Milan Removčík
Trnkobranie sa zmenilo na blatobranie.
Dolnokubínski turisti pravidelne organizujú lyžiarske podujatie Dolnokubínska stopa, pod krycím názvom Trnkobranie.

Dolnokubínski turisti pravidelne organizujú lyžiarske podujatie Dolnokubínska stopa, pod krycím názvom Trnkobranie.

Leto skončilo a s kubínskymi turistami sme sa vybrali na juh, kde by malo byť aj teplejšie. Voľba padla na Sitno.

V celých Tatrách je 50 vrcholov nad 2000 m. Z nich je voľne prístupných 22.

Tatry sú známe nielen svojimi štítmi, ale aj plesami. Tri najväčšie sú však na poľskom území.

Na Slovensku máme veľa rôznych kopcov s rôznymi názvami. Jeden z nich, vo Veľkej Fatre sa volá Tlstá.

Na Slovensku sú kopce, kde chodia stovky ľudí, no sú aj také, kde chodí ľudí minimum.

Ľudia, čo niekde idú sa nazývajú turisti a je jedno, či idú pešo alebo vlakom.

Pravnáč je kopec v Chočských vrchoch, na ktorý poriadali turisti výstup koncom augusta.

Siná je kopec v bočnom hrebeni Nízkych Tatier, s dobrým výhľadom.

Malú Fatru rozdeľuje Váh na dve časti. Krivánsku a Lúčanskú.

Na Slovensku máme rôzne Tatry. Vysoké, Nízke, Západné a východné, ktoré sa volajú Belianske.

Pri výbere túry som sa naposledy držal pravidla: Malá Fatra – malý kopec. A tak som sa teda v lete na konci septembra vybral na Osnicu. Veď aj tak by som už na Rozsutec nedostal miestenku.

Cestou na Rysy sme vždy v Mengusovskej doline odbočili doprava a tým sme minuli najväčšie pleso vo Vysokých Tatrách na slovenskej strane.

Na Babej hore som bol už viackrát, no väčšinou to bolo z poľskej strany.