Marta Macošková

Marta Macošková

Bloger

Počet článkov: 196
Páči sa: 0x

Aké len vedia byť ľahké a silné, rána, ktoré nie sú zaťažené na sľuby a želania. Lístie lesa Zoznam autorových rubrík: čo priniesla jar, Nezaradená, besné zákony, kým sa pehy vyšantia, artefakt, viete, vlak do neznáma, lastovičky v hmle

Zoznam článkov blogera

Len nech sme zdraví

Marta Macošková

Len nech sme zdraví

Hneď ráno sa zobudíš a cítiš sa vynikajúco. Barometer nálady vyskočí do výšky. Chceš objímať celý svet. Cítiš, že všetko, čoho sa dnes chytíš, sa vydarí. Úplne najviac. Tešíš sa na všetky tie maličkosti, ktoré ťa opäť raz čakajú. Všetko vidíš v jasnom svetle. Žiadna údesnoť, smútok, apatia. Iba sa usmievaš, a vôbec ti nevadia ľudia, pre ktorých si terčom podozrenia, lebo ľudia, ktorí sa z neobjasnených príčin usmievajú, alebo záhadne mlčia sú, predsalen, podozriví. Zrazu ti nevadí, keď si neodpustia cynické poznámky, veď im to nedá, preto kladú otázku, či nie si tak trochu na hlavu, alebo či si nepoťapala nejaké šalené huby.

7. jún 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 610x
8

Nemý výkrik do tmy: Nezatvárajme dvere...

Marta Macošková

Nemý výkrik do tmy: Nezatvárajme dvere...

M. sa v ten deň vrátila z práce skoro. Už vo dverách bolo vidieť, že sa stalo niečo strašné. Bola neobyčajne bledá, chvela sa. Sadla si do obývačky a rozplakala sa. Kolegyňa I. je mŕtva; povedala ticho, keď sa ako tak upokojila. Kolegyňu mala rada, bola to veselá a slušná mladá žena, hoci mala závažné problémy s expriateľom, ktorý nedokázal prekonať rozchod a robil jej zo života peklo. Bola obľúbená, mala dve roboty, chcela dať svojim dvom deťom všetko, z čoho sa kolegyne tešili, lebo na sebe pracovala, morálne kolegyňu podporovali, ako priateľku - veď sa už poznali nejaký ten čas. Mali v pláne osláviť jej 41. narodeniny, čoho sa I. nedožila.

15. máj 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 128x
10

Volanie búrlivých výšin

Marta Macošková

Volanie búrlivých výšin

Dole, vo dvore, robili chlapi a hralo Toto - Afrika, keď som vešala prádlo a spievala si Gonna take some time to do the things we never had. Robota im šla od ruky, robili bez prestávky, pridržiavali sa termínu, dom pôvodných majiteľov je v dobrých rukách, hovorím si, slovenskí chlapi majú zlaté ruky a vedia. Ostré slnko prikyvovalo, príhodný čas mĺkvej pozorovateľky, aby vyčesala nánosy života, keď za obzormi zvuky, lieta peľ, vôňa orgovánu vo váze zo zarastenej záhrady sa mieša s vôňou horkej kávy ako stud a dobrý pocit. V tieni provinčných domov, kde fúka jemný južný vánok, sa na chvíľu zastaví čas. Rozpustím vlhké vlasy, aby uschli voľne pod kráľovským orechom, tam, kde nejde uhasiť ukrutný smäd neznámeho volania, nadíde čas zastaviť sa, vnímať silu každého nádychu a výdychu. To volanie ale utíšiť neviem.

9. máj 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 883x
8

Marta Macošková

Je koniec

Nikdy nebola na kvetnaté vyznania. Že je vesmírnym mužom jej života však vedela od prvej chvíle. Vyzliekla si jeho košeľu a naposledy do nej zaborila nos. Nezabudne na vôňu svojho muža. A ten šofér sa teraz pýta, kam to bude. Ďaleko; a zabuchla dvere.

21. apr 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 374x
4

Zasiať rozprávky

Marta Macošková

Zasiať rozprávky

Bol jeden z tých večerov, keď sme si sadli k svietniku ako od júna okolo ohniska, no tentoraz sa nerozprávali hororové príbehy, iba sme sa vrátili do čias rozprávok, lebo niekedy sa zdá, že v zlomkách zúrivých sekúnd už zabúdame vidieť svet očami detí. Hodnú chvíľu sme mlčali, vnímali tmu a ticho, akoby sme sa stali rukojemníkmi predstavivosti. A pritom nestačí viac. Predstavivosť nepotrebuje drahé rekvizity, je v človeku samom, len sa občas bojíme odraziť od zeme, lebo tie pády potom bolia.

3. apr 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 504x
14

Vŕtačka, hluk suseda tvojho

Marta Macošková

Vŕtačka, hluk suseda tvojho

V bytovke visel oznam. Voda potečie, nekoná sa jarná brigáda okolia, ani schôdza bytových dôverníkov, nič také. Odľahlo mnohým, ej veru odľahlo. Oznam hovoril o tom, že v jednom z bytov bude prebiehať rekonštrukcia. A to v najbližších dňoch. Nechýbalo poďakovanie. Za susedskú kolegialitu, trpezlivosť a tak. Milé, však?

28. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 256x
20

Trúfni si pomôcť panej s kočíkom

Marta Macošková

Trúfni si pomôcť panej s kočíkom

Kým sa tri rozkokošené slečny nakláňali dopredu, aby videli na bábätko v kočíku, strojený chlapík v obleku pozeral mladej mamičke na zadok. Nič zvláštne, jedna obyčajná zastávka, jedna obyčajná jazda a celkom obyčajný nápis na dverách autobusu. Autobus ešte nestihol zastaviť a tí, čo stáli poblíž ženy s kočíkom, odstúpili, vopred pripravení na nástup prvými a poslednými dverami. Bilo to do očí. Chcela som byť zlá, protivná a cynická, mala som totiž na jazyku: Tak, kto si trúfne?

23. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 347x
11

Marta Macošková

Popravde...

Myslím na ľudí, ktorých hrdúsia prehnité rodinné tajomstvá, v noci sa pre ne budia, aby ich raz tvrdo prespali. Keď si denné svetlo pripíja s nočným tichom, ľudia, na ktorých myslím, stoja pri okne, akoby očakávali, že sa unavia ako hladom skúšané deti v Bolívii, deti privyknuté na ťažkú robotu v neľudských podmienkach. Tá bolesť je sotva rovnaká, no rovnako, nezasiahne slepými. Ako to pokračuje? Úsmev, hra na fajn život, čistú minulosť; úzkoprsá teatrálnosť.

15. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 055x
13

Spútaní ako lastovičky k domovu

Marta Macošková

Spútaní ako lastovičky k domovu

Pravdou je, že som ich stretávala iba v nedeľu ráno. Na obvyklej trase bez ohľadu na ročné obdobie a pochyby počasia. Vyzerala som ich, keď pršalo, snežilo, pripekalo, či som sa chichúňala alebo chmúrila, na tento pár som sa vždy tešila. Asi nie ako slepé mláďa na prílet rodičov, ale tiež to bolo pekné, nedočkavé. Život dvoch ľudí je občas odzrkadlením románu neskorého stredoveku, ku ktorému sa s obľubou vraciam, hoci žijem tu a teraz. Veď romány píše život sám, niektoré sú svedectvom preveľkej lásky. Niekedy totiž môžeš poznať a nič nevedieť, naopak, niekedy nepoznáš viac, než vidíš, a všetko ti je jasné. Lastovičky priletia, no s marcom prišlo všeličo iné.

5. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 683x
5

Biela stuha, biele sny

Marta Macošková

Biela stuha, biele sny

Keď som bola malá, najmenšia, snívala som o tom, že sa stanem krasokorčuliarkou, budem dosť drzá a priebojná, aby som obhájila to svoje a zásadné ako základné, navyše, dosť podstatné komponenty pri štvoritom skoku. A že nerozpoznám pehavé kačiatko z čiernobielych fotiek, keď si raz sadne celá rodina za jeden stôl. Ja, mĺkva budem hľadať únik, kým ostatní prehodnotia, čo kto komu, za tie roky vlastne vyčíta a dlží. Dozviem sa, ako ma volali, keď som nepoznala viac, než mama, nende, pa. Nie som drzá a priebojná a krasokorčuliarka už vôbec nie. Občas mi povedia drzaňa, ale to snáď ani nemyslia vážne, no pre istotu ma o tom uisťujú strohou správou a tak. Občas nedokážem menej ako hodiny prečupieť pod vŕbou môjho detstva, tam, na výbežku nedudrem pri pohľade na biele piruety na ľade, lebo takto ja korčuľovať nikdy nebudem, už mi to skrátka nevadí. Iba žijem malé biele sny.

29. feb 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 577x
4

Marta Macošková

Objímať

želanie ľudí, ktorí to v snahe, mať k sebe blízko, napokon, celkom pokašlú. A niekedy ťa to ich sklamanie aj dosť zabolí. Schúlená, do objatia kolien preto nevrav, že si prekliata. Veď vieš.

25. feb 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 665x
3

Ja, krotiteľka úsmevov

Marta Macošková

Ja, krotiteľka úsmevov

Stáva sa, že niet kam. Ani do strany, ani do zeme, iba to na mňa vybalí, nepredvídavo, v tej najnevhodnejšej chvíli. Hneď to aj vysvetlím, lebo sa dnes veľmi ponáhľame. Máme veľa roboty a veľa starostí, máme veľa všetkého. No lebo tak je to už raz dané.

16. feb 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 604x
4

V zrube pod lesom

Marta Macošková

V zrube pod lesom

Prišiel s nocou a víchricou. Z vysíleného tela sa márne snažil oklepať primrznutý sneh. Keby sa nám pretkávali pohľady o niečo dlhšie, možno by som nevidela besnú zver, dravca na prahu dverí. Zaliala ma horúčka očakávania. Bez toho, aby som ukázala miesto, kde by sa zložil, urobil pár krokov a sadol si na lavicu pod oknom. Vrhol otupený pohľad na hnev lavíny, akoby v nej niečo stratil, a viac nenašiel. Po tom, čo odsunul aj horúcu kašu, z priepasti mlčania únik nie a nie prísť, no netŕpla som, čo bude. Ach, M., uvažuj. Vzápätí uchopil krčah s čajom, pomyslela som si, aké mocné a drsné sú jeho ruky, navzdory ich chveniu. Dal mi najavo, že mu akákoľvek pozornosť, moja pozornosť, nie je príjemná, asi preto medzi nami zavládlo zvláštne napätie. Ako príťažlivosť, ako nedočkavosť, ktorá je odsúdená vyhladovať dušu, a potom ju dokolane nasýtiť... Osud, povedala som si.

12. feb 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 018x
5

Marta Macošková

Vetrisko

Obťažoval nás na zastávke, kde sme tuhli viacerí. Odbiehal, ale vracal sa ako sčítaný bezdomovec, odkrýval svoju pravú tvár. Pýtal peniaze, skôr na zohriatie, než na lístok, ale tvrdil, že na lístok. Pod strieškou sa tisla postava k postave. Zo zahalených tvárí vykúkali iba unavené pohľady. Sypký sneh s vetrom vytváral stále novú hmlistú clonu, presyp, spoločne rolovali svoj výtvor pred našimi očami. Ktosi tu zhodil duny, nám, nepripraveným. Sneh vyvádzal, Mefisto, ukazoval, kto je tu pánom. Primrzli aj slzy.

6. feb 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 914x
5

Marta Macošková

Celé zle

Suchý dráždivý kašeľ neustával a ja som sa chcela prepadnúť pod zem. Všetky pohľady sa na mňa upierali. Aj tie za chrbtom. Všetky. Všetky pohľady potláčali zjavné výčitky, že s nimi cestujem. „Ty, čo si o sebe myslíš, iba vreckovka? Kde máš rúšku!?“ V kabelke som dolovala extra strong cukrík, pre istotu som vystúpila.

23. jan 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 243x
7

reklama

Som tvoja dcéra

Marta Macošková

Som tvoja dcéra

Povedala v to ráno medzi dverami. Zamrmlal. Miesto odpovede pokračoval v bezduchom čítaní. Vtom sa stala menej, než vzduchom, artefaktom, ktorý nezanechá jedinú spomienku, akoby vôbec neexistovala. Otec... To je všetko? Rozochvený hlas jej ešte väčšmi zoslabol a krokom vzad sa vytratila z otcovho života. Dodnes uteká, mlčí, hnevá sa. Nepamätá si hĺbku jeho hlasu, dôraz na konci vety, ani ako vyzerá.

18. jan 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 600x
12

Marta Macošková

Vysoko, ďaleko

Zlá správa sa dovalila ako choroba, ktorá ma chcela pripraviť o príhody roka a iných - odkaz deväťročnej na dverách: kľúče sú pod rohožkou. Ako som, ráno, cupitala na vlak v papučiach. Keď linecké dobroty čakali na sviatočné prestieranie, cez dušu izieb nemoc prehodila svoje zatuchnuté gobelíny; odnášala kus zo mňa.

30. dec 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 143x
10

Lampáš a stopy v snehu

Marta Macošková

Lampáš a stopy v snehu

Keď je výhľad z okenice čoraz belasejší a slnko čoraz tuhšie, chytá ma túžba. Zanechať drobnú stopu vďaky, vlásočnicu inšpirácie pustiť po odmŕzajúcom ľadovci ako po plti, a potom mokrý ťažký sneh zosýpať zo stromov, aby nepolámal krehké konáre.

18. dec 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 747x
1

Pri krbe si plníme želania

Marta Macošková

Pri krbe si plníme želania

Všetky izby presvietené, voňavé, viac miesta, veľa smiechu, už sa môžme rozložiť na zem, to sa nám teraz budú hrať spoločenské hry po večeroch. Mám rada príchod domov po dlhej prechádzke, premrznutá, svieža, s novými nápadmi a receptami, ktoré mi cestou nečakane brnkli po nose. Keď otvorím dvere a vkročím do tepla, iba piť čaj, kusanec do bábovky, izby plné rozhovorov, všetko, čo ťaží, odchádza.

12. dec 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 994x
13

Starká, rázcestie, jej dar

Marta Macošková

Starká, rázcestie, jej dar

Keby mohla, napiekla by orechové šatôčky, zavarila vodu na čaj, čaj na platni v hrnci. V hrnci s čerešňami lúhované bylinky zo záhrady a nedostupných lazov - bylinky by plávali, navzájom si prekážali, až vôňa po celej kuchyni, v komore, mojich vlasoch. Mám pred očami: čaj v hrnčeku, posedenie pred pecou s výhľadom do záhrady, v záhrade škovránok alebo izbica pre hostí, pocestných a vzácne návštevy, pohľad na koňmi rozvírenú cestu, komíny, domy z protiľahlej strany. Z tej strany sa ozýva les, hora, divá hladná zver.

3. dec 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 498x
16

reklama