Quod licet JÁRAY - ovi, non licet bovi.„Čo je dovolené JÁRAY - ovi, nie je dovolené volovi.“ Zoznam autorových rubrík: Kvantová matematika, O zločinoch vedcov, Kde neplatia zákony fyziky, Súkromné, Nezaradené
Ako je všeobecne známe, Einsteinove teórie relativity sú v podstate matematické triky, (aparáty) ktoré majú taký tvar, aby oni mohli komplikovane a nezrozumiteľne vysvetlili neexistujúce (pseudo) problémy takým spôsobom, žeby jedna komplikovaná rovnica rovnica neprotirečila druhej. Čím je relativistická rovnica komplikovanejšia, tým lepšie, lebo tým menej ľudí vie posúdiť o čom tie rovnice hovoria. (O čom točia.)
Keďže žiadna mylná fyzikálna teória nemôže mať reálny - exaktný dôkaz jej pravdivosti, preto zákonito ani fungovanie GPS systému nemôže byť exaktným dôkazom platnosti Einsteinových omylov zhutnených do jeho dvoch teórii relativity
Einsteinove teórie relativity opierajú sa o omyl. Súčasná fyzika tvrdí, že geniálne Einsteinove teórie relativity nezrútili všetky fyzikálne zákony, klasickej Newtonovej fyziky, ale že oni iba ich poopravili, spresnili. Čo v preložené do rozumnej reči znamená, že oni iba zvýšili ich akčný rádius pôsobnosti, čiže že ich skultivovali. Takže Einsteinove teórie relativity, Newtonové zákony nezrušili, iba zdokonalili ich obsah.
Kyvadlové hodiny tiež kmitajú a tiež vysielajú svoje elektromagnetické spektrum, ale o veľmi veľkej dĺžke, takže to kyvadlové spektrum nie sme schopný uvidieť v škále viditeľného svetelného spektra a na viac pri pohybe kyvadlových hodín ide o veľmi malý a nestály zdroj kmitov. Takže kyvadlové hodiny by sa na meranie presného času nehodili. Ibaže kyvadlové hodiny sa riadia takými istými fyzikálnymi princípmi a zákonmi, ako kmitanie atómov, ale aj kmitanie ich elmag. spektra, čím nám umožňujú lepšie pochopiť sekundárne (Einsteinove) fyzikálne argumenty, ktorých pravdivosť spočíva na vysokej presnosti marenia času, presnejšie povedané na vysokej presnosti chodu atómových hodín.
Čím je silnejšie gravitačné pole, tým rýchlejšie idú kyvadlové hodiny, tým rýchlejšie padá lopta k Zemi a tým rýchlejšie kmitajú atómy v atómových hodinách. Preto ako kyvadlové, tak aj atómové hodiny ukazujú v silnejšom gravitačnom poli rýchlejšie plynutie času. Teda v reálnej prírode funguje všetko úplne opačne než to Einstein tvrdil vo svojej geniálnej obecnej teórii relativity. Genialita tejto teórie spočíva iba v tom, že ju ľudstvo prijalo za pravdu bez toho aby vedelo o čom to všetko je. To všetko je jeden veľký humbug, ktorý sa akýmkoľvek experimentom, aj kyvadlovými hodinami dá veľmi jednoducho vyvrátiť.
Plniac si svoju občiansku povinnosť pri ochrane ľudských práv občanov SR, ako aj pri ochrane demokratických princípov a Ústavy SR, touto cestou žiadam o povinné experimentálne preverenie horibilného fyzikálneho bludu, známeho pod
Týmto majme na pamäti, že zotrvačná sila, aj keď je reálna, nie je Newtonovou silou, ktorá by mohla byť použitá k zrýchleniu objektu. Sila zotrvačnosti je silou akcie a reakcie, ktorá existuje len v priebehu procesu zrýchľovania. Nemôže byť príčinou zrýchlenia objektu. Ale v prípade pôsobenia Newtonovej sily na teleso, sila zotrvačnosti vytvorením potrebného odporu, umožňuje produkovať potrebné zrýchlenie.Bez sily zotrvačnosti by Newtonovská sila pôsobila na teleso bez odporu, ťahala alebo tlačila by proti ničomu, nemala by žiaden účinok.
Keďže tri gule na tom kyvadle stoja aj počas silových interakcii kyvadla vždy nehybne na jednom mieste, nedajú sa spomaliť pôsobením sily proti smeru ich pohybu a nedajú sa ani zrýchliť zo zadu, teda silou v smere ich pohybu, lebo žiadny smer pohybu tie gule nemajú, preto musíme konštatovať, že na tie tri gule Newtonovho kyvadla nepôsobí „Prvá Newtonová sila.“ Takže neostáva nám nič iné ako vyskúšať si tú druhú Newtonovú silu. Ale keďže tie tri nehybné gule aj počas silovej interakcie nemenia svoj smer, takže ani tá „Druhá Newtonová sila“ na tie gule nemôže pôsobiť
Ale skôr než by som sa začal zaoberať mylnými závermi Galilea a Einsteina, upriamim svoju pozornosť na iného „génia“ vedy, ktorý žil v období po smrti Galilea a pred narodením a ktorý rozhodnou mierou ovplyvnil myslenie Einsteina. Tým „géniom vedy nebol nikto iný, ako sám Izák Newton, známy ľudstvu svojimi tromi zákonmi pohybu. O Newtonovi napísali iní toto:Newton do matematiky zaviedol okrem základov diferenciálneho a integrálneho počtu, aj všeobecný pojem mocniny i s iracionálnym mocniteľom. Študoval nekonečné rady, položil základy teórie symetrických funkcií........
Ako je všeobecne známe, verejnoprospešná, priam vlastenecká snaha GRSc. Alexandra JÁRAYa, zastaviť štátom organizovaný podvod páchaný na študujúcich občanoch SR, učiteľmi matematiky a fyziky na školách a univerzitách SR, vždy sa skončila tak, že štátom vydržiavaní matematici a fyzici na exaktné argumenty GRSc. Alexandra JÁRAYa o ich zločinnosti, nikdy nezareagovali, nikdy nedokázali nájsť k ním protiargumenty, pričom laickí (veci neznalí) zamestnanci štátnych orgánov, verejnoprospešnú, priam vlasteneckú snahu GRSc. Alexandra JÁRAYa vždy ohodnotili ako činnosť duševne chorého človeka a tak nanajvýš vedecké fyzikálne argumenty GRSc. Alexandra JÁRAYa nechali za peniaze štátu vždy (šesťkrát za sebou) posudzovať výlučne psychiatrom.
Vodcovia „Pražského jara“ podobne ako aj zástancovia socializmu, nič nevedeli o mylných základoch vedeckého komunizmu, konkrétne o mylných zákonoch vedy, vyjadrených v rovniciach a tak oni nebojovali proti reálnemu, primárnemu nepriateľovi ľudstva, proti bludom relativistickej vedy, proti relativistickým vedcom, čiže proti spoločensky nebezpečným grázlom v ČSAV a SAV, ale iba proti aplikátorom vedeckých bludov v praxi, čiže voči komunistom.
Teraz zase veľmi múdro dokážem, že existuje v matematika takzvaná genetická súradnicová sústava, ktorá má tú vlastnosť, že iba v tejto sústave je predmetná funkcia definovateľná, života schopná a ktorú nie je možné pretransformovať do inej súradnicovej sústavy, bez straty zmyslu funkcie.
Na úvod môjho pojedania o tom, akým spôsobom matematický „feťáci“ integrujú (ako možné tak aj nemožné) zhrniem filozofiu derivácie exponenciálnych funkcií matematických „feťákov“, teda takých ľudí, ktorý sú otrocky závislí na matematických bludoch, pričom obsah tých bludov im nie je známy, ale keďže im nie je z matematiky nič známe, tak oni sú otrocky závislý aj na matematických bludoch, ktoré falošne vyhlasujú za vedecké poučky. Bez týchto matematických bludov, títo matematickí „feťáci“ by ako matematici nemohli vôbec existovať. Takže strňme filozofiu derivácie matematických „feťákov“.
Skutočným vedcom nie je ten človek, ktorý pozná všetky múdrosti vedy (takým vedcom sa nikto nemôže stať, už len kvôli krátkosti jeho žitia času, ktorý by mu nestačí ani na to aby on si všetky múdrosti sveta stačil čo i len prečítať). Skutočným vedcom je ten človek, ktorý na prvý pohľad vie posúdiť, či to ktoré vedecké dielo nie je iba rafinovaným bludom, alebo komplikovaným podvodom, či proste nejde o praobyčajným ľudským omylom vyhlasovaný za ľudskú múdrosť.
Doplerov jav, ktorý dokazuje nehomogénnosť šírenia svetla z pohyblivého materiálneho zdroja svetla, je jeden z exaktných argumentov dokazujúcich absolútny charakter pohybu hmoty vesmírom a tiež exaktným argumentom bludnosti Einsteinových teórii relativity pohybu hmoty vesmírom.
Fyzik Gotthard Barth, trefne povedal: "Najväčší problém teoretickéj fyziky nepredstavujú Einsteinove teórie, relativizovaný časopriestor, zakrivenie priestoru a svetla, ani problém s paradoxom dvojčiat, ale to, ako tento diletantský nezmysel mohol dobyť celý svet.“
Pred piatimi rokmi bol rok fyziky, presnejšie rok Einsteina, teda ešte prsnejšie sté výročie zverejnenie Einsteinovej špeciálnej teórie relativity, no a v tomto jubilejnom roku mali vedci za úlohu spopularizovať Einsteinove teórie relativity, do takej miery aby ich pochopil aj nadaný pes. Po piatych rokoch od tejto celosvetovej propagačnej činnosti fyzikov konštatujem, že Einsteinove teórie nielen že nie sú pochopené obzvlášť nadanými psami, ale ani učiteľmi fyziky na vysokých školách a univerzitách. Ak dôkaz môjho tvrdenia zverejňujem na mojom blogu jednu moju diskusiu o Einsteinových teóriách s profesorom fyziky a známym popularizátorom fyziky zo Západoslovenskej univerzity.
Prebiehajúc kurzorom po servery sme.sk natrafil som na portál blog.sme.sk a na ňom nachádzajúci sa nový článok o Einsteinovej teórii relativity, v ktorom pravdepodobne učiteľ fyziky na univerzite Alexandra Dubčeka, na dosť veľkom priestore uvádzal citácie z učebníc fyziky zaoberajúce sa Einsteinovými teóriami, ako aj z pridruženej odbornej literatúry, ktorá podáva akési dôkazy pravdivosti Einsteinových teórii. Myslel som, že tam nájdem nejakú novú vecnú niť, ktorá sa tiahne všetkými zákonmi relativity pohybu, ale ako vždy, kde nič, tam nič. Samé citácie z literatúry žiaden osobný príspevok k pochopeniu relativity pohybu zo zorného uhla autora tohto článku.
No a toto je moja odpoveď a jeho otázku:Súčasná matematika má jeden zásadný problém, nezaujímajú ju žiadne zákony fyziky a to ani Zákon zachovania hmoty a energie. Súčasná matematika je matematikou o ničom. V prípade, že do matematických rovníc o ničom dosadíme materiálne hodnoty, v tom momente prejaví sa harlekýnsky charakter matematiky. Problém predmetnej otázky je zhutnený v rovnosti 1 . 2 = 2. Ale my sa opýtajme, že čo tie čísla prezentujú, čoho sú násobkami. Odpoveď je jednoduchá, tieto čísla sú násobkami ničoho teda hodnoty x0.
Fyzikálna interpretácia šesťrozmerného priestoru spočíva v tom, že trojrozmerný atóm chemického prvku, okrem vnútorného pohybu jeho častíc (okrem jeho vnútornej energie) koná ešte na viac (+) aj lineárne pohyby vo vesmírnom priestore tromi rôznými smermi naraz. V pochopení obsahu uvedenej vety, je skrytý a je pravý obsah antickej vety: Čo je dovolené Bohovi, to nie je dovolené volovi“. Každá materiálna kocka vytvorená z atómov chemických prvkov je šesťrozmerný materiálny objekt. O konštrukcii viac ako šesťrozmerných materiálnych objektov pomlčím, aby som cteného občana študujúceho moju Kvantovú matematiku neuvádzal do stavu zúfalstva, čiže do komplexu menejcennosti.
