...večný mládežník, samouk, cestovateľ, začiatočník a špekulant... bratislavčan ročník 1979, toho času v bádenskom Karlsruhe Zoznam autorových rubrík: Haló, tu Karlsruhe, Túlavý bicykel, S batohom cez hory, S batohom po Európe, Začiatky bývajú ťažké, Veršotepcove návody, Koľko rečí vieš, Think globally, Hrnček var, Slovensko.com, Malý princ, Šaškové počmáraní, Všetko dobré
Od prameňa Brigachu okolo prameňa Dunajského potoka a miesta, kde sa Dunaj stráca pod zemou, aby napájal prameň inej rieky, sme sa po prvom dni dunajskej cyklotúry dostali až do Hornodunajského prírodného parku.
Chlapci, odkiaľže na tých bicykloch prichádzate? -- Od prameňa. -- A kamže to máte namierené? -- K Čiernemu moru. -- Fúúha, tak ďaleko? To kedy tam dorazíte? -- Hmm, my ale v utorok máme byť zas doma, takže to zvládneme asi len po Ulm.
Na cyklistickom veľtrhu možno okrem hromady bicyklov objaviť aj pár cyklistov. A s jedným takým, oproti ktorému som ja sviatočným kolobežkárom, som sa dnes v Karlsruhe na krátku chvíľku stretol aj ja. Tilmann Waldthaler.
... a neudržím rovnováhu na túlavom bicykli, tak budem robiť kolotočiara.
... a ani Čierne more nie je na hladine vôbec čierne. To len nás, podunajcov, takto oblbovali na zemepise o miestach, kde pramení a kde ústi Dunaj. Na pestrofarebnú jeseň v severnom Schwarzwalde sme sa boli pozrieť v sobotu.
Človek by mal vypiť ročne toľko burčáku, koľko krvi prúdi v jeho žilách. A tak sme si vybrali najväčšiu transfúznu stanicu na okolí.
Každá cesta raz končí. Aj ja som po štyroch dňoch a sedemsto kilometroch dorazil k sútoku riek Mosel a Rýn. Cesta viedla, okrem iného, aj popod 136 metrov vysoký most až k monumentálnej soche Viliama prvého.
Na dvestopäťdesiatich kilometroch toku rieky Mosel na nemeckom území sa nachádza aspoň tucet hradov, pričom Cochem je z nich asi najznámejší. Do ďalšieho úseku môjho cykloputovania sa však zmestila ešte ďalšia zaujímavá ruina.
V miestach, kde sa rieka Mosel točí o viac ako stoosemdesiat stupňov, sa vypína tristo metrov vysoký svah, ktorý je vyšší ako hlbší. V niektorých miestach je takmer zvislý, čo vytvára priemerný sklon šesťdesiatich piatich stupňov. Dopravná značka by tu mala uvedené stúpanie 200%. A aj tu sa pestuje vinič.
... alebo keď namiesto prvomájového sprievodu otravujem hniezdiace labute.
Pohárik vína, to je ešte úplne v pohode. Fľaša, to je už horšie. Ale ak okolo vás z každej strany doslova sršia tisíce hektolitrov budúceho vína, tak to sa už len tak preglgnúť nedá. A ony sa hrnú aj z tých najnedostupnejších miest.
Úzke údolie rieky, nekonečné vinohrady, zubačka a slnečné hodiny. Pomedzi to pár dezorientovaných cyklistov...
A jeho nepretržitá história sa tiahne už dvadsať storočí. Vitajte v meste Trier.
Cyklotrasa pozdĺž luxembursko-nemeckej hranice je síce v porovnaní so serpentínami pod alpskými priesmykmi prakticky priama rovinka, no aj tak sa to okolo jedného starovekého veľkomesta poriadne kľukatí.
Stále mám v hlave spomienku na československo-maďarskú hranicu v Rusovciach za oných čias, najmä na masívne závory s mrežami, popod ktoré sme na starej škodovke prechádzali s prikrčenými krkmi. V dnešnom Schengene však hranice vyzerajú úplne inak.
Prejsť Luxembursko od západu na východ v jeho južnej časti je otázkou necelých päťdesiatich kilometrov. Mne to však od belgických po nemecké hranice trvalo viac ako pol dňa.
Do Metz vedie široká dvojprúdová cesta. V toto nedeľnajšie predpoludnie bola takmer prázdna, tak som pohodlne šliapal v pravom pruhu. Zozadu sa ozval hukot a vzápätí okolo mňa preletela motorka, také to okapotované žihadlo. Asi dvesto metrov predo mnou však musel chalan zastaviť na červenú. Kým som sa svojou slabou tridsiatkou dotmolil k semaforu, tak chalan len nervózne túroval motor.
