Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Stále si myslím, že je viac pekného a dobrého. Zoznam autorových rubrík: Prvý článok, Od srdca, Zo sveta, Z dlhej alebo krátkej chvíle, Večná téma, Pohoda, Fotky, Z domova, Politika pre ľudí, STREDA, STOICIZMU TREBA
Pred časom som čítal na blogu článok, v ktorom sa hľadal vzor, osobnosť. Niekto so všetkým a ešte niečím naviac. Súčasník. Úprimný, verný (profesii, národu, sebe..), vzdelaný. S kusom človečiny. Vraj na Slovensku nie je?Ja neviem, ja mám hneď dvoch.
Stávaj, musíme vyraziť, posúval sa čas!, kričal mi kamarát do telefónu. Naozaj som na to úplne zabudol a stálo ma to omšu.
Neviem či ma práve minirozhovor medzi mojim kamarátom a jeho poľskou priateľkou inšpiroval k činnosti, ktorú som už dlho nevykonal, ale rozhodol som sa to urobiť. Báť sa.
Mám takú malú teóriu, ktorú si prehrávam v hlave, keď sa pozerám na západ alebo východ slnka. Tá teória sa týka nielen mňa, ale aj vás, vášho šéfa, vašej susedy, toho človeka, čo práve stojí vedľa vás a ak tam už nestojí tak, že ho pozdravujem. Keď sa vráti odkážte mu, nech to je ktokoľvek, že nie je nič!
Keďže mi chodia otravné maily ohľadom toho, že všetci sú strašne zvedaví ako prebieha moje tehotenstvo, tak konečne som sa dokopala k tomu, že vás všetkých odbijem jedným ráznym mailom ohľadom môjho rastúceho brucha.
Väčšinou sú to presne tie, ktoré nemáme, nemôžeme mať, alebo sme už mali, ale v tej dobe nám prišli všedné...Rozmýšľali ste niekedy nad tým aký je váš ideálny muž/žena? Myslím čisto povrchovo, jeho výzor. Také to, ako by mal vypadať váš ideálny partner?
Ušlo mi lietadlo.Tak ako mi kedysi, keď som hrával futbal, utekala lopta, tak ako mi ubzikla bývalá priateľka z mojho života a presne tak ako sa mi stratili všetky ruské slovíčka z hlavy. Rýchlo, bez dôvodu, bez stopy. Lietadlo mi vlastne už pred nosom uletelo dvakrát.
Výroky Slováka žijúceho v zahraničí, po príchode domov, prvý alebo posledný deň jeho návštevy:Teším sa, keď už pôjdem odtiaľto nazad! alebo Som rád, že už idem preč, tu je všetko naopak!.Naozaj?
Kúpil som si letenku na Slovensko. Konečne do nášho hlavného mesta. Dostal som však e-mail od Sky Europe Váš let bol zrušený.
Si unavená. Posledné dni boli stresové viac než je znesiteľné. Potrebuješ sa niekomu vyplakať, porozprávať o všetkom a o ničom.Ale prečo voláš mne?
Pamätám si, ako som kedysi pozeral v telke vzácny rozhovor s niektorým z našich hokejistov. Bol som sklamaný. Nie z počtu bodov, ktoré v tom roku ten hokejista nazbieral v NHL, ale z toho, ako koktal. Ten človek už poriadne nevedel po slovensky!
Nedeľa poobede. Nuda. Relax. Pohoda. Išiel som sa teda osprchovať, nech sa niečo deje. A dialo sa!
Včera som bol na káve s kamarátkou. Má 21. Objednali sme si. Sadli. Začala rozprávať. Rozprávala dlho. Objednal som si druhú kávu. Kecala stále. Rozprávala o všeličom. O rodičoch, o mužoch, o živote. Ja som počúval, sem-tam utrúsil ironickú poznámku. Nasrala sa. Odišla.
..You ask me to enter, but then you make me crawl... (One)
Určite áno. Čo ešte? Rozmýsľate niekedy nad touto otázkou? Čo je pre nás nenahraditeľné? Nebudem vám dávať odpovede. Tie si každý určí sám. Ja v nich mám ale jasno. Moje hodnoty si vážim, udržujem a píšem o nich články...
