Jednou z najťažších úloh pri stavbe takéhoto mosta jevybudovanie pilierov v koryte rieky. Existuje viacero spôsobov ako takétopiliere budovať a ten najvhodnejší sa potom vyberá na základe množstvafaktorov ako napr. hĺbka vody, geologické pomery, technologická a časovánáročnosť, .... atď. V tomto prípade sa zvolil postup výstavby na umelovytvorenom ostrove s použitím larzenovej ohrádzky (larzeny sú oceľovéprofily tvaru U s koncovou úpravou, tvz. zámkom, ktorý umožňuje ichvzájomné prepájanie). Larzeny, ktorých dĺžka bola 16m sa najprv z lodezabaranili do požadovanej hĺbky cca 10m pod dno Dunaja, kde sa pod štrkovouvrstvou nachádzajú už menej priepustné ílovité zeminy.
Následne sa celá táto ohrádzka z lode vyplnila zeminoua tak vznikol umelý ostrov v koryte Dunaja.
Aby sa na tomto ostrove mohol vôbec postaviť pilier, ktoréhozáklad musel byť zo statických dôvodov vyplývajúcich z geológie umiestnený10m pod hladinou Dunaja, bolo potrebné vyhĺbiť v ňom jamu až do tejtopožadovanej hĺbky. To však nebolo možné bez ďalšej larzenovej ohrádzky naostrove, ktorá zabezpečovala kolmé steny výkopovej jamy. Zemina, ktorá po vyhĺbení tejto jamy ostala medzi dvomaohrádzkami následne slúžila ako tesnenie proti presakovaniu vody z Dunaja.
Pre zabezpečenie, aby nedochádzalo k presakovaniu vodyzo spodu (popod larzeny) bolo potrebné injektážne zatesniť budúce dnozákladovej jamy.
Keď už všetky tieto úkony boli hotové mohlo sa postupnezačať s hĺbením jamy. Aby sa zachytili tlaky zeminy a vody a aby nedošlo k zasypaniu stav.jamy bolo potrebné každé 3 metrezabezpečiť rozopretie larzen pomocou výstužných ocelových profilov (tlaky boliväčšie ako by uniesli samotné larzeny).
Na upravenie dna a urýchlenie ťažby sa žeriavom do jamyspustili ďalšie mechanizmy. Úprava dna ako aj samotná ťažba bola kvôlistiesneným podmienka mimoriadne náročná. Z jamy sa musela neustále čerpaťpresakujúca voda.
Keď sa už bola dosiahnutá projektovaná hĺbka zakladaniamohlo sa pristúpiť k zhotovovaniu základovej pätky hrúbky 3 metre. Armatúra základu (130 ton).
Betonáž základu (1400m3) trvala 33 hodín, od 7:00 do 16:00nasledujúceho dňa. Betónovalo sa bez prestávky na tri smeny.
Po vybetónovaní základu sa začal postupne budovať driekpiliera. Po obvode sa uložili žulové kvádre ktoré sa špeciálne rezali aby saich geometria sledovala projektovaný tvar piliera. Kvádre boli fixované naarmatúru a slúžili ako debnenie pri betonáži záberov. Zaujímavosťou je žesa použila žula z Číny, nakoľko aj s dovozom vyšla lacnejšie akonapr. z ČR alebo z Ruska. Jeden záber, na výšku dvoch kvádrov(cca 0,7m) sa robil dva dni (uloženiekvádrov po obvode, vyarmovanie a betonáž).
Poslednou etapou bolo zhotovenie betónovej hlavice pomernekomplikovaného tvaru s množstvom technologických otvorov, na ktoré sa podokončení upevnili ocelové profily nevyhnutné pri osadzovaní mosta na pilier pojeho otočení.
Armatúra hlavice bola pomerne hustá a ak náhodou niečodo nej pred betonážou spadlo ostalo tam už navždy. Tak je v pilierochzabetónovaných zopár mobilov, peňaženka ako aj cigary ktoré si pracovnícichystali na oslavu úspešnej betonáže.
Po dokončení piliera a upevnení oceľových klzných dráhpotrebných pri otáčaní sa larzeny vytiahli a odťažila sa zemina tvoriacaostrov.
O tom že sa jednalo o mimoriadne náročné podmienkyvýstavby svedčia aj nasledovné fotky:
Stiesnené podmienky spomaľovali postup prác:
Zatopenie jamy na vyrovnanie tlakov (larzeny ktoré zachytilybalvan neboli schopné ho preraziť a tak keď sa odkrylo takéto miestozačala tade silno prerážať voda. Bolo preto potrebné jamu zatopiť a miestoinjektážne z povrchu utesniť
Robilo sa v daždi .....
... v noci ...
... v blate ...
... v zime ...
..... a keď už sa zdalo že z najhoršieho sme vonku..... prišla povodeň.
Ale výsledok stojí za to .....
Foto: archív autora. Bez súhlasu nemožno preberať a uverejňovať na iných stránkach.
