Branko Štefanatný
Se-kun-dičky
Napísal som článok a teraz je na rade perex. Majú to byť dve vety, ktoré výstižne opisujú článok. Tak ja napíšem v pohode štyri. Aj by som napísal viac, ale sekundy bežia...
Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Sám neviem, kde ma to zavedie. Zoznam autorových rubrík: Prvý článok, Od srdca, Zo sveta, Z dlhej alebo krátkej chvíle, Večná téma, Pohoda, Fotky, Z domova, Politika pre ľudí
Napísal som článok a teraz je na rade perex. Majú to byť dve vety, ktoré výstižne opisujú článok. Tak ja napíšem v pohode štyri. Aj by som napísal viac, ale sekundy bežia...
Znovu som sa raz rozhodol zmeniť miesto svojho pitia. Hľadal som pokojné miesto, kde to bude žiť. Chcel som biele, ružové aj červené. Nie. Nerozprávam o ženách ani víne. Sny na dosah ruky, denné príbehy z rodu farebných, pocity ako naozaj. A myslím, že už to mám. Našiel som si svoje vlastné riešenie, svoj vlastný raj, svoj svojský svet. Ak chcete, tu je cesta...
A už som aj ja zdvihol hlavu. Je rad na vás!Chcem dnes zaspať. Chcem mať zajtra pekný deň. Chcem už vypnúť telku. A vypínam ju.Ak máte ešte stále smutné pocity, ak sa bojíte, ak je ešte stále neznámy presný počet obetí dnešného čierneho dňa v Londýne, ak vám niekto narušil krásny životný príbeh alebo ste si dnes spomenuli na anglických spratkov, dokonca ak máte chuť na filozofovanie alebo na divno čierny humor, skúste sa na chvíľku zamyslieť, na chvíľku počúvať len hudbu vášho srdca. Bez hudby, bez pomoci. Bije rýchlo však? Ale už spomaľuje. Už to neznie ako tuc tuc tuc ale také normálne tuuuc tuuuc. Počkajte chvíľku. Už je lepšie? Mne je. Odreagoval som sa. Rozdýchal som smútok a divné pocity a už som to opäť ja. Nájdite si opäť svoje ja. Možno pomôže toto alebo toto. Dúfam, že vaše pravé ja je veselé a usmievavé. Potom raz, možno budete súhlasiť so mnou..
Niečo ako tri oriešky pre popolušku. Oriešky som odfotil (ako inak mobilom), popolušku predstavujem ja. No a je to pre vás. (z pohľadu iného, skôr voľné pokračovanie môjho Utorka)
Taká moja klasika. Hra na akciu a reakciu a hlavne s otázkou miesto pointy. Koho dnes nakazím? Ďakujem s predstihom a vopred...
Som po poobednom rozmýšľaní (šlofíku). Mám zmeškaný hovor (od Pretože..) a short message service od kamaráta, že sa ide na jedno...(bodky znamenajú ďalšie čísla)...Robím čo najradšej (čo na fotke) a píšem...(bodky tentokrát bez zmyslu)
Hore a dole. Z dolu hore. A pre zmenu chvíľku rovno a napokon opäť hore. A dole...A tomuto hovorím kolobeh života. Stále sa opakuje. Stále naň zabúdame. Neuvedomujeme si.
Včera sa tu (myslím na tomto blogu) omieľalo moje meno sprava i zľava a ja som pritom napísal len taký nevinný článok a to už tak dávno, že od vtedy moje oči veľa prasiatok zočili.Moje meno sa stalo známe a jeho majiteľ (ja viem, že som macho a egoista, keďže si privlastňujem svoje meno...a ono je také bezbranné a...) stále netuší prečo?Nuž moja reakcia?
Nuž ako väčšinou som mal problém to (článok) zaradiť do rubriky...bude tam trošku o nás Slovákoch, kúsok klasickej pohody, za mak zo športu (áno, o hokeji), možno sa aj zasmejete a asi mi znovu nevyjde hlavný cieľ, donútiť vás na chvíľku vypnúť a len tak sa priblbo usmievať (víno-cecky-muzika).
Čítal som si správy v tej malej veci čo nosím skoro všade so sebou a s ktorou sa dá najnovšie aj fotiť a ja neviem čo ešte (píšem o mobile). Potom som si zapol počítač a pozrel svoju dennú poštu (tú internetovú) a nakoniec som si unavený ľahol na pohovku (viď foto autora) a pozrel na stenu, kde mám vyvesených zopár fotiek...na čo som prišiel? Na dôvod, prečo píšem pod každý svoj článok Just don't worry, be happy and feel good!
Ľudská vlastnosť (máme ju všetci, kto je nevinný nech prvý hodí reakciou) a sloboda...
Je ráno. Tuším okolo šiestej. Nedeľa. Po párty. Klasika. Akurát s jedným rozdielom. Stretol som anjela. Trošku iného.
Raz mi jedna kamarátka napísala v smske (tak my mladí komunikujeme), že som strašne bohatý človek. Ja a bohatý?Prekvapenie, úžas, úsmev, zápal, sklamanie. Také boli moje reakcie. Skontroloval som si svoje účty a zostalo len to sklamanie. Až neskôr som sa dozvedel, čo to malo znamenať?
Stávaj, musíme vyraziť, posúval sa čas!, kričal mi kamarát do telefónu. Naozaj som na to úplne zabudol a stálo ma to omšu.
Neviem či ma práve minirozhovor medzi mojim kamarátom a jeho poľskou priateľkou inšpiroval k činnosti, ktorú som už dlho nevykonal, ale rozhodol som sa to urobiť. Báť sa.
Mám takú malú teóriu, ktorú si prehrávam v hlave, keď sa pozerám na západ alebo východ slnka. Tá teória sa týka nielen mňa, ale aj vás, vášho šéfa, vašej susedy, toho človeka, čo práve stojí vedľa vás a ak tam už nestojí tak, že ho pozdravujem. Keď sa vráti odkážte mu, nech to je ktokoľvek, že nie je nič!
Väčšinou sú to presne tie, ktoré nemáme, nemôžeme mať, alebo sme už mali, ale v tej dobe nám prišli všedné...Rozmýšľali ste niekedy nad tým aký je váš ideálny muž/žena? Myslím čisto povrchovo, jeho výzor. Také to, ako by mal vypadať váš ideálny partner?