Branko Štefanatný
Jedna veta
Naučil ma ju môj starký. Neviem ju ešte používať tak dokonale ako to vedel on, ale mám také tušenie, že to príde s vekom. Veta, ktorá vás možno naučí milovať život...tak ako mňa.
Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Stále si myslím, že je viac pekného a dobrého. Zoznam autorových rubrík: Prvý článok, Od srdca, Zo sveta, Z dlhej alebo krátkej chvíle, Večná téma, Pohoda, Fotky, Z domova, Politika pre ľudí, STREDA, STOICIZMU TREBA

Naučil ma ju môj starký. Neviem ju ešte používať tak dokonale ako to vedel on, ale mám také tušenie, že to príde s vekom. Veta, ktorá vás možno naučí milovať život...tak ako mňa.

Fínsko-Rusko-Česko-Švédsko-USA-Kanada-heeja heeeja heeeeeja SLOVENSKOOOalebosedem krajín hrajúcich prím vo svetovom hokejialebovýsledky (zatiaľ) na MS 2005:Slovensko-Rusko 3:3, Švédsko-Fínsko 5:1, Kanada-USA 3:1, USA-Fínsko 4:4, Slovensko-Česko 1:5, Kanada-Švédsko 4:5, Kanada-Fínsko 3:3, Česko-Rusko 1:2, Švédsko-USA 1:5alebonie je to nádhera?!Maximálne vyrovnané mužstvá, nádherný šport a my, malinká krajina, patríme k špičke! Neviem či bude tento rok zlato alebo nie...ale nie je to jedno? Je to len šport. Aj zápas s Čechmi, aj ostatné! A šport je nádherný!(na budúce pridám fotky s ukážkou, kedy je úplne najkrajší..:o)

Nuž určite nie v hokejovom zápase! Ale nie o hokeji bude tento článok.Niekde som čítal, že Česi majú zo Slovákov komplex a usmieval som sa pri tom. A tak píšem. Chcem vedieť, či aj u vás vyvodil tento článok zamyslenie (a následný škodoradostný úsmev) alebo nie?

Po rozchode nastáva u mňa odboj proti ženám. Ženy milujem stále, v tom sa nič nemení, ale v tomto období si od nich držím odstup. Lepšie povedané nie ja, ale moje srdce. Potom však príde niekto, kto to všetko zmení. Tentokrát to bolo neznáme dievča z baru.Niekedy je pár úprimných minút viac ako roky, mesiace, dni klamstva...

Prvýkrát som ho stretol v miestnosti plnej dievčat. Jazyková škola, tri roky nazad, Londýn. Asi 12 žien a my dvaja. Nuž čo sme mali robiť? Sadli sme si k sebe a stali sme sa kamarátmi.Tento článok bude o jeho neslobodnej krajine, o ňom a tak trošku aj o nás.

Dnes ráno moje uši dostali najprv zabrať, lebo som v nemenovanom anglickom rádiu (a neskôr aj na ostatných) počul šokujúcu správu o tom ako trávia deti v Londýne svoj voľný čas a neskôr dostali moje uši balzam. Americkú angličtinu. Yep!

O jednej oslave na juhozápade Londýna (ale v podstate budem nadávať na Angličanov).

Doslova a do písmena. Bohatým ľudom s palácmi miesto domov, s limuzínami miesto áut a s milenkami miesto manželiek akosi všetko vždy vychádza, prechádza a odpúšťa sa. To je ok. Ale ešte aj slnko im svieti akosi viac ako nám (teda vám, ja sa za boháča pokladám)!

Čítal som si správy v tej malej veci čo nosím skoro všade so sebou a s ktorou sa dá najnovšie aj fotiť a ja neviem čo ešte (píšem o mobile). Potom som si zapol počítač a pozrel svoju dennú poštu (tú internetovú) a nakoniec som si unavený ľahol na pohovku (viď foto autora) a pozrel na stenu, kde mám vyvesených zopár fotiek...na čo som prišiel? Na dôvod, prečo píšem pod každý svoj článok Just don't worry, be happy and feel good!

Ľudská vlastnosť (máme ju všetci, kto je nevinný nech prvý hodí reakciou) a sloboda...

Povedal som si, že trošku nahnevám všetkých čo noci dni premýšľajú nad dobrým vzorcom výpočtu karmy a len tak ich podporím (rozumej pozdravím) /rozumej podje_em/...A keďže som rafinovaný a strašne ma vzrušuje to narastanie respektíve klesanie (niekedy je to viackrát za deň iné v dôsledku skúšky nového vzorčeku) tak som sa rozhodol napísať krátky článok, ktorého karma sa nezapočítava. Alebo nie, veď tvrdím, že mi to je jedno, tak budem pokračovať aj ďalej...

Je ráno. Tuším okolo šiestej. Nedeľa. Po párty. Klasika. Akurát s jedným rozdielom. Stretol som anjela. Trošku iného.

Ženy milujem, ale nájdu sa aj výnimky...Nemôžem si pomôcť a ani si pomôcť nechcem.

Neviem čím to je, ale väčšinou sa to stáva keď máte vzťah. Polichotí vám to, zamyslíte sa či to má cenu, ale väčšinou odkráčate bez ťarchy na svojom svedomí.Práve som sa vrátil z obchodu. Bol som polichotený, zamyslel som sa, ale bol som príliš hladný, tak to skončilo ešte skôr ako to začalo. Ostalo iba pri flirtovaní. Nevinnom, krátkom, vyhľadávanom.

S priateľmi vieme diskutovať o všetkom a ničom. Tému preberieme z prava, z hora a z vnútra. Ku niektorým sa po čase vrátime a prehodnotíme naše predchádzajúce názory. Jedna téma je ale večne na začiatku debaty, objaví sa párkrát počas a väčšinou sa ňou aj končí. Je to taká tá najkrajšia. Veď bodaj by aj nie, keď zvykne nosiť minisukne a nádherné výstrihy. Voňavé (väčšinou), tvrdohlavé (zväčša), nevypočítateľné (vždy)...

Z dodávky vyskočili tri osoby. Chlapi. Keď myslím chlapi, hovorím o dvojmetrovom obrovi s nohatými rukami - vyhadzovač číslo jedna. Druhý asi o hlavu menší od prvého, výškovú stratu však dohnal nehorázne silným hlasom a pohľadom pred ktorým sa uteká - vyhadzovač číslo dva. No a ja - študent zo starého kontinentu.

Raz mi jedna kamarátka napísala v smske (tak my mladí komunikujeme), že som strašne bohatý človek. Ja a bohatý?Prekvapenie, úžas, úsmev, zápal, sklamanie. Také boli moje reakcie. Skontroloval som si svoje účty a zostalo len to sklamanie. Až neskôr som sa dozvedel, čo to malo znamenať?