reklama

PLASTELÍNOVÁ DRÁMA

Už dlhšiu dobu sme sa so synom chystali na výlet do UK. Mal päť rokov a tak som si povedal, že by možno bol ten správny čas zrealizovať náš výletný plán.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

SLOVENSKÉ LETISKOVÉ MRAVY

Bezpečnostná kontrola na bratislavskom letisku dopadla bez väčších problémov. Odhliadnuc od drobnej komplikácie so zabudnutou fľaškou v synovom ruksaku (pracovníčka letiskovej bezpečnostnej kontroly nám ju vzala), sme neboli konfrontovaní žiadnou patáliou. Dokonca im neprekážalo ani to, že plastové vrecká, v ktorých sme mali starostlivo odložené tekutiny podľa predpisov sa nedali uzavrieť, pretože som do nich toho poukladal akosi priveľa...:-) Zdarne sme prešli pasovou kontrolou, pri ktorej sa česky hovoriaca pani s náznakom úsmevu na tvári prihovorila môjmu synovi. Jemne sa zodvihla zo stoličky, aby si porovnala jeho tvár s podobizňou na pase.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Pred odletom do UK
Pred odletom do UK 

LETISKOVÁ DRÁMA

Náš dvojdňový pobyt na anglickej pôde prebehol bez akýchkoľvek komplikácií. Cesta späť bola už trošku z iného súdka. Komplikácii na londýnskom letisku by sme sa vyhli, ak by nám pri bezpečnostnej kontrole nenašli v batožine zbalenú plastelínu v téglikoch. Ako zodpovedne uvažujúci rodič, som ju odmietol kúpiť, s odôvodnením, že to predsa máme aj na Slovensku a nebudeme ju so sebou pratať v batožine. Asi si viete domyslieť, že som to nedal a tak sme sa nakoniec museli s plastelínou popasovať na letisku. Jedna taška prešla cez skener bez problémov, druhá však skončila na perifernom páse. Letiskovej pracovníčke sa nepozdávalo, že vrecúška s tekutinami sa nedali zavrieť. Počerná slečna bola taká „kind", povyberala obsah vrecúšok, spýtala sa, čo z toho by som oželel a s precíznosťou začala ukladať mnou odobrené veci do vrecúšok. Snažila sa, aby sa tam toho zmestilo čo najviac a aby sa vrecúška dali uzatvoriť. Reparát v balení tekutín sme zdarne zvládli. Počerná slečna nastavila ruku, aby sme si na to ťapli rukou. Pohotovo som schmatol synovu ruku a s úsmevom na tvári sme si ťapli s milou slečnou. Batožinu, ktorá nám neprešla kontrolou, presunuli znova na vstup do skenera.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Taška znova zakotvila na vedľajšom páse. V tej chvíli mi začala tuhnúť krv v žilách. Z displeja mobilu na mňa doslova kričal čas 8:05. Náš let bol naplánovaný na 8:30. V hlave mi začali víriť myšlienky a doslova som si predstavoval, ako bežíme cez celý letiskový terminál, dobiehame k bráne a tam nám s poľutovaním oznamujú, že sme práve zmeškali let. Začal chaos. Niečo sa vo mne zlomilo a povedal som si: „Musíš sa začať hýbať.” Začal som veriť tomu, že to predsa len stihneme. O radu som poprosil pána, ktorý sa venoval úplne inej práci, než kontrole batožiny. Vysvetlil som mu, že o necelých dvadsaťpäť minút máme odlietať, len to akosi nejde...:-) Otvoril tašku a hneď navrchu sa zaskvela sada s plastelínami. V tej chvíli som si uvedomil, že sa lúčime s hračkou. Môj pohľad smeroval k synovej tvári. V jeho očiach som uvidel smútok a sklamanie. Začalo mu mykať kútikom na ústach. Už-už som videl, ako sa chlapec pustí do plaču. Keďže som optimista - realista, dúfal som, že pán nám zadrží plastelínu a plastové časti sady nám dovolí zobrať so sebou. Pracovník povyberal tuby a zabalil ich do plastového vrecúška. Na znak súcitu s našou uponáhľanosťou mávol rukou, a pustil nás.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bolo 8:13 a my sme bežali cez dlhočizný terminál k bráne. Ja ovešaný taškami, synátor s ruksakom na chrbte... Obaja sme brázdili nekonečnú bezcolnú zónu a hľadali vstup k lietadlu. Už ani neviem, koľko bolo hodín, keď sme upachtení pristáli pred dverami jednokoľajového dopravného prostriedku, ktorý nás mal odviezť k lietadlu. Pri dverách som zbadal rodinku, náhodou som začul Slovenčinu z úst detí a tak som sa udychčaný opýtal ich mamy, či letia na Slovensko. Chvalabohu, dostal som kladnú odpoveď. Túto fotku sme urobili počas cesty k letiskovej bráne.

Počas cesty k bráne
Počas cesty k bráne 

UŽ NIKDY NEKÚPIM PLASTELÍNU V ZAHRANIČÍ

Náš výlet sa končil usadením sa na palube lietadla. S myšlienkou na plastelínovú drámu sme sa odliepali od zeme londýnskeho letiska. Ak budete kamkoľvek cestovať, dajte si pozor na „neškodnú” plastelínu...:-)

Marián Šimkovič

Marián Šimkovič

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Príliš vnímavá osoba (PVO). Môj život je jedna veľká analýza kohokoľvek a čohokoľvek. Vnemy, postrehy a závery... ;-) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu