Žijem, teda som a som na tomto svete rada. Mojim mottom sú nasledovné citáty:Aj keby som vedel, že zajtra celý svet zanikne, dnes by som ešte zasadil moju jabloň. — Martin Luther KingJediné bohatstvo, ktoré uznávam, je bohatstvo ducha a dobrota srdca. — Ludwig Van BeethovenŽivot človeka má zmysel, ak po ňom zostane vo svete o trochu viac lásky a dobra. — Alfred Delp Zoznam autorových rubrík: len tak, Súkromné, Nezaradené
Blíži sa dátum 14. február, podľa kalendára má sviatok Valentín. Aj keby človek nevedel, aj tak musí postrehnúť to množstvo valentínskych reklám. Srdiečka, bonboniery, kytičky, pozdravy. Všetko smerované k sviatku sv. Valentína ktorý je označovaný za sviatok zaľúbených.
Sedím v čakárni u lekára. Pacientov predo mnou nie je veľa, za takú hodinu by som mala prísť na rad. Vedľa mňa sedí taký starší pán rozpráva sa s rovesníkom, spomínajú na časy minulé. Dve staršie ženy sedia oproti a jeden chlapec školského veku postáva neďaleko dverí s mamou.
Zrejme mal jeden nemenovaný bývalý minister pravdu keď vypustil svoj historický výrok: „ Každý má šancu byť ministrom." Možno po toľkých rokoch to nie je to presné znenie, ale určite ten obsah je správny.
Môj prvý deň keď sa vžívam do kože mierne postihnutého človeka. Mám odstavenú ľavú ruku, čo nie je až také zložité, nakoľko som praváčka. Dopredu som sa na tento svoj stav pripravila a nebude trvať dúfam dlho, tak som si myslela, že ma nič neprekvapí. Prekvapilo.
Taký praobyčajný zeler, zelenina ktorú som nikdy neobľubovala pre jej charakteristickú chuť, pokiaľ som nevyskúšala zelerový šalát. Odvtedy na zeler nedám dopustiť. Dnes som si ho zas urobila, priznám sa, musím chladničku z ďaleka obchádzať aby mi zostal aj na zajtra
Sneh, sneh, všade na celom Slovensku ho nasypalo. Kalamita v doprave, zrejme nádielka zas ako každý rok zaskočila cestárov. Nie sú odpratané chodníky, šmýka sa, meškajú spoje. Nechápem však, čo je na tom také divné a výnimočné cez zimu. Aj ja každý deň čistím auto, keď mi vyjde čas tak odhŕňam sneh aj mimo službu pred vchodom. Je predsa zima a k tej zime sneh aj patrí.
Mala som aktívny víkend oba dni som si vyšla do prírody navôkol. Počasie bolo také pravé zimné, všade biely sneh a štípal mráz.
Biela snehová prikrývka, zubaté slniečko, takto si predstavujem Vianoce. Síce už je pár dní po nich, ale nevadí že nie je voľno, na prechádzku po zasneženom okolí sa dá predsa ísť aj poobede.
Nemám na šťastie skúsenosti s lekármi, so závažnejšími chorobami. Raz do roka síce bývam nachladnutá, ale ako sa hovorí, s lekárom to trvá týždeň, bez lekára sedem dní. Vyberám si tých sedem dní radšej a niekedy tú chorobu zdolám aj skôr.
Dnes si pripadám ako najväčší technický antitalent. Dostala som nový pracovný telefón, nič zložité klasika, Nokia. Podľa mňa má byť telefón na telefonovanie, prípadne posielanie sms.
Nový rok, čo prinesie? Všetci sme v očakávaní niečoho lepšieho, šťastnejšieho a úspešnejšieho. Prajeme si to vo vinšoch, rodine, známym, neznámym a aj sebe. Niekto si dáva novoročné predsavzatia, ktoré však väčšinou nemajú dlhú trvácnosť.
Už ani neviem z akého dôvodu sa môj vnúčik rozplakal. Mamička ho utešovala aby prestal. On však hrdo vyhlásil: „Nechaj ma vyplakať sa ," pokračujúc v náreku.
Už ráno napovedalo, že dnešný deň bude pekný, slnečný. Aj keď svietilo také zubaté slnko, obloha bola nádherne modrá. Pár naobliekaných jedincov sa ponáhľalo do obchodu na ranné nákupy.
Na dnes som si vytýčila cieľ, zimný výstup na Kľak, ktorý je súčasťou Lúčanskej Malej Fatry. Chodievam tam dosť často, z Kľaku sú krásne výhľady do širokého okolia. Taký zimný výstup som si plánovala ešte vlani, ale nevyšlo mi to. Tak som využila pracovné voľno, priaznivé počasie a na parkovisku pri Fačkovskom sedle som už bola ráno niečo po ôsmej hodine. Chodník bol už vyšliapaný, zo začiatku to bol ľad, potom mokrý sneh a nakoniec vo vyšších polohách zmrznutý sneh.
Vyhľadávala som včera na internete vianočné priania. Okrem rôznych veršovačiek som našla jednu, nehovorí o darčekoch, ani o náboženskej symbolike a predsa najlepšie vystihuje atmosféru Vianoc. „Vianoce sú vtedy, keď nikto neplače, Vianoce sú tam, kde voňajú mamine koláče, Vianoce sú s tými, ktorých ľúbime i s tými, na ktorých myslíme. Šťastné a veselé Vianoce..."
Chtěl bych být medvídkem... včera som počúvala túto pesničku, a predstavovala som si aké by to bolo krásne, nepremýšľať, necítiť len sa usmievať.
Čo s tým zbytkom z vareného mäsa? Niekto má rád aj to uvarené z polievky. ale stáva sa, že zostane a nik nemá na varené mäso chuť.
Posledný pracovný deň mám za sebou, ten čas veľmi rýchlo uteká, ešte pár dní a sú tu Vianoce, Silvester, koniec roka. Aký bol pre mňa tento rok?
Taký obyčajný, neobyčajný deň, piatok. Koniec pracovného týždňa, predzvesť víkendu. Dnes bol mimoriadne pekný, slnečné paprsky sa odrážali na bielom snehu, krásna modrá obloha a mňa to lákalo von.
Včera až večer som sa lepšie pozrela do kalendára. Udrelo mi do očí meno Mikuláš. Práve v takýto predvečer bývalo u nás čistenie topánok a čakanie, komu čo prinesie. Vždy to bolo o sladkostiach, arašídoch, mandarínkach. Všetkým rovnako, rovnaké balíčky.
