláková
Povolanie: ľavé krídlo naskakovač
Časy sa menia, ľudia sa menia, peniaze sa menia aj povolania sa menia. Niekto vymení niekoľko povolaní za život, iný má jedno až do smrti. To je môj prípad.
Blogerka, mama štyroch dospelých detí. Zoznam autorových rubrík: Komerčne vďačné, Toto nečítajte, Moje malé každodennosti, Ako sa žije iným, Kultúra, Antikultúra, Cestovanie, Haluze, Poézia, Neskutočné príbehy, O slobode a manipulácii, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Jolana Čuláková
Blázni, ktorí chcú prevádzkovať kino a espresso na dedine...
Keď som sa dozvedela, že existujú ľudia, ktorí chcú z nášho dedinského kina urobiť stánok kultúry a spoločenských stretnutí, vyrazilo mi dych.
Jolana Čuláková
Denník inej ženy (ktorá sa bojí Vianoc)
Bože, zas idú Vianoce. Strašne sa mi nechce, aby boli. Vlastne sa ich bojím. Tie Vianoce mi veľmi nevadia, ale tie prípravy! Otras. Zasa sa s mužom pohádame. Najprv kvôli darčekom, potom kvôli nákupom a nakoniec kvôli minutým peniazom. No a tesne pred sviatkami kvôli bordelu v našom dome. Ale najväčší problém bude ten, že nič nestíham a nikto na svete mi nepomáha. Ani Henkel, Triangel či Provident Financial.
Jolana Čuláková
Je lepšie robiť aspoň niečo, ako vôbec nič
Muž včera večer zobral do ruky noviny a prvé, čo si prečítal, boli výsledky volieb. Sedela som pri stole a vyčkávala, čo povie. Dlho bol ticho. Vedel, že nech povie čokoľvek, vzdychnem si a pokrútim hlavou. Od soboty k sebe totiž „nepatríme“. On je osemdesiatdvapercentný a ja osemnásťpercentná.
Jolana Čuláková
Denník inej ženy
Nikdy som si nepísala denník. Asi preto, že som sa vždy mala s kým rozprávať. Tá žena si ho písala. Nerozumela som tomu. Mala sa s kým rozprávať, mala okolo seba hromadu priateľov a široko rozvetvenú rodinu. Manžela, deti, prácu, úspech a vyzerala taká šťastná. Načo potrebovala denník?
Jolana Čuláková
Mŕtva voda
(inšpirované piesňou Anetty Langerovej a mojím manželom, pre ktorého sú voľby zbytočné) Venované všetkým, ktorí neboli včera voliť
Jolana Čuláková
Pochádzame zo svine?
Podľa niektorých národov Melanézie áno. Títo ľudia si vysvetľujú dejiny sveta po svojom. Sú presvedčení, že človek pochádza zo svine. Pravda je, že ľudský život je s prasatami prepojený, či sa nám to páči alebo nie. A nielen vtedy, keď sa niekto ožerie ako sviňa.
Jolana Čuláková
Budeme voliť tých, ktorých nám podstrčia médiá?
Niektorým kandidátom do nitrianskeho VÚC vraj odmietli miestne noviny uverejniť predvolebnú inzerciu. Tvrdili, že si chceli zaplatiť uverejnenie informácií o činnosti VÚC, ale z novín ich slušne vypoklonkovali. Neuveriteľné. Zobrala som do ruky posledné vydanie novín. Po dôkladnejšej analýze bolo nad slnko jasnejšie, že noviny sa rozhodli vyhrať voľby svojim „vybraným koňom“.
Jolana Čuláková
Pred šestnástimi rokmi som zbabelo utiekla...
Na staré kolená nebudem chodiť na besedy a rozprávať, ako bolo v revolučnom roku 1989. Takmer nič z udalostí, ktoré zmenili svet, si nepamätám. Neviem, či je to dobre alebo sa mám hanbiť. Mala som dvadsaťdva rokov a pamätám si celkom nepodstatné veci. Napríklad aké bolo počasie. Nedrkotala som zubami na námestí, nikdy som nešla holými rukami proti plexisklám. Tak to bolo a už to nezmením. Kým ostatní slobodu nachádzali, ja som ju stratila.
Jolana Čuláková
Ako sa robí „lacná“ predvolebná kampaň
Včera večer za mnou prišli až do mojej milovanej dedinky kedysi strediskovej, dnes rozbitej a polorozpadnutej, priamo do nášho kultúrneho domu postaveného v akcii Z. Bolo ich sedem. Poslanci z Veľkej slovenskej koalície, takmer ako z domu Veľkého brata. Rozdiel? O týchto ľuďoch viem veľké .... nič.
Jolana Čuláková
Boj proti fašizmu v kuchyni?
Jiří X. Doležal z českého Reflexu sleduje neonacizmus v Českej republike už roky. Pred časom napísal dve strany textu „len“ kvôli tričku, ktoré mal oblečené futbalista z Brna a nepriamo tak propagoval zakázané hnutie. Malichernosť však? Písať o tričkách, na ktorých sú všakovaké obrázky a znaky. Možno ľuďom trošičku pripomínajú „náckoviny“, ale nie je to hákový kríž. Kývnu rukou: mladosť – pochabosť a ide sa ďalej.
Jolana Čuláková
Prečo potrebujeme presviedčať ľudí o svojej pravde?
Líšime sa od zvierat. Okrem iného aj tým, že máme reč a morálku. A tak neustále niečo riešime. Zvieratá to majú jednoduchšie. Nerozmýšľajú, správajú sa pudovo. U nich spravidla vyhráva silnejší, zdravší, smelší, prefíkanejší. Ten získava najlepšie sústo, najzdatnejšiu samicu alebo samca a najlepšie možnosti na odovzdávanie svojich génov. Ľudia musia dokazovať svoje kvality inak. Pritom im ide v podstate o to isté.
Jolana Čuláková
V Nitre máme pravú nefalšovanú reality show
Ak je úspech nových televíznych formátov postavený na tom, že ľudia radi sledujú druhých, ako sa správajú, tak v Nitre máme tiež jeden celkom vydarený formát. Vyrástol priamo pod holým nebom v centre mesta. Bude tam zdarma, za každého počasia a niekoľko týždňov. Reality show ako vystrihnutá z historických križovatiek, ktoré neriadi počítač a blikajúce oči semaforov, ale poctivý policajt.
Jolana Čuláková
Ako využiť nešťastie druhého vo vlastný prospech
Zaskočila ma správa v dnešnom SME s názvom „Smrť Daniela si uctia politici pochodom, umelci koncertom“. Kdesi vo vnútri ma začal nahlodávať nepríjemný pocit, že smrť človeka sa dá dobre zúročiť. Včera s tým prišla Markíza a JOJ-ka, ktoré vypísali odmenu stotisíc korún za informácie, ktoré prispejú k dolapeniu vraha. Veľmi pekné gesto. Nemôžem si ale pomôcť. Vždy ma mrzí, keď niekto pomáha slabšiemu iba preto, aby sa o jeho pomoci dozvedelo čo najviac ľudí. Aby si ho vďaka „ľudskosti“ všimli. Alebo dokonca využije ľudskú tragédiu na vlastné zviditeľnenie.
Jolana Čuláková
Ako sa priživiť na nezamestnaných
Škoda, že tento článok pravdepodobne nebudú čítať nezamestnaní. Väčšina z nich totiž nemá počítač a o internete môže iba snívať. A nemá sa ich kto zastať. Jedno aj druhé akosi nepredpokladajú na Úradoch práce. Nezamestnaní sú pre nich dojné kravy. Alebo skôr hoviadka s chorobou šialených kráv. Treba ich nahnať do stáda a nechať dusiť vo vlastnej šťave. Bandu jednu lenivú, nevzdelanú. Tento pocit som nadobudla potom, ako som zisťovala netransparentnosť vo výbere nezamestnaných do rekvalifikačných kurzov.
reklama
Jolana Čuláková
Budúcnosť je tu
Autori vedecko-fantastických filmov a kníh sa mýlili. Predpokladali, že po roku 2000 budú ľudia lietať do vesmíru na víkendy, rozmnožia roboty, komunikovať budú cez videotelefóny, prístup k informáciám využije hŕstka mocných alebo že sa odstráni chudoba. Nič také sa neudialo.
Jolana Čuláková
Kedy sa pitve kačica
Cez víkend máme hody. Stáť pri nás budú všetci svätí, lebo práve oni sú dôvodom, prečo začne veľká žranica. Náš kostol je zasvätený nie jednému svätému ale hneď všetkým naraz. Má to svoju výhodu. Niežeby sme boli lepšie chránení alebo viac veriaci, ale príde k nám menej šiatrov a iba sem-tam kolotoče. V novembri býva kosa. A tento rok aj vtáčia chrípka.
Jolana Čuláková
Ako mi voľby zaklopali na čelo
Zo schránky trčali Oznámenia o čase a mieste konania volieb. Keby silnejšie fúkol vietor, tak ich ani nedostanem. Ani by mi nechýbali. Po cirkuse, ktorý predviedli nitrianski poslanci, sa mi voliť nechce. Vlastne ani neviem koho. Včera som bola v meste a betónové kruhy, inokedy oblepené plagátmi, boli rozdelené demokraticky podľa čísiel ale boli prázdne. Ani mú, ani bú. Vycucajte si všetko z prsta.
Jolana Čuláková
Ako mi vrátili rodinu
Posledné mesiace to so mnou lomcuje. Veľké slová, bombastické útoky (teraz nemyslím teroristické) na politikov, médiá, nespokojnosť so životným štýlom. Pocit zlosti a bezmocnosti vystriedala apatia alebo zaťatosť. Buď na to kašlem alebo zubami-nechtami niečo niekomu dokazujem. Odrazu sa vyjasnilo. Možno len na chvíľu, ale ja si túto dúhu nenechám ujsť. Markíza sa prispôsobuje divákovi. Úžas. Cítim sa geniálne.
Jolana Čuláková
Ako sa žije zosnulým
Médiá a obchodníci si aj z Pamiatky zosnulých urobili biznis. Nech je ako chce, zosnulého si nemôžeme kúpiť. To nie je ako so psíkom alebo domácim zvieratkom. Aj keď niektorí sa tak k nim správajú. Rozdiel je iba v tom, že zosnulí nevyžadujú ich čas, stačí, keď im raz do roka dajú to najlepšie, čo ponúka trh – kvety, vence, sviečky. Na rozdiel od živého tvora, zosnulý si nič nepýta ani nenamieta. Nech veríte v Boha alebo nie, môžete si byť istí, že zomrelí žijú ďalej. Minimálne vo vašich mysliach alebo srdciach.
