Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Mária Lazárová

Mária Lazárová

Bloger 
  • Počet článkov:  299
  •  | 
  • Páči sa:  6x

ostrovné správy

nebo a peklo

Mária Lazárová

nebo a peklo

Mám rada náš podnikový bufet. Nie, nemýľte sa, neposkytuje žiadne pohodlie a znudené, oduté predavačky mi dokonca pripomínajú doby socializmu, keď bol človek rád, že sa mu ušlo pár dekagramov tresky a k tomu obschnuté dolámané pečivo. - Také sme dostali z pekárne,- škriekala voľakedy bufetárka v našom vysokoškolskom bufete a zásadne vážila tresku najmenej na dvoch papieroch, takže kým sa minul deň, ona mávala v kase "čistý zisk" za kilá papiera, čo prevážila na šalátoch, údeninách a iných veciach...

  • 18. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 15
hriankové reminiscencie...

Mária Lazárová

hriankové reminiscencie...

Už niekoľko dní je hriankový čas, teda aspoň ja ho tak nazývam. Čas, keď sa chladný dážď ťahá za prsty s vetrom a udiera do okien, človek má chuť omotať si nohy dekou, vziať do rúk hrnček horúceho jabĺčkovo-škoricového čaju, pred seba postaviť tanier horúcich mastných hrianok potretých cesnakom a hrať sa na spomienky...

  • 30. apr 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 32
láska bez celofánu

Mária Lazárová

láska bez celofánu

K sviatku sv. Valentína mám zvláštny vzťah, slangovo by som povedala, že ho nemusím. Ruší ma pri ňom prítomnosť všetkých tých bucľatých srdiečok, ružových macíkov, mašličkových pohľadníc s infantilnými básničkami a bombastická reklama dovozcov a predajcov tej cukríkovej záplavy gýču... A ešte niečo. Poznanie, že láska nie je o darčekoch a slovách...

  • 14. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 26
na bolesť je každý sám, to len na smiech sú dvaja...

Mária Lazárová

na bolesť je každý sám, to len na smiech sú dvaja...

Keď som bola malá, nevedela som si predstaviť smrť. No... keď tak nad tým rozmýšľam, nevedela som si predstaviť mnoho vecí. Nevedela som, aké je to mať starého otca alebo staršiu sestru, ako bolia omrznuté prsty, čo počuť pod hladinou mora, aké je to letieť lietadlom, ako zomierajú stromy, alebo ako chutí bozk, pistácie, či čerstvé figy...

  • 5. feb 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 48
neverím ti, klameš...

Mária Lazárová

neverím ti, klameš...

Sedela som v autobuse, zmysly jemne ukolísané monotónnym zvukom dopravného prostriedku, zrak upretý na rýchlo sa meniace momentky ulíc za oknom, keď do mojich myšlienok odrazu vtrhlo zazvonenie mobilu kdesi v blízkosti a nahnevaný mužský hlas. Nemám vo zvyku počúvať cudzie rozhovory, no v tom malom svete na kolesách niet úniku. A tak sa občas dozviem, že čiasi "mama sa už ponáhľa domov a donesie aj tie sľúbené farbičky", že niekto "sa vráti v ten deň neskoro, lebo ide ešte do kina", alebo že "Renáta sa zase v škole chovala ako hysterka a ten pako Dano jej to stále žerie". Sú to útržky rozhovorov, ktoré nechávam okolo seba plynúť bez povšimnutia. Niekedy však zaznie aj čosi zarážajúco osobné. Ako v hlase toho muža...

  • 17. jan 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 54
je mi zima...

Mária Lazárová

je mi zima...

Už pár dní mi je zvláštna zima. Nie však preto, že ortuť teplomera klesá v noci pod bod mrazu, ani preto, že sa blížia sviatky, ktoré mňa osobne rozosmutnievajú. Dokonca ani preto nie, že tma za okennými sklami sa rozdrapuje stále viac a viac. Každé ráno ma odprevádza pri odchode z domu a každý večer ma v ňom víta. Mám rada tmu. Tak prečo...?

  • 9. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 34
zakladám klub tých, čo nikdy nezbohatnú...

Mária Lazárová

zakladám klub tých, čo nikdy nezbohatnú...

- Tak som zmenil miesto,- zavolal mi nedávno kamarát. - A? - spýtala som sa nedočkavo. - Nepolepšil som si,- prišla skeptická odpoveď, - ale... konečne budem mať viac času na rodinu.- - Vitaj v klube,- zasmiala som sa. Už sme boli najmenej traja. Vlastne, keď tak rozmýšľam, je nás určite viac... Tých, čo nikdy nezbohatnú!

  • 25. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 244
o snehu a láske...

Mária Lazárová

o snehu a láske...

Nemám rada zimu v meste, kde sa sneh po pár hodinách mení na rozbrednutú šedú kašu pomiešanú s čiernym prachom a soľou, ktorá na čižmách zanecháva biele škvrny a labky psíkov vyžiera do krvava. Mám rada takú tú pohľadnicovú - na chalupe. S ľadovými kvetmi na obločných sklách a cencúľmi visiacimi zo šindľovej strechy (vždy mám chuť potajomky ich odlomiť a obliznúť), so stromami obťažkanými snehom, s ornamentmi stôp lesnej zveri na snehovej prikrývke a s príbehmi, ktoré tak krásne patria k pukotajúcemu ohňu v peci alebo k blkotavým plameňom v kozube...

  • 20. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 68
stačí, keď sa raz neprihlásiš...

Mária Lazárová

stačí, keď sa raz neprihlásiš...

Nepoznala som ten pocit, kým mi jeden muž raz nenapísal: - Tak ľahko môžem o teba prísť, poznám len tvoj nick a mailovú adresu a keď sa raz neprihlásiš, nikdy nebudem vedieť, či sa ti niečo nestalo. Zarazilo ma to a potom som pochopila, že aj o tom je virtuálny svet...

  • 16. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 45
ak ma opustíš, neprežijem to...

Mária Lazárová

ak ma opustíš, neprežijem to...

- Nedokážem sa s ním rozísť, bojím sa, že si niečo urobí, - zakončí sesternica náš rozhovor a mne sa zdá, že počujem ozvenu svojich vlastných slov. Vyslovených voľakedy dávno... Poznám tie pocity. Kedysi sa mi stalo niečo podobné. Nerozvážne som vhupla do vzťahu, ktorý som pokladala za lásku. Takú na život a na smrť. A musela som prejsť veľký kus cesty, aby som pochopila, že slovíčka "ak ma opustíš, neprežijem to" nemusia byť prejavom lásky. Hoci znejú tak romanticky...

  • 13. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 18
päťdesiatjeden nesplnených prianí...

Mária Lazárová

päťdesiatjeden nesplnených prianí...

Raz som už napísala, že nikdy nehádžem mince do fontán, nevraciam sa na miesta, kde mi bolo krásne, nedávam si veštiť z kávy, lístočky na Luciu si vždy zabudnem napísať, štvorlístok mi obyčajne kamarátka odtrhne rovno pred nosom a pri stretnutí s kominárom márne hľadám gombík. Zostávajú padajúce hviezdy, pri ktorých si síce zakaždým niečo želám, no v poslednom čase mám pocit, že ich je na oblohe stále menej a menej...

  • 26. okt 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 25
Bez komentára

Mária Lazárová

Bez komentára

Mám rada veci, čo podnecujú fantáziu. Zvláštne panoptikum života. Nedokončené príbehy, útržkovité rozhovory, letmé stretnutia s ľuďmi. Čriepky zážitkov, ktoré ma nútia zamyslieť sa. Takže tu je jeden môj čriepok. Z nedávnej návštevy u priateľa... Bez komentára...

  • 13. okt 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 54
Prečo nemôžeme zostať aspoň priateľmi?

Mária Lazárová

Prečo nemôžeme zostať aspoň priateľmi?

V živote som to "prepáč, ale ja končím" zažila štyrikrát a zakaždým to hnusne bolelo. A po každom rozchode som sa pýtala seba aj iných, prečo nemôžeme zostať aspoň priateľmi...

  • 1. okt 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 79
Dáždnik

Mária Lazárová

Dáždnik

Na Vianoce som dostala od teba dáždnik. Velikánsky, červený, s drevenou rúčkou. Prekvapene som si ho premerala a chcela ti povedať, že... no ty si ma predbehol a s úmevom si mi vysvetlil, že je preto taký veľký, aby som raz mohla podeň niekoho skryť...

  • 20. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 35
Duše starých vecí...

Mária Lazárová

Duše starých vecí...

Chodievam do roboty okolo jedného starého domu. Okenice má stále zavreté a jeho chátrajúca šedivá omietka je obžalobou samoty. Nikdy som nevidela jeho obyvateľov, len záhradka pod oknami občas zakvitne spomienkami. Na jar z trávy vykúkajú svetlofialové hlavičky krokusov, neskôr sa objaví ostrovček červených tulipánov a na jeseň trávnik zbelie chryzantémami. Rozmýšľam, kto tam tie kvietky vysadil, kto v tom dome žil, smial sa, snil, či miloval. Verím, že ten dom by vedel vyrozprávať veľa príbehov. Verím, že v starých veciach je ukrytý duch minulosti. Tak, ako v príborníku mojej starej mamy...

  • 18. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 18
reklama
nikdy...

Mária Lazárová

nikdy...

Stáli sme vedľa seba na školskom dvore a obidve sme kývali svojim deťom. Ja jednému, ona dvom. Dvojičkám...

  • 5. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 25
jedna jediná kniha

Mária Lazárová

jedna jediná kniha

Dnes som videla niečo nevýslovne smutné. V kontajneri, kam som vysýpala smeti, ležali dve knihy. Rozprávkové. Nehľadiac na to, čo si o mne pomyslia susedia a okoloidúci, som ich vybrala. Nemohla som ich tam nechať...

  • 8. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 120
Kto vie, čo by moja starká povedala na internet?

Mária Lazárová

Kto vie, čo by moja starká povedala na internet?

Mala som čarovnú starkú. Do sklonku svojho života sa zaujímala o všetko a o každého okolo seba. Keby dnes žila, určite by pozerala Mojsejovcov a komentovala ich svojím nenapodobiteľným štýlom. A určite by sa zaujímala o internet. Hoci kto vie? Niekedy si myslím, že ona bola tak trochu jeho predchodcom...

  • 8. máj 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 11
SkryťZatvoriť reklamu