Názorovo som väčšinou na strane menšiny. Názor väčšiny väčšinou nemám rád. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené, Vojnové príbehy
Partnerstvo je dôležité v časoch dobrých, a kriticky dôležité v časoch nedobrých - aby práve v tomto období sa bolo možné o niekoho oprieť. Sociálne partnerstvo je vzájomný vzťah zamestnávateľov, zamestnancov a vlády. A každá normálna krajina sa snaží mať tento vzťah v rovnováhe. Žiaľ na Slovensku sa terajšia vláda opitá mocou a vysokými preferenciami za účasti jedného partnera rozhodla v časoch dobrých tento vzťah prevalcovať. A nastávajú časy nedobré...
Opäť sa útočí na druhý pilier. Opäť sa ide otvárať. Ba dokonca sa už hovorí aj o jeho znárodnení. Takže skúsim ponúknuť trocha iný pohľad na výhodnosť druhého piliera.
Len pred pár dňami uviedla jedna z televízií vynikajúci americký film „Bol som pri tom. Ide o pôvabný príbeh prostoduchého hlupáčika (v podaní geniálneho anglického herca Petra Sellersa), ktorý sa pračudesnou zhodou náhod ocitol v politike. I na Slovensku sa mnoho prostoduchých hlupáčikov natlačilo do politiky - no zatiaľ čo na americký príbeh sa dalo pozerať, na ten náš skôr nie. Prečo?
Text nižšie je prejavom mojej hlbokej roziritovanosti vyvolanej výrokmi, ktorých autora je možné na základe týchto výrokov nazvať jedine boľševik (vzhľadom na odhaľovanie jeho chorých červených pudov, ale aj ak by sa tie výroky začali realizovať, tak len za cenu ohrozenia životnej úrovne občanov a ohrozenia budúcnosti tejto krajiny). Text nižšie (a to otvorene priznávam) si nedal za úlohu hľadať či ponúkať riešenia. Neponúka riešenia nie preto, že by neboli - je ich aspoň toľko, koľko je na svete dostupných kalibrov (Pozn. 1) - a to som optimista. A ako optimista si zákonite musím v tejto súvislosti spomenúť na logickú hádanku (aký je rozdiel medzi GOLEMom (Pozn. 2) a boľševikom? GOLEM sa guľkou do čela rozbieha...(Pozn. 3)).Teda..., vlastne..., som optimista?
...čo je to za mzdu, ktorá je 8 100 korún hrubého? Ak sa textilný priemysel domnieva, že bude dlhodobo takto vydierať ľudí, alebo zdierať ľudí za 8 100 korún, nech to radšej zabalí a my sa radšej pokúsime rekvalifikáciou týchto ľudí umiestniť niekde inde... argumentovať v roku 2008, keď priemerná mzda je vyššia ako 20 000 korún, tým, že zvýšením minimálnej mzdy z 8 100 na 8 900 korún spôsobíme rast nezamestnanosti, je úplne smiešne... v čase, keď sme svedkami zdražovania potravín, celosvetovej krízy v cenách energií, je potrebné ľuďom korunu po korune pridávať, aby toto ťažké obdobie zvládli.. Ak by schválenie vyššej minimálnej mzdy bolo v rozpore s právnym poriadkom, budeme musieť v skrátenom legislatívnom konaní zmeniť legislatívu... Toľko Fico.
Dňa 1. Mája roku 2007 v Nitre Róbertko vyslovil nasledovnú vetu : „Je podstata Slovenskej republiky o skupine kvázi celebrít, ktoré sa vyvaľujú na Filipínach na ostrove a robia hanbu celému Slovensku, alebo je to o vás, o ľuďoch, ktorí chodíte ráno o šiestej do práce a tvrdo robíte? Prostoduchí idioti po týchto slovách tlieskali. Mysliaci ľudia si položili otázky (napr. prečo len tí, čo chodia na šiestu ráno... prečo nie všetci... i tí, čo chodia do práce napr. na pol ôsmu...), a ľudia znalí histórie veľmi preveľmi zneisteli. Prečo?
Pri permanentnom hľadaní nepriateľov a rôznych ohrození sociálneho štátu Ficova vláda v rámci prijatia Euro stvorila eurokampaň, Etický kódex a čierne listiny. Rýchlosť, akou sa pod Etický kódex začali podpisovať slovenské subjekty, je hrozivá - tým skôr, že hrozivou až zvrhlou je celá myšlienka Etického kódexu.
Čo by sme si mysleli o politikovi, ktorý nerieši príjem občanov krajiny čo do obsahu (množstvo chechtákov), ale len čo do formy (druh chechtákov). Ja osobne sa neodvážim zverejniť, čo si o ňom myslím, a navyše mám dosť, keď viem, čo si o ňom myslí každý druhý občan Slovenska (čím sa radšej neodvážim zverejniť ani to, čo si myslím o týchto občanoch).
V jednom z minulých blogov som komentoval Róbertkov výrok : „Ak sa dnes pýšime ekonomickým rastom, je to len vďaka vám. Nie vďaka nejakej 19-percentnej dani, nie vďaka poplatkom alebo nejakému investorovi. Je to len kvôli tomu, že máte odhodlanie za pomerne nízke platy veľmi tvrdo pracovať“. V tom blogu som okomentoval nízke platy. Nakoľko však v prejave boli spomenutí aj investori, skúsim okomentovať aj ich. Tým skôr, že obdobný výrok Róbertko opakuje pri každej možnej príležitosti, naposledy cez víkend 29.6.2008 v televíznom rozhovore.
V ostatnom čase ma v súvislosti so školstvom zaujali dve veci. Moja dcéra (žiačka ZŠ) doniesla domov učebnice na budúci školský rok. Učebnice roztrhané, zničené. Dňa 30.6.2008 sa v médiách objavila informácia, že učitelia majú priemerné platy o 5.000,- Sk nižšie, ako je priemer v krajine. Zvláštne, ako obe tieto veci navzájom súvisia.
Pred ostatnými voľbami Róbertko často rozprával o nízkych mzdách na Slovensku. Tu neveril štatistikám, tam porovnával priemerné hodnoty mzdy so mzdou väčšiny obyčajných ľudí... Po voľbách zmenil rétoriku – už sa toľko nesťažuje na nízke mzdy, skôr ľudí utešuje či ľutuje. Zaujalo ma viacero Róbertkových výrokov na túto tému, nasledovný výrok ale jasne dokladuje, ako chce odpútavať pozornosť od vlastnej neschopnosti niečo pozitívne so mzdami urobiť. Výrok odznel na oslavách Sviatku práce v roku 2007 v Nitre : „Ak sa dnes pýšime ekonomickým rastom, je to len vďaka vám. Nie vďaka nejakej 19-percentnej dani, nie vďaka poplatkom alebo nejakému investorovi. Je to len kvôli tomu, že máte odhodlanie za pomerne nízke platy veľmi tvrdo pracovať“. Nože sa pozrime, akú perlu náš Róbertko vypustil do sveta.
Vo filme Vikingovia došlo k zaujímavému rozhovoru medzi Vikingom Hergerom a arabom Ahmedom (hral ho Antonio Banderas): Herger : „...chcem spoznať Tvoje meno Ahmed : „Moje meno je Ahmed Ibn Fahdlan Ibn Al Abbas Ibn Rashid Ibn Hamad. Herger : „Eben? Ahmed: „Nie, počúvaj, moje meno je Ahmed Ibn Fahdlan. Ibn znamená syn. Herger: „Eben (skonštatoval sucho Herger, popchol koňa a odcválal).
Už niekoľko rokov nás obšťastňuje topoľčiansky Róbertko svojimi názormi na svet okolo nás. Že sa to len zriedka dá počúvať, na to som si už zvykol - tu a tam ma však prekvapia témy, ktoré volí. V ostatnom čase je jednou z jeho tém i história s väzbou na národnú hrdosť. „Intelektuálne exkrementy, ktoré z chlapca lezú, u mňa vzbudzujú skôr sústrastný úsmev. Hrôza ma ale premkla, keď som si uvedomil, že s niektorými jeho rečami môžem súhlasiť tu a tam aj ja...
Jedno príslovie hovorí: „v súboji s chrapúňom je slušný človek bezbranný. Tu a tam však na chrapúňa narazíme, a pokiaľ nás ohrozuje, nemali by sme zostať bezbranní. Boj o druhý dôchodkový pilier sa presunul do záverečnej - najtragickejšej etapy - do ideologického boja. A na nás záleží, ako tento boj dopadne.
Sú ľudia, ktorých si vážim pre ich ľudské vlastnosti. A sú ľudia, ktorých si vážim pre ich ľudské a odborné vlastnosti. Opačne to u mňa neexistuje - nemôžem si vážiť niekoho, nech by bol akýmkoľvek odborníkom, ak si ho ako človeka nevážim. A toto je i prípad ministra spravodlivosti...
