Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Stále si myslím, že je viac pekného a dobrého. Zoznam autorových rubrík: Prvý článok, Od srdca, Zo sveta, Z dlhej alebo krátkej chvíle, Večná téma, Pohoda, Fotky, Z domova, Politika pre ľudí, STREDA, STOICIZMU TREBA
Ak ste ešte nenavštívili jeho blog, Jeho bývalého, pardon, Jej bývalého, tak nech sa vám páči. Dnes má rok. Tak kuknite. No a keď tam už budete, tak sa zahrajte túto pohodičkovú hru. (Môj rekord zatiaľ 6891;o). Takže opakovačka. Odporúčam tento blog - Jej bývalý. A túto hru - klik - na zabitie pár minút zo zimy, z čakania, z nudy...žeby zimného nudného čakania?
Dnes je prvého decembra tohto roku (heh, to je začiatok, čo?). Vypínam.
Chlupy na jazyku je článok, ktorého pointa ma zobudila z poobedného šlofíka a donútila ma sadnúť si za počítač a šup ho tam. Keby to len tak bolo také jednoduché! Chlupy je slovíčko, takzvané kompromisné, ktoré môžete nahradiť buď slovíčkom chlpy (to ste určite nečakali), alebo chlapi. Kľudne si vyberte. Chlupy na jazyku...
V poslednej dobe sa u mojich článkoch objavila akási veľká karma (karmičisko) a ja radšej tak skromne a po svojom. Takže som si vymyslel jeden taký protikarmiskový. Mal som chuť niečo písať a zamýšľal som sa, či napíšem pekne, aby sa pritakávalo, alebo od srdca, aby som bol spokojný. Inak pre nových blogerov a pre tých čo kedysi písali a už nepíšu (väčšina adminov, svetielko a podobne): Píšte vtedy keď máte chuť a nie vtedy, keď to dostatočne zahrá na city čitateľom (klik sem klik tam).
Rozmýšľam posledné dni, čo je na tebe také špeciálne, čo mi tak strašne imponuje, čím sa odlišuješ od iných?
Niekedy len tak doma pijem kávu a rehocem sa. Sám na sebe. Rozmýšľam, ako som v priebehu života zmenil svoje názory. Svoje oblečenie. A ako som sa za ne vedel urážať, hádať, biť do pŕs... Je to zaujímavé ako sa človek formuje, tvaruje, mení. A prezlieka.
Jedna z výhod blogovania je, že sa celkom ujali stretávky blogerov. Teda aspoň ja som sa ich celkom ujal. Jedna z výhod blogerov je, že väčšina z nich neberie život smrteľne vážne. Teda aspoň tí, čo som zatiaľ stretol osobne sa tak tvárili. Jedna z výhod blogera - chlapa je, že sa môže stretnúť s nádhernými ženami. Teda aspoň o týchto zo včera sa to určite povedať dá...
Prvá : Zlatinko, nastupujem do vlaku, za chvíľku sa uvidíme, teším sa. x Druhá : Ahoj, dnes doobeda zomrel starký. ...aj taký je život. Zhasína a svieti...
Tak trošku svojsky (nebrať príliš vážne!) delím ľudí na romantikov a neromantikov, ak sa im páči alebo nepáči film alebo nefilm *Moulin Rouge*. Je to svojský muzikálový film, ktorý buď neznášate alebo milujete. Mne sadol úplne vo všetkom. Hercami, piesňami, scenárom, dynamickým a kvalitne poskladaným hudobným a obrazovým chaosom, kulisami, atď. A tak som bol zvedavý, či ma aj reálny mlyn v Montmartri, svetoznámy kabaret v Paríži, chytí tak za srdce...
Nádherný predĺžený víkend. Opäť v Paríži, opäť sa mi veľmi páčilo, opäť som sa tam mal s kým prechádzať, s kým milovať, mlčať, smiať...nevšimol som si žiadne nepokoje, žiadne problémy, žiadne nebezpečenstvo. Sila lásky je silnejšia ako násilie? Pre mňa to už nie je len gýčová teória. Dobro opäť raz vyhralo nad zlom. Keby sa tak ľudia naučili viac milovať, ako nenávidieť...to by bola sila.
Púšťam si Petra Hapku (Citová investice) - Dívám sě dívám a...píšem. Áno, o láske.
Ak si niečo nezapíšem, má to niečo smolu. Takže mám pri počítači plno žltých papierikov s poznámkami. Pri dverách na stene tiež a vlastne všade, kde sa pozriem. Čísla, dátumy, mená, obrázky, adresy, nezmyselné aj zmyselné vety, myšlienky, rodiace sa sny. Keď už som pri nich, mám také miesto, kde si ich ukladám. Hneď vedľa miesta, kde si ukladám kľúče. Lístky na Chelsea, ľúbostný list, letenky...alebo veci potrebné na ich realizáciu, veci, na ktoré sa pozriem a...zasnívam, zaspomínam, predstavím si. Vždy tam niečo je. Dnes je tam dvd. Moulin Rouge. Ale nie o tom som chcel. Dnes mám chuť cestovať...
Ľudia sú rôzni, poväčšine hovada. Článok poteší asi najmä tých, ktorých sa prvá veta dotkla.
Kráčal som pomaly ulicou a blížil som sa ku svojej posteli. Celý deň som pracoval, tak ako všetci muži, teda tí čo ostali. Vyťukal som si svoj prístupový kód na dverách od mojej (mini)bunky a tie sa hneď otvorili. Prikrčil som sa, vstúpil som do svojho prideleného osobného priestoru, ktorý nepresahoval veľkosť záchodu, aký som si pamätal zo svojej mladosti. Tento víkend mám narodeniny. Už šesť krížikov! Nebude žiadna oslava, budem asi pracovať. Ostatne, tak ako každý víkend a tak ako aj každý iný deň v týždni. Moc ma to ale netrápi, aj tak som unavený. Vyzliekam zo seba šaty a posteľ, gombíkom vysunutá zo steny v úrovni členkov, sa stáva mojim útočiskom. Zatváram oči. Väčšinou sa mi sníva niečo z minulosti...
No miláčkovia moji * idem písať o futbale, ale nebude to žiadna reportáž, žiadny opis gólov, nijaké veľké myšlienky. Len si tak zapisujem do denníčka, že už sa to blíži. Odchod. V podstate príchod. A vlastne sa len budem rozplývať nad ďalším dňom, ktorý volám Deň, pre ktorý sa oplatí žiť.
Detský smiech je nádherný. Asi každé dieťa na svete je krásne. Vlastne každý jeden človek bol aspoň nejaký čas zlatý, milý a pekný.
Len taká poznámka pre chlapov a mužov a aj tých čo sa na nich iba hrajú, aby nezabudli... DNES JE DEŇ ZAMILOVANÝCH! V A L E N T Í N A! Celý svet oslavuje deň zamilovaných, zaľúbených, ženatých, naskočených, lietajúcich, zasnúbených aj inak postihnutých. Kašlať na celý svet. Proste, ak máte niekoho koho pokladáte za svoj poklad, niekoho koho máte radi, niekoho koho môžete potešiť alebo niekoho s kým sa chcete udobriť, dnes je ten správny deň. Kvety, večera, úsmev, vínko, pusa alebo obyčajná chvíľka...podľa mňa to nie je tak veľa. PS 1: Budem to brať ako osobnú prehru, ak sa mi nepodarilo presvedčiť ani jedného muža, aby dnes konal...tak ako to majú rady! PS 2: Škoda, že to mne nikto nestihol pripomenúť...
iba On sa vždy pýta srdce vždy tak rozbúši nočné mory ponúka tým čo horia uši
Nie je vzťah, ktorý by sa podobal. Samé individuality. Situácie. Tváre. Životy.
