Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Stále si myslím, že je viac pekného a dobrého. Zoznam autorových rubrík: Prvý článok, Od srdca, Zo sveta, Z dlhej alebo krátkej chvíle, Večná téma, Pohoda, Fotky, Z domova, Politika pre ľudí, STREDA, STOICIZMU TREBA
Neviem teraz písať o inom. Nedá sa. Dnes som ráno otvoril oči, tak ako včera a deň predtým a predtým...terazky kukám na svet cez dve hnedé oči, nie moje. A keď spím, tie oči sledujú mňa. Je to taká hra. Príjemne hravá, vysnívano pomalá. Mnou doporučovaná.
Taký môj pocit. Zo stredy. Tento pocit by mohol vyvrcholiť v niečo, ja už ale nie som "happy loser", už som iba "happy". Takže môj pocit dopadol tak, ako asi aj váš, takto v stredu. Nijako.
Môj život je o pocitoch a maličkostiach. Väčšinou sú tie pocity dôsledkom maličkostí, týkajúcich sa života.
Ľudia sú rôzni. Muži sú iní a ženy sú pôvabné. A je nám spolu dobre. Dnes som si uvedomil ďalší rozdiel v žití tohto sveta. Nás mužov a vás žien. Na obyčajnom kamarátskom rozhovore...
Opäť som bol na vianočnej dovolenke na Slovensku. Musím podotknúť, že asi najlepšej zatiaľ (toľko snehu, pohody a whisky som si už veru dlho nedoprial). Mám v hlave veľa postrehov zo Slovenska, na jazyku veľa zážitkov zo života ale mám chuť začať tým, čo ma teší najviac. Tým čo mám v srdci.
Milujem život. A niekedy, nie až tak často ako sa možno zdá, ma život miluje tiež. Asi to bude nejaká fyzikálna reakcia?
Tak ma napadlo, že naši českí bratia mali možno s tým názvom problém. "Co na ledu?" Každopádne mám otázku pre všetkých. Aj vám sa v práčke večne strácajú ponožky? Človek vloží dve, vytiahne jednu. Ále to je jedno. Oddychovka. Včera som...
Čo najradšej nosím po dome? Tepláky. Už niekoľko rokov. Tie isté. Už deravé (=fajnovoprievzdušné), ošúchané (=supercool), s deravými vačkami (=pre rýchlu hru násťročných) . A padajú mi (--do pol rite). A sú zelené. A mám ich rád! *
Ak ste ešte nenavštívili jeho blog, Jeho bývalého, pardon, Jej bývalého, tak nech sa vám páči. Dnes má rok. Tak kuknite. No a keď tam už budete, tak sa zahrajte túto pohodičkovú hru. (Môj rekord zatiaľ 6891;o). Takže opakovačka. Odporúčam tento blog - Jej bývalý. A túto hru - klik - na zabitie pár minút zo zimy, z čakania, z nudy...žeby zimného nudného čakania?
Dnes je prvého decembra tohto roku (heh, to je začiatok, čo?). Vypínam.
Chlupy na jazyku je článok, ktorého pointa ma zobudila z poobedného šlofíka a donútila ma sadnúť si za počítač a šup ho tam. Keby to len tak bolo také jednoduché! Chlupy je slovíčko, takzvané kompromisné, ktoré môžete nahradiť buď slovíčkom chlpy (to ste určite nečakali), alebo chlapi. Kľudne si vyberte. Chlupy na jazyku...
V poslednej dobe sa u mojich článkoch objavila akási veľká karma (karmičisko) a ja radšej tak skromne a po svojom. Takže som si vymyslel jeden taký protikarmiskový. Mal som chuť niečo písať a zamýšľal som sa, či napíšem pekne, aby sa pritakávalo, alebo od srdca, aby som bol spokojný. Inak pre nových blogerov a pre tých čo kedysi písali a už nepíšu (väčšina adminov, svetielko a podobne): Píšte vtedy keď máte chuť a nie vtedy, keď to dostatočne zahrá na city čitateľom (klik sem klik tam).
Rozmýšľam posledné dni, čo je na tebe také špeciálne, čo mi tak strašne imponuje, čím sa odlišuješ od iných?
Niekedy len tak doma pijem kávu a rehocem sa. Sám na sebe. Rozmýšľam, ako som v priebehu života zmenil svoje názory. Svoje oblečenie. A ako som sa za ne vedel urážať, hádať, biť do pŕs... Je to zaujímavé ako sa človek formuje, tvaruje, mení. A prezlieka.
Jedna z výhod blogovania je, že sa celkom ujali stretávky blogerov. Teda aspoň ja som sa ich celkom ujal. Jedna z výhod blogerov je, že väčšina z nich neberie život smrteľne vážne. Teda aspoň tí, čo som zatiaľ stretol osobne sa tak tvárili. Jedna z výhod blogera - chlapa je, že sa môže stretnúť s nádhernými ženami. Teda aspoň o týchto zo včera sa to určite povedať dá...
Prvá : Zlatinko, nastupujem do vlaku, za chvíľku sa uvidíme, teším sa. x Druhá : Ahoj, dnes doobeda zomrel starký. ...aj taký je život. Zhasína a svieti...
Tak trošku svojsky (nebrať príliš vážne!) delím ľudí na romantikov a neromantikov, ak sa im páči alebo nepáči film alebo nefilm *Moulin Rouge*. Je to svojský muzikálový film, ktorý buď neznášate alebo milujete. Mne sadol úplne vo všetkom. Hercami, piesňami, scenárom, dynamickým a kvalitne poskladaným hudobným a obrazovým chaosom, kulisami, atď. A tak som bol zvedavý, či ma aj reálny mlyn v Montmartri, svetoznámy kabaret v Paríži, chytí tak za srdce...
Nádherný predĺžený víkend. Opäť v Paríži, opäť sa mi veľmi páčilo, opäť som sa tam mal s kým prechádzať, s kým milovať, mlčať, smiať...nevšimol som si žiadne nepokoje, žiadne problémy, žiadne nebezpečenstvo. Sila lásky je silnejšia ako násilie? Pre mňa to už nie je len gýčová teória. Dobro opäť raz vyhralo nad zlom. Keby sa tak ľudia naučili viac milovať, ako nenávidieť...to by bola sila.
Púšťam si Petra Hapku (Citová investice) - Dívám sě dívám a...píšem. Áno, o láske.
Ak si niečo nezapíšem, má to niečo smolu. Takže mám pri počítači plno žltých papierikov s poznámkami. Pri dverách na stene tiež a vlastne všade, kde sa pozriem. Čísla, dátumy, mená, obrázky, adresy, nezmyselné aj zmyselné vety, myšlienky, rodiace sa sny. Keď už som pri nich, mám také miesto, kde si ich ukladám. Hneď vedľa miesta, kde si ukladám kľúče. Lístky na Chelsea, ľúbostný list, letenky...alebo veci potrebné na ich realizáciu, veci, na ktoré sa pozriem a...zasnívam, zaspomínam, predstavím si. Vždy tam niečo je. Dnes je tam dvd. Moulin Rouge. Ale nie o tom som chcel. Dnes mám chuť cestovať...
