Životaschopnosť inštitúcie sa týka jej schopnosti prežiť a dlhodobo prosperovať. Koľko máme životaschopných vysokých škôl? K ich životaschopnosti prispieva viacero faktorov a jedným z najdôležitejších je finančná stabilita. Potrebujú mať udržateľný zdroj príjmov na pokrytie svojich výdavkov.
Schopnosť úspešne participovať na lokálnych i medzinárodných projektoch a grantoch (nie jednorázovo) je tiež znakom životaschopnosti. Životaschopná inštitúcia už dnes vie, na akých projektoch a grantoch sa bude podieľať v najbližšom období a tak zvyšovať svoju finančnú stabilitu.
Nebolo by nezaujímavé mať prehľad o vysokých školách a inštitúciách podriadených Ministerstvu školstva vypovedajúci na akých projektoch a grantoch budú participovať v roku 2024 (v členení nový, pokračujúci, končiaci) a s akým finančným prínosom. V takejto tabuľkovej mozaike by sa zrkadlila kvalita vysokých škôl a inštitúcií riadených Ministerstvom školstva. Byť niekde hore, tak by som si takú štatistiku vyžiadal, aby som videl, čo je dole.
Efektívne vedenie a riadenie sú nevyhnutné pre životaschopnosť inštitúcie. Kompetentné vedenie zabezpečuje, že inštitúcia má jasnú víziu, strategické smerovanie a schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa okolnostiam. Dobre štruktúrovaný a zodpovedný systém riadenia pomáha pri rozhodovaní a kontrole. Inštitúcie sa musia zapojiť do strategického plánovania, aby identifikovali zmeny vo svojom prostredí a prispôsobili sa im. To zahŕňa stanovenie jasných cieľov a zámerov, efektívne prideľovanie zdrojov a pravidelné hodnotenie výkonu vzhľadom na tieto ciele. Poslanie inštitúcie musí byť relevantné pre jej cieľovú skupinu. Mala by neustále vyhodnocovať svoje ponuky, aby sa ubezpečila, že spĺňajú potreby a očakávania zainteresovaných strán. Pre životaschopnosť je dôležité mať kvalifikovanú, motivovanú a rôznorodú pracovnú silu. Inštitúcie musia pritiahnuť, udržať a rozvíjať talenty, aby podporovali inovácie, produktivitu a udržateľnosť. Efektívne riadenie rizika je nevyhnutné na zvládanie neistôt a potenciálnych hrozieb. To zahŕňa identifikáciu rizík, vypracovanie stratégií na ich zmiernenie a vytvorenie pohotovostných plánov pre neočakávané udalosti. Dodržiavanie právnych a regulačných požiadaviek je kľúčové pre životaschopnosť inštitúcie. Musí tiež udržiavať transparentnosť a zodpovednosť vo svojich operáciách, finančnom výkazníctve a vzťahoch. Inštitúcia, ktorá sa dokáže prispôsobiť meniacim sa okolnostiam, prijať inovácie a zostať flexibilná, má vyššie šance, že bude prosperovať. Zostať relevantnou a konkurencieschopnou inštitúciou si často vyžaduje neustálu inováciu. Budovanie a udržiavanie si dobrej povesti a dôvery medzi zainteresovanými stranami (študenti, zamestnanci, verejnosť, médiá) je nevyhnutné pre dlhodobú životaschopnosť. Otázky environmentálnej, sociálnej a ekonomickej udržateľnosti sú čoraz dôležitejšie. Udržateľné postupy môžu prispieť k dlhodobej životaschopnosti znížením vplyvu na životné prostredie a zlepšením reputácie inštitúcie. Životaschopnosť inštitúcie ovplyvňujú aj vonkajšie faktory vrátane ekonomických podmienok, konkurencie, technologických zmien a regulačných zmien. Monitorovanie a prispôsobenie sa týmto vonkajším faktorom sú kritické. Zapojenie zainteresovaných strán do rozhodovania a operácií môže posilniť podporu, dôveru a pocit súdržnosti, čo prispeje k životaschopnosti inštitúcie. Špecifické faktory, ktoré prispievajú k životaschopnosti inštitúcie, sa môžu líšiť v závislosti od jej typu, účelu a kontextu. Hodnotenie a zlepšovanie týchto faktorov sú nepretržité procesy, ktoré musia organizácie podstúpiť, aby zabezpečili ich dlhodobý úspech a udržateľnosť.
