Na Ukrajinu ani náboj, zbraňami proti vojne je to ako pálenkou proti alkoholizmu. Ale biznis je biznis, predávať ich tam môžeme do aleluja. Darované zbrane mier neprinesú, ale predané áno. Niet lepšieho dôkazu ako tento ich zvrhlý cynizmus, že im o mier vôbec nejde. Rovnako ako sa stretávajú s Lavrovom by sa schádzali aj s ministrom tretej ríše Ribbentropom a potom vedno vypúšťali holubice mieru. Ako papagáje spievajú „Rusko je agresor“ s nevysloveným dôvetkom „a čo má byť?“ Iba to, že na jednej strane vravieť o Rusku ako agresorovi s obhajobou územnej celistvosti Ukrajiny a na strane druhej, že Európa nemá žiaden mierový plán a tlačiť na okupovaného, aby spravil nejaké ústupky, či už územné alebo politické voči Rusku, ktoré trvá na svojich nárokoch, pre ktoré začalo vojnu nie je len hlúpe, ale aj rozpoltené, schizoidné a perfídne. Slavín, Bradlo alebo pamätník SNP nie sú tie správne miesta na mierové demonštrácie – moskovské Červené námestie takým je. Čo vravia a robia je podobne vyšinuté ako žiadať od suseda z vyšného, západného konca ulice prinavrátenie toho, čo nám ukradol ten z nižného, východného konca. Čerešničkou na torte je podpredseda parlamentu múdro tvrdiaci, že za vojnu na Ukrajine môže NATO, lebo sa rozširovalo smerom k ruským hraniciam. Napriek faktu, že sme o vstup do NATO sami žiadali, nie NATO nás prinútilo stať sa jeho súčasťou. Sami sme rozhodli v rámci práva národov na sebaurčenie a za prioritu vlastnej svojbytnosti určili členstvo v EÚ a NATO. Ak ktosi tvrdí, že sme to radšej robiť nemali, popiera naše základné štátotvorné práva. Ak to tvrdí človek s dvomi vysokými školami a autor údajne pätnástich kníh, znamená to, že buď naše školstvo nespĺňa základné vzdelanostné atribúty alebo je ten chlap vyšinutý. Ich suverénna zahraničná politika je katastrofa, otáčanie a prekrúcanie faktov, vyprázdňovanie významu slov. Ako povedal ich vodca, vrchný veliteľ Fico – „ako prd do Stromovky“, ibaže tento krát je to ich prd v spoločnom európskom výťahu – fazuľový, plíživý, otravujúci vzduch a jednotu celej Európy. Ich domáca politika je iba o moci, jej užívaní, trávení a jej zabezpečovaní do budúcnosti. Kvôli vlastnému pokojnému spánku zdemolovali Úrad špeciálnej prokuratúry, kvôli zabetónovaniu pri moci chystajú anexiu RTVS s cieľom šíriť svoj zvrhlý a vyšinutý pohľad na svet nielen cestou sociálnych sietí, ale aj verejnoprávnych médií so širším diváckym resp. poslucháčskym záberom. V chlebovej sfére je to tak isto fiasko. Pomoc s hypotékami bola len predvolebným klamstvom, medovým motúzom, po voľbách zámerne znefunkčneným. Naprogramovali zdvíhanie daní, ktoré si odnesie tiež iba občan. Dražoba v obchodoch nekončí, dražoba trvá. Naplno sa ukazuje ich neschopnosť spravovať a riadiť štát, či už ekonomiku alebo verejné inštitúcie. Nechcú nič reformovať, nič zefektívňovať, nič zlepšovať. Vedia len, že chcú mier a pokoj, inak nemajú žiadnu víziu, nevedia čo chcú a už vôbec nie ako to dosiahnuť. Vedia len brať a prerozdeľovať spôsobom, aby nepatrili k ľuďom, ktorí prežívajú z výplaty do výplaty hlavne vďaka ich neodbornosti, amorálnosti a komplexnej neschopnosti.
Opoziční politici vravievali „čím horšie, tým lepšie“ s tým, že koalícia svojím zlyhaním narazí na vôľu ľudu v ďalších voľbách. Aktuálne skôr platí „čím hlúpejšie a zvrhlejšie, tým lepšie“ s tým, že súčasnej vládnej garnitúre zlomí väz realita sama osebe.
