Kto z nás by považoval za správne, keby dal sudca popraviť namiesto vraha celkom nevinného človeka, ktorý by s činom nemal nič spoločné, a keby skutočného vraha prepustil bez trestu? Ani jeden z nás, by niečo také nepovažoval za správne. Ak ide o pozemskú bytosť, omylnú, ješitnú, vypočítavú, poplatnú, …, jednoducho nedokonalú, tak nezaváhame a (ne)spravodlivosť vieme rozpoznať. Avšak o Bohu, si dáme niečo také nahovoriť bez toho, že by sme sa proti tomu čo i len myšlienkou vzopreli. Prijímame to dokonca s vďakou a hlas, nabádajúci nás k premýšľaniu, snažíme sa potlačiť ako neoprávnený. Nemali by sme zabúdať, že Boh je spravodlivosť sama, a to v nedotknuteľnej dokonalosti. Kto o tom pochybuje, ten sa rúha proti Bohu, neuvedomuje si jeho dokonalosť. Ako sa môže človek odvážiť pochybovať o tom svojím prianím, že by Boh mohol prijať odpykanie za druhých od niekoho, kto vinu vo stvorení nespáchal, kto sám je nespravodlivou obeťou! V tomto nie je ani trošku spravodlivosti!
Kde sa stala chyba, keď je nám za Ježišovu smrť ponúkaná naša spása? Nerozumiem, ako je možné, že tomuto mnohí veríme. Je to pohodlnosť, lenivosť, že sa nenamáhame popremýšľať a nájsť v tom trošku zdravého rozumu? Boh, vidiac že jeho dietky padli, že potrebujú pomoc, pošle im učiteľa. My učiteľa podrobíme potupením a útrapnou smrťou a nahovárame si, že skrze túto podľa nás nutnú obetu budeme spasení, samozrejme ak v neho uveríme. Až priveľa z nás si nesprávne myslíme, že takto Boh uvažuje a koná! Na základe tohoto nepochopenia a možno aj nehanebného klamstva, stoja naša cirkvi!
Ježišov prínos nebol v tom, aby sa nechal zavraždiť a aby skrze túto vraždu dostalo ľudstvo odpustenie, ako to myslia oficiálni a opatentovaní hlásatelia jeho učenia. Bol tu na to, aby nás učil, pomáhal rásť. Jeho obeta bola v tom, že sem vôbec prišiel, aj napriek tomu, aké riziká ho tu čakali a ktoré sa nakoniec aj udiali. Možnosť spasenia nám doniesol v jeho učení a nie v obete na kríži, čiže v zabití. Iný zmysle to ani dávať nemôže.
Na to aby sa tento blud o snímaní hriechu dal obhájiť, sú potrebné ďalšie bludy. Nedokážem pochopiť prečo sa tak urputne snažíme týchto bludov držať. Zrejme nie z lenivosti alebo pohodlnosti, tak aká sila to je? Ľudská hlúposť, neschopnosť rozoznať čo dáva zmysel, čo má akú váhu? Alebo naša domýšľavosť vedieť všetko lepšie ako samotný Boh!?
