Branko Štefanatný
20-30
Od určitého veku túžim po samostatnosti. Byť kde chcem, robiť čo chcem.
Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Stále si myslím, že je viac pekného a dobrého. Zoznam autorových rubrík: Prvý článok, Od srdca, Zo sveta, Z dlhej alebo krátkej chvíle, Večná téma, Pohoda, Fotky, Z domova, Politika pre ľudí, STREDA, STOICIZMU TREBA
Rozhodnuté. Majstrovstvá sveta vo futbale v Nemecku sa už blížia. Slovensko sa tam znovu neobjaví a tak nám, futbalovým fajnšmekrom (bývalým futbalistom, už iba teoretikom), neostáva nič iné, ako si nájsť iné mužstvo, s ktorým prežijeme tento šampionát. V dobrom i v zlom. Ja som sa už rozhodol.
Nikdy by ma teda nenapadlo, že ja budem dávať niekomu recept na jedlo. Ale budiš. Ono bude asi jasné, že prečo...(radšej jem ako varím). Germa a Svetielko, tu to je.
Nešiel som totiž do práce. Ani zajtra nejdem. Inokedy chodím aj v sobotu ráno. Zajtra, zajtra nie.
Vraj sme sa mali naobliekať. No ale môžem za to, že práve minulú sobotu v Londýne ako na potvoru nepršalo, dokonca svietilo slnko? Takže slnečné okuliare, krátke tričko, mikina, nejaké staré rifle a zvedavosť čo nás to čaká?
Čo za blbosť? Do práce sa predsa neprechádza, do práce sa padá (odvodené od z práce sa vypadáva).
Každá mamička čo poznám priznala, že byť mamou je postupný proces, že znalosti prichádzajú postupne, že všetko to plynie v rýchlom pokluse a treba pritom poriadne dvíhať nohy. Žiadna mama, myslím dobrá mamina, nespadla len tak z neba. S láskou je to asi tak isto.
Počúvam Arctic Monkeys veľmi veľmi hlasno. Verte mi, veľmi veľmi.
Sme úplné padavky. Frfleme, všetko nás bolí, ochkáme a jojkáme. To sme celí my.
Tento týždeň je zmätený. Najprv prišla známeho havária na motorke a smrť. Prinieslo mi to smútok. Potom ma zmohla choroba. Oslabila ako jarný vánok. Dnes, ako napriek, bývalý (on sa vždy odvoláva na internet) otvára diskusiu o radostiach a starostiach sexuálneho života. Myslel som si, že nemôžem...ale potom sa stalo toto.
Niektorí ľudia cestujú radi tam, kde nikoho nepoznajú, kde spoznajú lepšie domorodcov a najlepšie domorodkyne. Kde nepočuť rodnú reč, necítiť rodnú závisť a jednoduchosť. Jednoducho si oddýchnuť od domova, stereotypu, vidieť nové. Iní, neradi opúšťajú ich korene, zvyky a pohodlie domáceho krbu. Nemienim súdiť, ktorá skupina robí lepšie. Pecivála aj tak asi nepresvedčím, aby vstal z pece a vybral sa na cestu!
Sme rozdielni, sme iní. Ženy, muži, my, oni, ja i vy. Všetci máme svoje úchylky, pôžitky.
Poznáte to, kým človek niečo nájde, poriadne sa pri tom vystresuje. Teda aspoň ja určite.
Úplne ma dostala. Ku môjmu prekvapeniu, vyzliekla ma celého, nechala iba ponožky.
Minimálne k tomuto. Človek dosiahne najviac, ak prestane žiť iba pre seba.
a odpovede. Niekedy je otázok akosi viac. A sú odpovede, ktoré musia dlho čakať na vetu s otáznikom.
Neviem o čo ide. Je to nejaká nová hra, či čo či ako a bol som do toho vtiahnutý menovite týmito, teda o nich viem - Jej bývalý, Peter Vrablica a Matúš Maciak. A ja som vraj dosť hravý, tak poďme na to.
Sú ženy, ktoré vedia pri chôdzi pekne krútiť zadkom a ženy ktoré nie. Sú muži, ktorí udrú ženu a tí, ktorí nie. Ľudia sú rôzni, poväčšine bohužial...(hovada). A ja mám len jednu otázku.