Branko Štefanatný
Z posledných síl
Sme úplné padavky. Frfleme, všetko nás bolí, ochkáme a jojkáme. To sme celí my.
Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Stále si myslím, že je viac pekného a dobrého. Zoznam autorových rubrík: Prvý článok, Od srdca, Zo sveta, Z dlhej alebo krátkej chvíle, Večná téma, Pohoda, Fotky, Z domova, Politika pre ľudí, STREDA, STOICIZMU TREBA

Sme úplné padavky. Frfleme, všetko nás bolí, ochkáme a jojkáme. To sme celí my.

Tento týždeň je zmätený. Najprv prišla známeho havária na motorke a smrť. Prinieslo mi to smútok. Potom ma zmohla choroba. Oslabila ako jarný vánok. Dnes, ako napriek, bývalý (on sa vždy odvoláva na internet) otvára diskusiu o radostiach a starostiach sexuálneho života. Myslel som si, že nemôžem...ale potom sa stalo toto.

Niektorí ľudia cestujú radi tam, kde nikoho nepoznajú, kde spoznajú lepšie domorodcov a najlepšie domorodkyne. Kde nepočuť rodnú reč, necítiť rodnú závisť a jednoduchosť. Jednoducho si oddýchnuť od domova, stereotypu, vidieť nové. Iní, neradi opúšťajú ich korene, zvyky a pohodlie domáceho krbu. Nemienim súdiť, ktorá skupina robí lepšie. Pecivála aj tak asi nepresvedčím, aby vstal z pece a vybral sa na cestu!

Sme rozdielni, sme iní. Ženy, muži, my, oni, ja i vy. Všetci máme svoje úchylky, pôžitky.

Poznáte to, kým človek niečo nájde, poriadne sa pri tom vystresuje. Teda aspoň ja určite.

Úplne ma dostala. Ku môjmu prekvapeniu, vyzliekla ma celého, nechala iba ponožky.

Minimálne k tomuto. Človek dosiahne najviac, ak prestane žiť iba pre seba.

a odpovede. Niekedy je otázok akosi viac. A sú odpovede, ktoré musia dlho čakať na vetu s otáznikom.

Neviem o čo ide. Je to nejaká nová hra, či čo či ako a bol som do toho vtiahnutý menovite týmito, teda o nich viem - Jej bývalý, Peter Vrablica a Matúš Maciak. A ja som vraj dosť hravý, tak poďme na to.

Sú ženy, ktoré vedia pri chôdzi pekne krútiť zadkom a ženy ktoré nie. Sú muži, ktorí udrú ženu a tí, ktorí nie. Ľudia sú rôzni, poväčšine bohužial...(hovada). A ja mám len jednu otázku.

Neviem teraz písať o inom. Nedá sa. Dnes som ráno otvoril oči, tak ako včera a deň predtým a predtým...terazky kukám na svet cez dve hnedé oči, nie moje. A keď spím, tie oči sledujú mňa. Je to taká hra. Príjemne hravá, vysnívano pomalá. Mnou doporučovaná.

Taký môj pocit. Zo stredy. Tento pocit by mohol vyvrcholiť v niečo, ja už ale nie som "happy loser", už som iba "happy". Takže môj pocit dopadol tak, ako asi aj váš, takto v stredu. Nijako.

Môj život je o pocitoch a maličkostiach. Väčšinou sú tie pocity dôsledkom maličkostí, týkajúcich sa života.

Ľudia sú rôzni. Muži sú iní a ženy sú pôvabné. A je nám spolu dobre. Dnes som si uvedomil ďalší rozdiel v žití tohto sveta. Nás mužov a vás žien. Na obyčajnom kamarátskom rozhovore...

Opäť som bol na vianočnej dovolenke na Slovensku. Musím podotknúť, že asi najlepšej zatiaľ (toľko snehu, pohody a whisky som si už veru dlho nedoprial). Mám v hlave veľa postrehov zo Slovenska, na jazyku veľa zážitkov zo života ale mám chuť začať tým, čo ma teší najviac. Tým čo mám v srdci.

Milujem život. A niekedy, nie až tak často ako sa možno zdá, ma život miluje tiež. Asi to bude nejaká fyzikálna reakcia?

Tak ma napadlo, že naši českí bratia mali možno s tým názvom problém. "Co na ledu?" Každopádne mám otázku pre všetkých. Aj vám sa v práčke večne strácajú ponožky? Človek vloží dve, vytiahne jednu. Ále to je jedno. Oddychovka. Včera som...

Čo najradšej nosím po dome? Tepláky. Už niekoľko rokov. Tie isté. Už deravé (=fajnovoprievzdušné), ošúchané (=supercool), s deravými vačkami (=pre rýchlu hru násťročných) . A padajú mi (--do pol rite). A sú zelené. A mám ich rád! *

Ak ste ešte nenavštívili jeho blog, Jeho bývalého, pardon, Jej bývalého, tak nech sa vám páči. Dnes má rok. Tak kuknite. No a keď tam už budete, tak sa zahrajte túto pohodičkovú hru. (Môj rekord zatiaľ 6891;o). Takže opakovačka. Odporúčam tento blog - Jej bývalý. A túto hru - klik - na zabitie pár minút zo zimy, z čakania, z nudy...žeby zimného nudného čakania?