Marek Piváček
Nepochopené a zneužité... Vianoce.
Akoby povedala legenda slovenskej politiky: „Veľmo ma srdco bolí!“... prečo?
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
https://www.facebook.com/pivacekblogRád píšem a rád stretávam inšpiratívnych ľudí, preto som okrem článkov začal robiť rozhovory, ktoré publikujem na mojom blogu. Mojím detským snom je vydať knihu. Zoznam autorových rubrík: Business Stories, Moji veľkí priatelia, Rozhovory, Spoločnosť a tak, Spolok sv. Vincenta de Paul -, Zamyslenia, Recenzie, Reality & stavby, Deti, mládež, tábory, Stalo sa..., Ľudia, kamaráti, Fotografie, Slovensko moje, Veď už ma nekop:-), Depresia, Súkromné, Nezaradené
Zamyslenia
Marek Piváček
Odpustiť sebe samému býva veľmi ťažké
(Osobné rozprávanie o depresii 1) Bol to najväčší sen môjho života, na ktorý som sa pripravoval osem rokov. No túžil som po ňom odmalička. Boli časy, keď som neveril, že mám nejakú šancu.
Marek Piváček
Úžasný chlapík
S mojou drahou máme úspešne za sebou ďalšiu svadbu. Nebola síce naša, ale zato sme sa bavili výborne. Ja, ako znamenitý odporca tancovania, alebo lepšie povedané, „nevhodný kandidát Bailanda“, som mal opäť hrôzu práve pred touto prečudesnou aktivitou.
Marek Piváček
Rozlúčka s Pánom Bohom
Letím z práce ako divý, aby som to stihol. Desať poschodí, predlhočizná Obchodná ulica, zopár schodov a som tam. Ponorím sa do ticha. Len sochy, naveky nemenné, mĺkve ticho a hŕba (odpustite mi to slovo) seniorov. Kostol Sv. Trojice.
Marek Piváček
Právo na život v praxi
Močenok dýchal pokojnou atmosférou nedeľného popoludnia. Len kde-tu zopár ľudkov trúsiacich sa po ulici. Moja prvá návšteva tejto dedinky neďaleko starobylej Nitry, ktorá sa v posledných dňoch preslávila najmä klubom, ktorého šéf „odpálil“ jedného z popredných mužov slovenského futbalu.
Marek Piváček
Manželstvo, ktoré nemusí skončiť s jazvami na duši
Zúčastnil som sa na podivnom stretnutí s ešte divnejším krycím menom – OSS. Vraj Ohne stretnutia snúbencov. Moja drahá ma vytiahla… samozrejme… sám by som sa na také niečo nebol dal. Prišli sme na miesto konania do Žiliny, akurát pár minút pred začiatkom. Hneď nás rozdelili do iných izieb – mňa prevelili k chalanovi z Oravy a moju milú, čo to spískala, zas k tej jeho.
Marek Piváček
Dni, keď nám svietilo slnko
Určite to pozná každý z nás. Práca, iné povinnosti, u niekoho deti doma, u iného šport a potom ešte raz práca a povinnosti. Celé zopakované tisícšestotridsaťsedem krát. Vyšľapané, dôverne známe chodníčky životom. ... vtom sa však vkradne niečo, čo naruší tento zdanlivý pokoj.
Marek Piváček
Reklamné slogany–brilantný marketing alebo „číre“ vymývanie mozgov
Od nepamäti ma fascinovali reklamy. Najmä tie televízne, ktoré sa snažia zaujať svojím akčným, estetickým alebo iným poňatím. Po nich väčšinou nasleduje priamo nadväzujúca billboardová kampaň.
Marek Piváček
Ten, ktorý prináša pokoj
Tento rok som začal s darčekmi hádam až priskoro. Pred Vianocami mi takpovediac trochu došiel dych. Unavený prácou, starosťami som sa s nechuťou pustil do kupovania tých posledných. V každom „hyper-“ a „super-“ som sa doslova potkýnal o ľudí, ktorí pobehovali s tým istým cieľom. S láskou kúpiť niečo svojim blízkym, pritom nervózni, podráždení, neberúc ohľad na nikoho.
Marek Piváček
Očarujúca
Nedávno sa mi dostala do rúk kniha s týmto názvom. Podtitul – Tajomstvá duše ženy. Napísaná manželmi Johnom a Staci Eldredge.
Marek Piváček
Uzdravujúca moc odpustenia
Včera som znova pocítil, aký je to veľký a dušu prenikajúci pocit, keď človeku niekto niečo odpustí. Keď mu odpustí Boh, je to o to väčšia udalosť. Nechcem teraz propagovať svoju vieru, chcem sa pár vetami zastaviť nad zmyslom odpustenia v živote.
Marek Piváček
Pošta pre Teba – televízny populizmus?
Slovo na konci nadpisu ma napadlo akosi spontánne... ktovie prečo? Asi zato môže jeden nemenovaný politik, zopár komentárov v tlači či telke a ani blogeri sa nedali zahanbiť Dnes ale o niečom inom...
Marek Piváček
Keď človek nemá, kde by hlavu sklonil
Práve som sa vrátil z mesta. Malé posedenie u kamaráta prebehlo nad očakávanie. Dobrí priatelia, pozeranie fotiek, červené vínko a za oknami dážď. Idylka ako pri kozube horskej chaty. Len to miesto bolo iné – bratislavský panelák:-).
Marek Piváček
Načo vlastne žijem?
Neraz som sa pristihol, ako stojím na zástavke a všímam si starčeka šuchtajúceho sa z nohy na nohu, opierajúc sa o vernú spoločníčku – paličku. Alebo babičku, zohnutú pod ťarchou života, ktorá vynakladá všetko úsilie, aby stihla autobus, pri ktorom som ja dvoma skokmi.
reklama
Marek Piváček
Ako si budem žiť v luxuse
Nedávno sa mi dostala do rúk pekná fotografia z národnej púti v Šaštíne. Rad nablýskaných škodoviek sa odráža v lúčoch letného slnka. A vtom, medzi všetkými tými stodvadsiatkami a stovkami... jeden Favorit. Písal sa rok 1990. Hrdý majiteľ si musel vystáť alebo lepšie povedané počkať celé mesiace, kým sa dopracoval k tomuto skvostu vtedajšieho automobilového priemyslu v susednom, vlastne ešte „našom“ Česku.
Marek Piváček
Staroba – požehnanie alebo kríž?
Videl som ju stáť na rohu pred vchodom do banky. Malá, zhrbená, v rukách zvierajúca kyticu umelých kvietkov. Babička. Skoro taká, ako tá moja. Ba možno ešte staršia. Človeku až srdce stislo. Vidieť bezdomovcov pokrikujúc po sebe v opojení alkoholom – na to som už takmer apatický. Dá sa zvyknúť na hrubých chlapov túlajúcich sa po ulici. Ale na toto?! Na to si akosi neviem zvyknúť... Pristúpil som bližšie.
Marek Piváček
Venované jednej mame
Tieto riadky nosím v srdci deväť mesiacov. Presne toľko, kým vypučí nový život. Vždy, keď som sa ich snažil vyriecť, akokoľvek som sa snažil, vždy mi uviazli v hrdle v suchu nezmyselnosti a občas aj beznádeje. Presne toľko, čo odišla. Mama siedmich detí...
Marek Piváček
Sila slabých a náreky silných
Veru. Dostala aj mňa... vraj angína. Sadnem si na stoličku, s trochu zalepenými očami a za neustáleho pokašliavania otváram služobný notebook. Dávam sa do písania môjho prvého článku. Hm... to by ma ani v bláznivom sne, ktoré občas mávam, nenapadlo. O pol druhej v noci. Opäť sa mi to potvrdilo – život je plný paradoxov.
