Keď v telke bežal seriál Prázdniny, tuším každú stredu o 20h, po prvej časti som bola riadne sklamaná. Toto načo točili? Somarina. Možno tak pre deti.
A potom, keď sa raz moje decká hádali, ktorú rozprávku si na youtube pozrú, hovorím: „Ticho! Mám nápad, pustím vám niečo nové.“ A ozaj stíchli, zhypnotizovane pozerali na monitor a smiali sa už pri úvodnej piesni, lebo sa tam spievalo „...tati, tá koza si prdla! To nevadí, kto prdí, zdravie si tvrdí.“ O pár dní sa z toho u nás doma stal šláger. Spievali sme si to cestou do školy, pri hre, dokonca aj ja sama pri varení.
Deti sa dožadovali stále nových a nových častí, rehotali sa, staršiemu sa najviac páčila Lily, mladšiemu šibnutý Laco a mne pán sused. Lenže – prišla posledná časť a po nej dotieravé otázky, ktoré mi už liezli na nervy: „Kedy budú zase Prázdniny? Pôjdu aj nové časti? Pustíš nám také, čo sme ešte nevideli?“ A videli už všetky, niektoré aj dvakrát. Tak som sa napajedila: „Čo ja viem, kedy natočia nové časti?! Napíšte do telky a spýtajte sa ich!“
Na druhý deň po škole už starší sedel nad listom, trápil sa s prváckym písmom a mladší škôlkar aspoň nakreslil obrázok. Adresu som našla na nete ľahko – Brečtanová 1. Obálka, pošta, čau.
Dnes pred bránou zastavilo žlté auto a staručký šofér mi podáva balík. Keď sa deti dozvedia, kto im to posiela, spadnú na riť.
Žiarivé očká, ruky netrpezlivo trhajú lepiacu pásku zo škatule, hlava-nehlava. Veko sa otvára. Pexesá Prázdniny. Pre obidvoch. Hurá! Šiltovky. Hurá! Perá, magnetky, baterky, lopty, tričká. Hurá! A na dne snehobiely list písaný detským písmom. Podpis – Karolína Kubánková (Lily). Na riť som spadla ja!
Možno je pre niekoho seriál Prázdniny trápna hlúposť. Možno sú aj tie reklamné darčeky somariny. Ale pre deti určite nie je somarina obľúbiť si vtipné postavy, tešiť sa na nový diel, hrať originálne pexeso a čítať taký vzácny list. Aj toto sú totiž dieliky, ktoré tvoria mozaiku šťastného detstva. A myslím si, že šťastné chvíle pomáhajú z človeka formovať krajšiu osobnosť.
Mária, Srbsko
