Štrajk vyhlásil OZ PŠaV (Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy), najväčšia školská odborová organizácia, ktorá má vraj 50 000 členov. V školstve máme ešte Nezávislé kresťanské odbory (NKOS)a Nové školské odbory (NŠO). O NKOS skoro vôbec nepočuť a NŠO vznikli len nedávno, v júni tohoto roku. Členov a tým pádom aj peňazí majú málo. Budem sa teda v blogu venovať rozhodujúcej sile, OZPŠaV, NŠO spomeniem len okrajovo.
50 tisíc členov je číslo, ktoré mi približne hovorí, koľko môžu mať v starých odboroch peňazí. Ak člen OZPŠaV platí mesačné poplatky vo výške 0,4 % a členov je vraj 50 000, tak odhadujem, že mesačne sa OZPŠaV na konte nazbiera 100 000 €, ročne 1 200 000 €. Usudzujem tak podľa priemerného platu v školstve, ktorý je napríklad v regionálnom školstve 671 € brutto. Priemerný odborár by mal platiť okolo 2,5 €, ale ja pre istotu znížim na 2 €, pretože verím iba štatistikám, ktoré si sám sfalšujem.
Členské priemerného odborára odchádza niekam do odborovej centrály, kde sa potom s ním naloží podľa toho, ako si to odsúhlasili na nejakej schôdzi, sneme, či rade. Kde asi tak prúdi členské? OZPŠaV platí 4 hlavných odborárskych bossov a 11 krajských bossov pre SŠ a ZŠ. Čo sa týka VŠ, tak tam majú na každej VŠ po jednom bossovi a je ich spolu 26. Aký majú plat hlavní, krajskí a VŠ odborárski bossovia neviem, na internete som našile len odhady. Môj odhad je, že šéf OZ dostáva tak 3 000 € a ostatní tak okolo 2000 až 2500 €, na VŠ to môže byť...musím špekulovať, tak okolo 1 000 až 1 500 €? Je to naozaj ťažké zistiť, pretože sa to tají. Prečo sa to tají, to mi príde naozaj čudné, ale nakoniec je to skôr otázka pre priemerného odborára. Ten by mal vedieť, ako sa využíva jeho členské, koľko ide na platy, koľko na služobné cesty domáce či zahraničné funkionárov a zamestnancov, kancelárie, všelijakú réžiu, prevádzku rekreačného zariadenia v Kežmarských Žľaboch, kadejaké školenia, právnikov, sekretárky, rekreácie, vianočné balíčky, atď., atď..Na ich internetovej stránke ale radový odborár nenájde o financovaní ani mäkké f.
Ak je niekto odborár dvadsať rokov, tak odviedol OZPŠaV peknú sumu. Ak bude teraz takýto odborár štrajkovať, tak by mu odbory, pokiaľ samozrejme majú nejaký štrajkový fond, mali zaplatiť ušlú mzdu za čas trvania štrajku. Bohužiaľ chudobný učiteľ-odborár nedostane zrejme nič. Aj nový šéf OZPŠaV pán Ondek sa neurčito vyjadril, že citujem - "Nemáme taký silný štrajkový fond". Predpokladám, že terajší noví šéfovia OZPŠaV by aj radi dali štrajkujúcej chudobnej učiteľke samoživiteľke dvoch detí nejakú náhradu ušlej mzdy, ale obávam sa, že jej nedajú nič. Ich predchodcovia na štrajk a silný štrajkový fond zrejme ani nepomysleli, bolo totiž pre nich výhodné udržiavať status quo. Odborári teda nemajú veľa peňazí v kasičke. Možno môžu podporiť tých najchudobnejších, ale všetkých svojich členov? To určite neprichádza do úvahy. Toľko peňazí určite nemajú, pretože za tie dlhé roky viac mysleli na svoje platy, kancelárske priestory, Kežmarské Žľaby, služobné cesty, sekretárky, právnikov, školenia a iné veľmi podstatné veci potrebné pri kolektívnom vyjednávaní, nakupovaní darčekových poukazov, či organizovaní rekreačných pobytov.
Vyjednávacia pozícia odborárov by bola oveľa silnejšia, ak by mali na konte dostatok peňazí. Ochota štrajkovať by bola u chudobných učiteliek/ov oveľa väčšia. Vláda to dobre vie, a tak je pre ňu rozumné vyčkávať a nepovoliť až do samotného ostrého štrajku. Potom sa uvidí, kto má akú vyjednávaciu pozíciu. Ústupky vlády budú priamo úmerné percentu učiteľov/iek (a dlžke trvania štrajku), ktorí sa štrajku zúčastnia.
Ja dúfam, že aspoň 60 -70 % kolegýň a kolegov sa do štrajku zapojí. Osobne budem riskovať a pôjdem do mínusu. Ak bude štrajk úspešný, tak sa mi to časom vráti a ešte pevne verím tomu, že školstvo bude konečne pre vládu prioritou nielen na papieri, ale aj v skutočnosti. K tomu ale musí vládu dotlačiť vysoká účasť na štrajku.
V prípade, že ostrý neobmedzený štrajk nebude úspešný (dúfam, že sa tak nestane), tak môže priniesť jednu pozitívnu vec. Prinúti učiteľov/ky rozmýšľať o úlohe odborov. Možno učitelia pochopia to, že bez silných, ale tiež transparentných odborových zväzov nemajú šancu si nič vydobyť. Možno pochopia, že dobre zaplatený je len ten, kto sa bráni, len ten kto je dobre organizovaný a to napríklad v odboroch. Možno pochopia, že si treba odkladať peniažky na horšie časy do transparentného štrajkového fondu odborov a že dokonca 0,4 % nemusí stačiť.
Odbory majú nezastúpiteľnú funkciu v spoločnosti a vo vyspelých štátoch majú silnú pozíciu. Na Slovensku sú bohužiaľ vnímané negatívne, pretože za dvadsať rokov sa nedokázali vnútorne premeniť. Veľa ľudí kvôli tomu z odborov vystúpilo. Niektorí pochopili, že je asi lepšie založiť si nové odbory, a tak vznikli NŠO. Našťastie stará generácia komunistických odborárov postupne odchádza a s nimi odchádza aj ich myslenie naprogramované komunizmom. Odbory sa dúfajme postupne prestanú hrať na cestovné kancelárie a darčekové služby. Predpokladám, že kríza tento proces ešte viac urýchli. Dúfam, že zamestnanci časom pochopia, že odbory sú pre nich naozaj užitočné, ale že ešte dôležitejšie je neostať pasívny, vstúpiť do odborov a nečakať na to, že to niekto vyrieši za vás. Mimochodom, v niektorých štároch výhody vybojované odbormi majú len tí, čo sú členmi odborov. Myslím, že je to fér.
Nakoniec spomeniem, že sa nemôžem ubrániť podozreniu, že nakoniec odborovým funkcionárom OZPŠaV nebude dlhší štrajk príjemný. Predsa len, môžu prísť o peniaze a budú vystavení nepríjemným otázkam od radových odborárov, ktorí doteraz ani netušili, kam vlastne plynú ich peniaze. Vlastne sa o to ani nezaujímali. Veď 2 € mesačne nie je až taká strašná suma...
