Autorka románu Sídlisko, moderátorka literárnych besied a podcastu Knižná revue. Zoznam autorových rubrík: Úprimné pozdravy z Bratislavy, Zo života vo firme snov, Denník starej dievky, O pocitoch smrteľníka, Showbiznis je drina, Čo je "in", Pribalím vás do kufra
Už dva krát sa nám sem podarilo dotiahnuť nášho kamaráta. Jeho meno sa skladá z mien jeho dedkov. Henrich a Ludwig rovná sa Henlu. Priletel z kozmopolitného Kapského mesta. Tam si mená takto vymýšľajú.
Chudák Človek, nezávidím Ti. Musíš umývať riady a mrznúť pod lampou. Kravata Ťa celý deň škrtí, efekt žiadny. Alebo hej? Aj tak Ťa ľutujem. Kŕmia Ťa realitami a popcornom. Fakt sila.
Bolo to niekedy v júni. Obloha sa však vôbec netvárila júnovo. Chrlila špinavé pľuvance šedej farby rovno na pôdu Osvienčimských chodníkov, ktoré sa menili na mláky a blato z nich sa na topánkach držalo neskutočne dlho. Skoro ako spomienky zotročených duší na jednej aj druhej strane barikády ľudskej dôstojnosti vo vystrašenom poľskom mestečku.
A tak som zavrela počítač o desať minút skôr. Aby som pred predstavením stihla s kamoškou kapučíno a minulotýždňové novinky. Zaplatíme a šup do divadla. Opona sa dvíha, hudba hraj! Privlečte ho na scénu. Copatého hrdinu z Terchovej. Jánošíka na ktorého čakáme celé leto.
Čo tak nevytiahnuť päty a relaxovať na Slovensku? Áno, tu u nás. Zbaľte si tepláky, rifle, nejakú bundičku, kvalitné tenisky a natankujte plnú nádrž. Ak to nevydržíte do Strečna, raňajkujte v nejakom fajnovom motoreste po ceste. Nech to má pravé slovenské grády pustite si No Name alebo Gladiátor. Za oknom sa mihajú orosené dediny, púpavové lúky, zapratané dvory, akýsi dobytok, žiguláky, cintoríny aj družstvo.
Dnes nám babka uvarila kukuricu, chrúmali sme ju vonku, ešte sa dalo, pršalo iba doobeda. Kristína nám už zúrivo smskovala pred novým podnikom, kde sme mali spicha. Bolo treba rýchlo sa rozlúčiť. Babka nás odprevadila k bráne a tam k nám dokrívala suseda. No zbohom, už sa neodlepíme. Ukecaná, šťavnatá, trochu uťahaná babizňa spustila sprchu otázok, komentárov a spomienok. Smiali sme sa, vysvetľovali aj doťahovali. Piaty september som si spájala iba s Vyvolenými a prehustenými ulicami prváčikov a šoférujúcich mamičiek. Babkina suseda ma však vytrhla zo sna.
Vybavme Bohu občiansky, nech je jeden z nás. Strčme mu do ruky mobil, aké smsky bude písať. Postavme ho do rady so šekom, ako sa bude tváriť v dusnom svete. Pošlime ho na služobku preč od rodiny, či z toho nezošalie. Hoďme mu kúsok nádeje a potom mu ju špagátikom potiahneme do zabudnutia. Ukážme mu Bolkove Dědictví, či sa bude škeriť popod fúzy. Zavrime ho do kancelárie, či vydrží bez slnka. Natrime mu Majku na chlieb. Priraďme mu rodné číslo a potom mu nasúkame pokuty od poisťovne. Posaďme ho pred televízor, nech kuká správy. Nanúťme mu bulvár za osem päťdesiat. Sfalšujme mu vodičák, či neprekročí rýchlosť. Zobuďme ho po opici, či sa bude usmievať.
Na preplnenom korze chlipkáme s kamoškou kokteil a ja cítim, že to nie je ono. V noci zasa sedíme celá parta v hustom hlučnom podniku a znudene čakáme na zázrak. Nejaký výbuch smiechu, príval energie, niečo, čo by zastavilo čas. Sedím tam s nimi zo strachu zostarnúť,rozdrviť čas a zo strachu mať strach.
Artmedia je teraz v kurze. Aj včera bola. Motali sa tam sekjuriťáci, vlčiaci, trhači lístkov a fanúšikovia, poobliekaní do čohosi teplého. Do neba vyletela tisícka Avoňáckych balónov, fakt krásne. Po Šarkanovi a Zdenke pripravili scénu pre žiarivú hviezdu, ktorá sa tu zastavila počas svojho turné a venovala nám niekoľko úsmevov.
Dnes sme prišli domov a ja sa na seba hnevám. Nevedela som si vychutna nevydarenú dovolenku.
Dnes ráno som cestovala v horúcej staručkej 70-tke. Takmer poloprázdna s otvorenými oknami. Ja, babky, občas sa mihol nejaký prázdninujúci študent. Červená. Na chvíľu som odlepila oči od knihy a zadívala sa na bilboard tesne vedľa autobusu. Plagát a na ňom nápis Mesto Zázrakov.
Kalendár, zdravý rozum a okolie tvrdí, že 28. Ja hovorím: POMOOC!!
Škaredá žena je záhadná, klamlivá a zradná. Voľným okom ju neuvidíte. Škaredá žena je slabá, podráža si nohy, sebavedomie ju obchádza na míle. Má dokonalý make-up, dlhé mihalnice, hustý trojfarebný melír a drahé talianske lodičky. V zrkadle ale vidí niečo iné. Chuderu, ktorú nikto neľutuje.
Chcela by som byť v nejakej dedinskej krčme. Prísť si tam kúpiť horalku a kofolu. Sú tu miestni fajnšmekri s cigaretou medzi zrobenými špinavými prstami. Krčmárka, jediná žena v miestnosti, si netrhá obočie štyri roky a čapuje naslepo. Na stole ležia Sparty a soletky. Chlapi pijú z otlčených pohárov borovičku a spľasnuté pivo. Pól piatej, slnko vysoko, krčma plná. Skapal pes, zastavil sa čas. Je tu ticho, iba televízor s Rebeccou bzučí v rohu. Nemajú si čo povedať. Prešli do štádia, keď už vedia spolu mlčať. Nebudú dlho, zajtra začína šichta ráno o šiestej. Spotia sa, zhltnú guláš, doma nakŕmia zver, zašpinia podlahu a o druhej šup do krčmy. Sú tu aj takí čo nepracujú. Nemajú kde. Tí tiež mlčia. Nemajú o čom.
Prechádzam sa v takom malom mestečku s jazerami. Domčeky sú farebné a nalepené vedľa seba. Na jednom som uvidela ceduľu: Boh & syn Reštaurácia
Tak, a za sezónou tróni bodka. Hokeja bolo neúrekom. Na starom zimáku primontovali za mantinelom nové miesta a slečna NHL sa rozhodla trucovať. Dva dobré dôvody oprášiť extraligu a nechať pod sedadlom kopec rozžuvaných slnečnicových semiačok. Slovenské mestá striedali svojich vyslancov na korčuliach a my sme sa bavili hneď za ľadovou plochou. Má to svoje výhody. Môžete uznanlivo pochváliť Zálešákov melír a zistiť, že aj rozhodca je len chlap. „Bratislava tras sa! Chystá sa sem Žigo!“ Znela titulka, keď si Pálfy na chvíľu odskočil zo susednej (zlatej) stovežatej. Ale to bolo ešte v základnej časti.
Kráčam k Tvojej rakve. Bože, ja fakt kráčam k Tvojej rakve! Ako to, že ma nesú nohy? Prečo dokážem zapiť myšlienku Tvojej smrti? Nerozumiem tomu. Je tu ten silný pohrebný zápach. Kvílivé melódie, čierne kabáty, zatiahnutá obloha, zamračený farár a ťažká vôňa veľkých vencov.
Zobudila som Boha. Nech nespí, keď mne budík zvoní o šiestej! Bol ešte rozospatý a ja som nahnevane spustila:
Ja neviem, čím ma ten chlap dostal! Visela som na jeho fotkách a dokola počúvala jeho pesničky. Do zblbnutia nahrávala všetky rozhovory. Ak by bolo pri vstupe do nebeskej brány potrebné vyplniť kolónku, kto bol tu dole taký ten môj idol, načarbala by som jeho meno. PAĽO HABERA.
Už pri rozkorčuľovaní sa hemžilo na štadióne tisíce ľudí s belasým srdcom. Cheerleaderky rozdávali úsmevy, slovanistické šály a papierové prilby (tie po Šatanovom hetriku leteli k ľadu). Trenčianske a bratislavské hviezdy pôsobili pokojne. Akoby ich nečakalo vyvrcholenie najlepšej série semifinále v histórii slovenského hokeja.
