Dana Árvayová (Dvořáková)
Aha, už im kopú hroby ...
Jedného dňa čítam na vchodových dverách vylepený oznam: "Ľudia! Občania! Obyvatelia týchto ulíc! Nepozerajte nečinne na to, čo sa deje okolo Vás. Postavte sa proti! .... "
Človek, ktorý miluje život na plno, vietor vo vlasoch a výhľady ... aj tie v živote ;)Teraz som už matka dvoch detí, samostatne rozbehnutá aromaterapeutka a spoluzakladateľka projektu Outdoormamas..................................................... Zoznam autorových rubrík: Outdoormamas, Východné Turecko (CESTOPIS), bicykel, my love, značka handmade, premýšľam, tuho, kade tade, východ i Slovensko, Irán, Kaukaz, Albánsko, Egypt, Libanon, Sýria, Jordánsko
Jedného dňa čítam na vchodových dverách vylepený oznam: "Ľudia! Občania! Obyvatelia týchto ulíc! Nepozerajte nečinne na to, čo sa deje okolo Vás. Postavte sa proti! .... "
... nie sme ľudia ... Dnes sa na mojom okne zabil vrabec. Taký maličký, neverili by ste aký ľahučký kúsok telíčka. Sám bol ako pierko z jeho krídel. Vletel do átria, nezbadal zasklenú stenu a v plnej rýchlosti vyplašeného trepúceho sa srdiečka vpálil do skla. Aspoň sa netrápil. Poviete si: „Aká zbytočná informácia. Je tam toho, jeden vrabec." Áno zbytočná, rovnako zbytočná ako tisíce iných vecí, ktoré denne počujeme, vidíme, tragédie či senzácie vo večerných správach, ktorým sa snažíme vyhýbať, zahlcujúce oznamy o nepokojoch, vojnách, katastrofách, srdcervúce zábery z pohrôm a interview s pozostalými po násilne zavraždených. Sme tým presýtení, sme tým zavalení, sme tým kŕmení stále dokola a dokola, stále násilnejšími a šokujúcejšími obrazmi....
Vchádzam cez pootvorený pletivový plot na stavbu a pohľadom hľadám stavbyvedúceho. Nie je tu, no to bude divadlo. Idem kontrolovať výstuž, základová doska priemernej hrúbky 80cm s premenlivou hornou hranou, s metrovými hlavicami pod stĺpmi, päťsto ton výstuže a na stavenisku nikoho len družstvo robotníkov... ktorí zavetrili votrelca. Moja prítomnosť, neisto približujúca sa po šmykľavom bahne, začala pôsobiť ako dokonalá pracovná rušička. Chlapi sa začali narovnávať, priam som počula pukanie prstov a krčných stavcov. „Štôó ty tu ďeľáješ?!?!?", zrúkol na mňa ...
V poslednej dobe mám skvelú dennodennú možnosť opáčiť na vlastnej koži slovenskú vodičskú aroganciu. Predtým sme chodili na kočoch s koňmi, teraz nám dali do rúk stopätnásť koňové stroje a sme páni sveta. Dlho socíkom potlačované prirodzené vlohy a šoférske talenty konečne vypustili z reťaze. Pretože my sme proste neohrození všetko pod palcom majúci supermani s telefónom pri uchu. Chlapci, keď sa chcete zabiť, skočte z mosta, ale neberte kvôli tomu so sebou ostatných nevinných ...
Keď si človek myslí, že sa mu rúca svet na hlavu, pracne vybudované základy vlastného života sa otriasajú, dňami i nocami vypiplané úspechy sa rozpadávajú ako domček z karát, a myslí si, že nevie ako ďalej, čo s tým, nenachádza riešenie a stráca sa v bludnom kruhu sebaspytovania, pocitu nespravodlivosti bezcennosti, nešťastných zhôd okolností, nesprávnych slov nesprávnym ľuďom, nesprávnych činov v nesprávnu dobu, v zúfalej snahe vyriešiť problém za seba i ostatných, zobrať za to zodpovednosť, urobiť správne rozhodnutie a zatajiť, že na to nemá dlhoročné skúsenosti, a keď si ten človek myslí, že nevládze ďalej, zbitý leží na zemi a z posledných síl vlastného pudu sebazáchovy sa snaží odplaziť do kúta, príde posledná rana.
Otvorila som dvere do bytu a po líci ma pohladkala krásna vôňa. Omamná, teplá, sladká, silná. Obkrútila sa okolo mňa, ako saténový závoj, voľne padala po rukách, po nohách dole na zem, taká bola ťažká. Obmývala každú krivku tela, každú vlnku mojej tváre, vplietala sa mi do vlasov ako púpavy. Chytila ma za ruku a ťahala do izby. Poď! .....
Piatok večer, idem domov. Po ceste ma chytá mikrospánok, ale taký iný, zvláštny, ľahký a netrpezlivý, núti ma znovu a znovu spadnúť do temných vôd jeho snov. Ale mozog pracuje, vytvára nové a nové sny, kombinuje, prehadzuje, spája, farebné obrazy predstavivosti sa menia na čierne tiene noci, ticho dňa sa mení na šum nočného mesta, ako hukot obrovského mraveniska.
Zdrhám z roboty o 16:30 - doslova zdrhám, pretože sa cítim takmer previnilo. Vnútorne ospravedlňujem svoje konanie sama pred sebou, pretože v kancelárii nechávam komplet celé osadenstvo, ktoré tam bude stepovať aspoň do 18:30, čo je u nás bežné. Utekám, pretože chcem stihnúť fotoservis a opravu obuvi, bežné veci každodennej potreby normálneho človeka, naivne predpokladajúc, že to do 18:00 stihnem. Oba obchody sú neďaleko, po ceste, takže si fandím. A hádajte ako to dopadlo? grrr ....
Pondelok ráno - diaľnica D1 - smer Trnava - Bratislava. Tiahnúca pracujúca slovač i zahraniční turisti na poľských značkách ako hmatateľný dôkaz sľubne rozvíjajúceho sa turizmu. Nekonečné kolóny kamiónov, od domiešavačov cez Avie po Mercedesy, tiahnúce sa ako tupým nožom popresekané nekonečné stonožky. Hospodárstvo Slovenskej republiky na kolesách - prasiatka cestujúce niekam na jatky do zahraničia, sklenené tabule opreté do áčka, posteľ priviazaná na streche žiguláku. Autá od výmyslu sveta, od warburgov po Audi A6, od firemných bielych Fabií cez garážované s láskou vyleštené Stopäťky po zatemnené Passaty či na modro podsvietené Golfy. Eintopf zmes všetkých druhov, štýlov, pováh, vlastností, jazdných schopností a možností, skúseností, nervozity, agresivity, pohody. Niet divu, že sa v pondelok ráno pri odbočke na Senec takmer s 95% úspešnosťou vyskytujú veci , ktoré šoférov nútia správať sa - absurdne.
... Môžeš chodiť medzi živými, obliekať svadobné rúcha, piť falernské, hľadať trblietavé svetlo, pýtať sa, žiť - si nesmrteľný. Môžeš nájsť odpovede na všetky otázky ľudstva. A ty chceš jediné - smrť. Prečo?
Keď Lazár vystúpil z hrobu, kde prebýval tri dni a tri noci pod tajomnou vládou smrti a živý sa navrátil do svojho domu, dlho na ňom nebolo badať tie zlovestné čudáctva, ktoré časom spôsobili, že samo jeho meno vzbudzovalo hrôzu. Priatelia a príbuzní sa ničím neskalenou radosťou tešili z jeho návratu do života, vytrvalo ho zahŕňali pozornosťou a starostlivosťou o jedlo a pitie, o nové ošatenie uspokojovali svoju dychtivú pozornosť. Zaodeli ho bohato do pestrofarebných šiat nádeje a radosti, a keď ako ženích v svadobných šatách opäť sedel s nimi za stolom a znova jedol a pil, plakali od dojatia a pozývali susedov, aby sa prišli pozrieť na človeka, čo zázračne vstal z mŕtvych.
Boli ako divá rieka, ktorá silným prúdom strháva rozum, dôvody, argumenty, skutočnosť, realitu, aby ich pochovala v hlbinách svojich vášnivých vĺn. Boli ako nespútaný prúd ľadovej vody, ktorý sa v prudkom náraze o skalu roztrieštil na tisíc drobulinkých studených kvapiek, vytvárajúc pestrofarebnú dúhu emócií, aby sa oslabený rozdelil vo dvoje a hľadal si svoju cestu každý prúd sám.
Zamkla som auto pred barákom a hrnula som sa rýchlym krokom k bráne. Smerom ku mne sa ponáhľala žena v strednom veku s dieťaťom v kočíku. „Mladá pani, začula som naliehavý hlas spoza chrbta. „Mladá pani, prosím Vás. Pekne Vás prosím... Stíchla pretože som sa tvárila, že ma jej úpenlivé slová nezaujímajú a budem pokračovať v ceste. Ale zastavila som a otočila som sa. To ju prekvapilo, asi už bola zmierená s neúspechom....
Včera som videla ako vodič Fabie zrazil motorkára - a zdrhol. Zaradil dvojku a odišiel z miesta nehody, nechajúc motorkára ležať na zemi.
Máte súkromného zubára a myslíte si, že ste v suchu? To môže byť omyl, ktorý Vás môže stáť zdravie, alebo minimálne nervy. Platíte si za služby, ktoré nemusíte dostať, prípadne ich dostanete s infekciou....