Séria viacerých skupiniek nabúraných áut, poskladaných ako lego jeden do druhého, samozrejme v tak hustej premávke vytvorí akú takú - nekonečnú - kolónu. Čas kvapí, každý je nervózny, telefóny priklincované k uchu. Niekto rozbaľuje raňajky, tamtomu vyvrela voda. Všeobecné napätie rastie tým viac, že nedovidieť na koniec kolóny, nietože jej príčinu. No a v takýchto situáciách sa zázračne vždy objavia isté osoby, ktoré si myslia, že dokážu viac. Pretože nikoho z nás nenapadol tak jednoduchý, priam primitívny, nápad - predbehnúť sa cez odstavný pruh. Štipka zdravej drzosti, brilantného ducha, oprávneného sebavedomia- a blikačky.
Keď sa nás takto pokúšal ocikať asi šiesty chytrák, kamionistu pred nami to prestalo baviť a vybočil doprava, čím zahatil odstavný pruh. Chlap v odstavnom pruhu neváhal a hneď sa šupol do medzery za kamiónom. Tým samozrejme obmedzil toho za ním, ten musel dupnúť na brzdy, a celkovo to malo veľmi blízko k ďalšej havárke. Chytrák mal ale hnačku a chcel sa predrať cez vzniknutú medzeru medzi autom v ľavom pruhu a kamiónom, rozumej do trojky. Kamionista ale zatočil naspäť. Chytrák pochytil amok a vystúpil - čo nebol najlepší nápad. Vybehol k dverám kamiónu, ale nemusel ďaleko po vodu chodiť lebo kamionista mu šiel naproti. Prebehlo pár zdvorilostných fráz a hneď na úvod schytal Chytrák facku, ani sa nestihol predstaviť. To nečakal, trochu ho to schladilo, a začal rozhadzovať rukami. Na to vystúpil chlapík čo bol za kamiónom. Ani sa ho nepýtal na príčiny jeho črevnej choroby a uštedril mu druhú. Nebolo čo riešiť, kamionista i zablokovaný nasadli a pohli sa s kolónou.
Vchádzam do Bratislavy, križovatka pri Kuchajde, červená. Už z diaľky vidím na koľajniciach električky postávajúceho mladého človeka. Chodil po koľajniciach od dverí k dverám a čosi šoférom ponúkal. Prišiel ku mne a podával mi pero so zastrčeným lístkom. „Nie, ďakujem", naznačujem cez okno. Jasné, si nemý hluchý ale keď zatrúbim, otočíš sa. Zrazu vidím ako sa otočil a krížom cez celú križovatku sa začal „rozprávať" rukami s druhým takým na opačnej strane. O chvíľu naskočí zelená, treba rýchlo zbierať perá naspäť. Tri autá predo mnou a z okienok sa vynorili tri dvadsaťkorunáčky. Perá ostali v priehradkách.
Zaujímavé koľko prejavov ľudskosti človek zažije za volantom. Ľudskosti, pretože všetko, čo pochádza z človeka, je ľudské...
