som a pôsobím tu: jana mARTish, flickr, facebook, tumblr Zoznam autorových rubrík: .pro life., .trala., .len krátko., .deep., .ani neviem., .fotograf., .pokusy.
Zoznam článkov blogera
Jana Martišková
noc a deň
Vôňa materinej dúšky na prstoch, jahody, už červenajúce sa čerešne, vlčie maky na kopčeku, takto prebiehajú dni u nás, niečo sa deje na červených kreslách na terase, niečo na červenej sedačke v izbe, ktorá spôsobila nepokoje v noci, to budenie a počítanie minút po každom zasvietení lampy a pohľade na hodiny. Aspoň si môžem vymýšľať svoje príbehy, ktoré ma určite naplnia na niekoľko chvíľ, chrbátom sa opriem o stenu a cítim chlad, vlasy na pleciach, vlasy, ktoré si zajtra dám upraviť do zatiaľ neurčenej podoby. Nič extra, myslím si. Myslím aj na mnoho iných chvíľ, často si čítam z bieleho papiera o veľkolepom sne, možno ten by ma uspal v nekľudnú noc, nejaká túžba prežiť všetko, snové zobrazenia, sú to už úplne iné myšlienky ako na začiatku, hlavu vnáram medzi vankúše. Zobudia ma padajúce kvapky, počujem ich cez otvorené okno, smer les, len niekoľko metrov odo mňa sa nesie vôňa mokrého, úplne mokrého ihličia, vlhkosť pôdy..+ záhrada a maky..
Jana Martišková
Lietajúce obrázky
A fúkal vietor a možno sa tak chcel len zabaviť s mojimi vlasmi, trocha ich poprepletať pri snežienkovej prechádzke, pohybovať konármi stromov, nech narážajú o seba a hučia, nech v lese nie je to ticho, ale počuť ihličie narážajúce o ihličie. Nakoniec som si na hlavu dala žlto-hnedú čapicu z Hypernovy a s kľudnými vlasmi som počúvala hudby stromov, chcela som gumáky, ale tými si vraj budem kaziť nohy budúci týždeň. Ruky mi premrzli, keď zbieram malú radostnú kytičku snehových kvetov, veľmi pomaly, hlavne starostlivo. Nežne držať krehké snežienky v rukaviciach.
reklama
Jana Martišková
after
Je veľa toho, čo by sa dalo povedať, že som si pozerala fotky a videla tú s umývajúcimi zubmi, že ma potešila, že vtedy som myslela na: Ja som rada, som rada keď ťa vidím na chodbe a vidím tvoj úsmev a na chvíľu by som si mohla myslieť, že už patrí mne, že by mohol byť pre mňa, pôsobí to sebecky, ale tak to nie je. A potom som napísala povinnú recenziu na Matku a vypila pri som jednu kávu, vodu a zjedla niekoľko hroznových cukríkov, pomaranče, vraj taká príchuť. A za oknom je veľa snehu, tma, ulice pod lampovým osvetlením, chcela by som sadnúť na sane a nechať si vietor fúkať do tváre, nech skrehne, skrehne úplne, ako prsty na nohách po dlhom lyžovaní, vtedy husto padali vločky, takto si predstavujem zimu, winter, že na stromoch sú vrstvy, ktoré skrývajú ihličie, zo striech visia pichľavé cencúle a po chodníkoch kráčajú hlavy v čapicách. Ako minulý týždeň v horách. Ako dnes..A spomenula som si, že na chvíľu, na malú chvíľu som zo snehu cítila vanilku. .+ holiday.
