Jolana Čuláková
Pred šestnástimi rokmi som zbabelo utiekla...
Na staré kolená nebudem chodiť na besedy a rozprávať, ako bolo v revolučnom roku 1989. Takmer nič z udalostí, ktoré zmenili svet, si nepamätám. Neviem, či je to dobre alebo sa mám hanbiť. Mala som dvadsaťdva rokov a pamätám si celkom nepodstatné veci. Napríklad aké bolo počasie. Nedrkotala som zubami na námestí, nikdy som nešla holými rukami proti plexisklám. Tak to bolo a už to nezmením. Kým ostatní slobodu nachádzali, ja som ju stratila.