Momentálne žije v Prahe, kde píše, skúma a vyučuje. Po rokoch strávených v západnej Európe je to príjemná zmena, aj keď to počasie by mohlo byť aj lepšie. Bloguje aj na http://blog.etrend.sk/juraj-draxler/. (Foto: European Alternatives Cluj) Zoznam autorových rubrík: Politika, Dôchodkové veci, Cestopisy, Praktické rady, Impresie, Ekonomické zamyslenia, Moje alter ego, Súkromné, Nezaradené
Británia je skutočnou mozaikou církví. Samotná Church of England je vlastne federáciou rôznych skupín, ktoré majú značnú autonómiu, od takých, ktoré sú v podstate katolícke, až po značne reformované prúdy. V Škótsku zase dominuje škótska presbyteriánska církev a jej rôzne odnože. A všade je okrem toho množstvo menších reformovaných církví, od početných metodistov až po menšiu sektu kvakerov. (Tí majú jedno z hlavných centier práve v Yorku, kde študujem.)
Nedávno som dostal vyplniť dotazník, kde som mal zhruba odpovedať, ako som spokojný s mojím štipendijným servisom a aké mám dojmy z Británie. Moje štúdium v tejto krajine totiž platí britské ministerstvo zahraničia a všetky služby s tým spojené má na starosti Britská rada.Neviem, ako sa cítili iní štipendisti, ktorí tieto otázky dostali. Nie každému sa tu možno až tak páčilo a povedať otvorene svoje názory pod vlastným menom nebýva vždy ľahké. Ja som tento problém nemal. Britániu mám rád a vždy sa sem rád vraciam. Takže som dotazníku zveril veľmi pozitívne dojmy.
Netreba ani zdôraznovať, že pozornosť budí jedno meno – Marx. Aj k tomu sa dostanem. Pritom všetci štyria autori, ktorých som si dal „na štít“, patria k špičke v spoločenských vedách a každému, kto sa chce vážne venovať štúdiu „spoločnosti“, vrelo doporučujem sa nimi zaoberať. Ponúkam vám krátky, stručný a neučesaný prehľad o týchto štyroch hrdinoch, alebo skôr o mojich stretnutiach s nimi.
Aj vy patríte k fanúšikom na Slovensku tak populárneho Paula Johnsona? Potom vás zrejme týmto článkom sklamem. Johnson nie je nijakým akademikom a v krajine svojho pôvodu, Británii, by málo ľudí napadlo považovať ho za autoritu v oblasti histórie, hoci sa pod takouto nálepkou na Slovensku, a nielen tam, predáva. Ale na druhej strane vám ponúkam krátky príbeh o tom, ako celý tento mýtus vznikol. Dúfam, že bude minimálne taký zaujímavý, ako Johnsonove napínavé historické príbehy.
Iste, máme Nový čas, STV ponúka Superstar, Poštu pre teba a podobne a Markíza ide dávať Big Brother. Spoznávame útržkovité kúsky bulvárnej kultúry. Ale máme ešte čo doháňať.
Prvý sociálny štát v Európe vybudoval superkonzervatívec Bismarck v 19. storočí. Jeho cieľom bolo, ako povedal, získať aj chudobnejšie vrstvy na stranu štátu. Ale v poslednom čase sa akosi pretláča do verejnej diskusie názor, že všetko, čo súvisí so sociálnym štátom, súvisí so socializmom. Opak je pravdou, sociálny štát je typicky kapitalistickým nástrojom.
V britskej tlači sa dnes objavila správa, že zomrel John Tyndall, zakladateľ Britskej národnej strany (British National Party – BNP). Ide o radikálne zoskupenie zamerané na protiimigrantskú rétoriku. Samotného Tyndalla však neskôr strana vylúčila, kvôli jeho celkom otvoreným sympatiám k nacizmu.
Je politika zlá? Moderné deti kvetov – hippies, ktorých fórom už zväčša nie je ulica, ale internet – si tvoria svet zo skladačky útržkovitých informácií a snažia sa vniesť do tohto sveta zmysel jeho „oduševňovaním“. Obrovsky komplexné fenomény ako vojna medzi štátmi, zavádzanie diktatúry alebo demokracie, a podobne, sa v podaní mediálnej mašinérie stávajú príťažlivo plochými plagátmi. Farebnými, jednoduchými, s postavami, ktorých charakter je jasne načrtnutý ich tvárami. Dajú sa krásne vylepiť nad postel.
V uplynulé dni sa objavili dva zaujímavé články vo svetovej tlači, týkajúce sa americkej „vojny proti teroru“. Minulý piatok bývalý osobný lekár prezidenta Georgea Busha staršieho uverejnil rozsiahly komentár v denníku The Washington Post, kde obvinil vládu USA z toho, že používa vojenských doktorov na prípravu mučiacich procedúr pre zajatcov.
Pri obrázkoch z Londýna sa mi vybavili riadky z knihy spomienok významného poľského logika, filozofa, dominikánskeho kňaza Józefa Bochenskeho. Zažil bombardovanie britskej metropoly nemeckou Luftwaffe a nekonečne ho fascinovala reakcia londýnčanov.
(doplnok k článku o americkej demokracii) Američanov som za svoj život stretol neuveriteľne veľa. Spolupracoval som s americkými firmami, mal som veľa amerických spolužiakov. Ale do samotných USA som sa pozrel iba raz, a videl som ich, takpovediac, z rýchlika, keďže išlo o párdňovú služobnú cestu.
Už ten zrod nebol ideálny. Každý rok sa veľkolepo slávi Deň nezávislosti, tak, ako aj pred dvoma dňami. Nie každý vie, čo prišlo potom. Len čo získali samostatnosť po nespokojnosti s daňovou politikou Británie, vlády jednotlivých štátov zvýšili dane vlastným obyvateľom do takej miery, že to viedlo k sérii roľníckych povstaní.
Nedávno sa istá slovenská politička v diskusnej relácii vyjadrila, že je neprijateľné, aby Národná rada prijímala zákony, ktoré začnú platiť až v nasledujúcom volebnom období. Takýto výrok je výrazom pomerne silnej naivity a odráža neinformovanosť, ktorá u nás o parlamentnej práci panuje. Vo vyspelých demokraciách je naopak obyčajne neprijateľné, aby sa tie najdôležitejšie zákony prijímali s čo najrýchlejším vstupom do platnosti.
Je až neuveriteľné, ako sa niektoré mediálne nálepky zaužívajú. „Komunistická Čína“ patrí k tým najmenej presvedčivým.
Čínska obchodná diplomacia včera skórovala. Kazašská vláda uistila čínskeho prezidenta, že postaví plynovod smerujúci na východ. Prezident Chu Ťin-tchao priletel do Astany v nedeľu večer po tom, ako v Moskve, ako sa zhoduje väčšina pozorovateľov, nepochodil so žiadosťou o perspektívne zvýšenie dodávok ropy.
Minulý týždeň prezentovali predstavitelia vládnej elity Spojených štátov dva diametrálne odlišné pohľady na vojnu v Iraku. Prezident Bush v prejave k národu opakoval starú tému boja proti terorizmu a za demokraciu. Jeho viceprezident Cheney dokonca vyhlásil, že povstanie v Iraku „sa zvíja v konečných kŕčoch.“ Dvaja vysokí predstavitelia ozbrojených síl, gen. John Abizaid, veliteľ pre Stredný Východ, a gen. George Casey Jr., šéf vojsk v Iraku, zatial vo výpovedi pred výborom Kongresu, ako hovorí víkendový článok v International Herald Tribune, vyložili na stôl fakty.
Koncom uplynulého týždna prebehla v médiách krátka prestrelka medzi ministerstvom práce a sociálnych vecí a ministerstvom financií. Jednalo sa o to, či pri úprave nejakej nejasnej formulácie v zákone by sa nemalo rozmyšľať aj o tom, či štát má vôbec stopercentne garantovat vklady v dôchodkovych spoločnostiach alebo nie. Je úplne neuveriteľné, ako málo pozornosti sa tejto roztržke dostalo.
Tieto dni sa nesú v znamení odhodlania urobiť niečo preto, aby svet zajtrajška mohol vyzerať lepšie, ako ten dnešný. Pod takúto exhaltovanú formuláciu by sa aspoň dala zhrnúť séria megaaktivít, ktoré teraz dominujú televíznym obrazovkám západného sveta. Megakoncert Live8 v Londýne (a sesterské koncerty po celom svete), ľudská reťaz okolo Edinburghu na podporu kampane Make Poverty History. Veľa šikovných a zapálených ľudí odviedlo skvelú prácu. Ďalšie akcie prídu, až sa začne samotný summit lídrov G8. Ale teraz nechcem hovoriť o skutočných nadšencoch a o tom viditeľnom, o demonštráciach.
Dnešná demonštrácia v Edinburghu, na ktorej sa zúčastnilo podľa oficiálnych odhadov asi dvestotisíc ľudí, bola jedným z najväčších happeningov v dejinách ak nie Británie, tak minimálne Škótska. Akcia bola organizovaná v podstate v spolupráci s vládou, ide o podporu plánu britského ministra financií Gordona Browna na odpustenie dlhu najchudobnejším krajinám sveta a vytvorenia programu rozvojovej pomoci, ako ho predstavil koncom minulého roka. Brown bol aj jedným z čelných pochodujúcich.
Už roky žijem v pekných častiach Európy, ktoré mi niekedy známi z panelákových predmestí Bratislavy závidia. Najprv nemecké Bádensko-Württembersko a Brémy, teraz anglický York, jedno z najzachovalejších stredovekých miest Británie, v pokojnom, upravenom a turisticky príťažlivom grófstve Severný Yorkshire. No, nie je všetko zlato, čo sa blyští. Jedna vec, ktorá mi vždy na západnej Európe vadila sú: ploty.
