Po páde bála som sa znovu vzlietnuť. No vzlietla som! A poriadne vysoko.. Stratená v čase, zmätená v dave. Celkom maličká čakajúc naplniť vlastný osud a ľúbiť samú seba so všetkým čo mám. Nech je svet aký chce - neprestanem veriť v dobrotu a oddanosť. Zoznam autorových rubrík: Hodné zamyslenia, Na kus reči, Príliš moje, Rýmy bez rýmov
„Snáď mi niečo chýba, prítomnosť pár duší. V prázdnom dome bývam niekto tam musí prísť. Myslím, že mi niečo chýba sú príliš vzdialení ostatní . Robím si vážkine krídla, môžu sa mi niekedy zísť“. (Zuzka Smatanová)
..v jeden sobotný podvečer sadla som si do spadnutého ihličia malej jedličky..
.. možno som divná a zvrátená, no sviatky vianočné vo mne neevokujú absolútne nič. Skôr som z Vianoc znudená a frustrovaná.
Keď je najhoršie, počúvam Imogen. Imogen Heap. A vtedy, hoc to nie je pravidlo, kopne ma múza, spúšťa sa vo mne akási uzda. Zabúdam na všetko čo ma momentálne ťaží. Myslím len na to, na čo myslieť chcem. Na časy kedy bolo lepšie..
Sľuby sa sľubujú blázni sa radujú.. Pripadá mi to prinajlepšom odporné..
Tieto riadky venujem niekoľkým konkrétnym ľudom, ktorí ma donútili napísať ich aj keď viem, že pár riadkov nič nezmení.
Zase ma raz prepadla sentimentálna chvíľka. Bodaj by nie keď už včerajšok je históriou ( alebo ako vravia naše staré mamy : „Akoby to bolo včera čo si bola o hlavu vyššia od kýbla“).
O tom, ako sa z človeka stáva otrok času - Dohodnuté stretnutia, rokovania, návšteva kaderníčky, popoludňajšia cigaretka s priateľmi, hodina vyhradená pre priateľa - všetko dokonale naplánované podľa hodiniek. Keď niečo z predbežného plánu náhodou vypadne alebo sa to jednoducho nekoná.. Čo teraz? Chytá nás panika a strach, obavy.. Nestíham..
Ak aj existuje problém, ktorý by človeka dohnal siahnuť si na život, určite nie je neriešiteľný. Tak ako má všetko svoje príčiny, tak má aj svoje dôsledky..
„Keď ťa priateľ sklame raz je to jeho chyba, ale ak dvakrát je to chyba tvoja“
Jeden múdry profesor raz povedal: Chcem lebo musím, musím lebo chcem. Na prvý pohľad obyčajná veta. Keď sa však zamyslíte nad významom, nad tým čo chcel básnik povedať J, je v nej kus pravdy.
Čo tak robot – to je stroj. Urobí čo mu povieš. Nedokáže však cítiť – pretože nemá dušu. Ak niečo zbabre, nerozplače sa pre to. Ak ho pochváliš, neusmeje sa a nepoďakuje.
Tento blog venujem svojej sestre Lucke, úspešnej medičke, pretože ju veľmi ľúbim, obdivujem, vážim si ju a je pre mňa veľkým vzorom.
.. Slečna dospela.. A to ani nepotrebovala osláviť 18. Stačilo nádherné leto s ľuďmi, ktorí stáli za to.
