Marie Stracenská
Môj muž je najlepšia mama
Nie som chlap a neviem presne ako cítia chlapi. Ale o tejto chlapskej téme skúsim. Samozrejme, z pohľadu ženy - a mamy a manželky.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík: o deťoch, o vzťahoch, o kadečom, Súkromné, Nezaradené
o vzťahoch
Marie Stracenská
Poklady: Svadobné oznámenia
Svojho dedka som nikdy nevidela. Ani na fotke. S babičkou sa rozviedli, keď mala moja mamka päť rokov. A bola to rodinná trauma a tabu - o dedkovi sa nehovorilo. A hoci sme si boli s babičkou veľmi blízke, keď som sa opýtala na dedka, zachmúrila sa a povedala, že fotky nemá. Neverila som jej, ale rešpektovala, že si nechce privolávať spomienky.
Marie Stracenská
Poklady: Nad starou fotografiou
Bola mladá, pekná a tvrdohlavá. Rodičia ju chceli vydať za niekoho, kto sa jej nevidel. Tak sa zbalila a odišla z domu s tým, že si radšej vezme prvého, koho stretne. Neviem, či to bolo presne tak, že prvého stretla vdovca celkom inej národnosti s troma deťmi. Ale na každý pád sa zaňho vydala. Ona sa nikdy nenaučila po česky, nevlastné deti nikdy po nemecky. Ale v krásnom manželstve a rodičovstve strávili spolu ďalšie desiatky rokov. S tým vdovcom mala ďalších šesť detí. Toľko hovorí naša stará rodinná história o mojej praprababičke.
Marie Stracenská
Keď odchádzajú
Bol deň presne ako ten dnešný. Slnko od rána hrialo. Mala som čas. Kopu času, vravela som ráno, keď som roztvorila oči. Dám si dobrú kávu, pôjdem si zaplávať. A potom ju pôjdem pozrieť. Naposledy som bola pred dvoma týždňami. Ale veľa sa asi nezmenilo. Možno, v takýto pekný deň, sa bude cítiť lepšie. V zariadení presiaknutom smútkom, pachmi staroby a chorôb. Ale jej láskavé oči a mäkké ruky stoja za to zatnúť zuby a ísť ju potešiť.
Marie Stracenská
Niet nad tata
„Maminka, a túto značku mám dať kam?" „Matúško, je to značka zákaz vjazdu, teda ju daj tam, kde nechceš, aby jazdili autíčka." Kúpili sme malému model letiska, ale netušila som, že k nemu bude treba aj mohutnú asistenciu. Už som postavila všetky budovy, asi päť značiek, tri lietadlá - a teraz už fakt potrebujem dokončiť to mäso v cestíčku. „No ale, maminka, kde má byť tá značka?" „Matúško, prosím ťa, postav si ju, kde sa ti páči." „Ale kam, maminka?" Zúfalá sa obraciam na manžela niečo montujúceho v predsieni: „Prosím ťa, nemohol by ti nejako pomáhať?" Chvalabohu: „Matúško, poď, budeme rezať tyč!"
Marie Stracenská
Vôňa kožušiny a babičiek
Malá tmavá taburetka. Koženková, dutá. Hľadím na ňu - kde sa tu vzala? Vybaľujeme, zariaďujeme, zrazu takéto prekvapenie. Nábytok do nového bytu sťahoval od našich manžel bezo mňa a niektoré kusy sú ešte z babičkinho dávneho bytu. Z toho, kde som ako dieťa trávievala každé prázdniny a na vysokej polovicu každého týždňa. Netuším veľmi, kam tú taburetku dať. Ani neviem prečo, napadne mi zrazu - veď babička vnútri vždy niečo mávala. Otvorím ju...
Marie Stracenská
Tajomstvá mužského oka
„Sedmička", hovorím o dievčine kráčajúcej pred nami. „Sotva šestka", oponuje môj muž - „videla si ju spredu?" Dievča sa otočí - a ja musím len súhlasiť - má pravdu, fakt by na sedmičku musela byť súmernejšia. Usmejeme sa manželom na seba. A dievčine - tej môže byť jedno, čo si myslíme. Lebo ten, kto kráča vedľa nej, jej veľmi očividne dáva najavo, že uňho má - minimálne deviatku.
Marie Stracenská
O záhadnom nápadníkovi
Zazvonila som, hoci som mala kľúče. Zvyk. A tentoraz som urobila výnimočne dobre. Babička mi otvorila, krásne oblečená, s obrovským úsmevom - no okamžite sa jej výraz zmenil. Zháčila sa a hoci stále usmiata, mierne váhavo sa spýtala: „Jéj, to si ty? No, vitaj teda..." Usadila ma v obývačke, išla variť kávu a hlavne - telefonovať.
Marie Stracenská
Za ruky
Mala som trinásť. Sediac na stole za oknom pozerala na neho, ako pod naším panelákom jazdí na svojom modrom bicykli. A predstavovala si - zazvoní, ja zbehnem dolu, bicykel odparkuje a pôjdeme sa poprechádzať. Išli by sme k rieke, kde nie je skoro nikto a držali by sme sa za ruky. Bola som na vrchole blaha. Samozrejme nezazvonil a dokonca mi po kamarátovi odkázal, že ma nechce uraziť, ale... Napísala som si tú vetu vtedy na papierik, ktorý som používala ako záložku do od neho požičaných kníh a šialene pubertálne trpela vždy, keď som otvorila stránky. Odvial to čas. Ale čo ostalo je ten pocit, ktorý sa mi spája s držaním sa za ruky. Znamená spečatenie vzťahu, jeho ozajstnosť.
Marie Stracenská
Vezmeš si ma...?
„Pozval som ju na večeru, akože normálna večera. No a na konci jej po jedle priniesli dezert zabalený v škatuli. Dala dolu dekel a vnútri boli lupienky ruží a medzi nimi prsteň."
Marie Stracenská
Svokra je čudné slovo
Slovo svokra považujem za jedno z najškaredšie znejúcich. České „tchýně" je teda ešte horšie. Ale ako môže „svokra" niekomu lahodiť do uší? A to môže byť tá svokra milá, dobrá, ochotná, príjemná, skvelá na vnúčatá a láskavá k neveste... - stále je to slovo studené, ostré, no skrátka nepekné.
Marie Stracenská
Modrá plazivka
Stretla som sa kamarátom, nevidela som ho roky. Je to vlastne manžel mojej kamarátky, ani tú som roky nevidela. Alebo možno už bývalý manžel. Nie je to úplne podstatné, už dlhšie im to veľmi neklapalo. To sa stáva, po rokoch rokúcich vzťahu.
Marie Stracenská
Oženil sa mi kamarát
Ako vždy som na svadbe plakala. Asi som na tieto obrady alergická. Kopa detí, ich brblanie a pobiehanie. Pár fotografov, veľa elegantných pánov a voňavých dám, desiatky kytíc. Žmurknutie kameramana - jéj, to sa mi dávno nestalo, aby so mnou cudzí chlap zaflirtoval :) List Korinťanom - aj keby som mal poklady sveta a lásky by som nemal, nič by som nebol. Chlad chrámu a láskavé, hoci trochu prázdne slová kňaza.
Marie Stracenská
Zaľúbení a červená
Ako rozoznáte čerstvo zaľúbenú dvojicu v aute? Teší sa z červenej. Auto zastane na križovatke - a zatiaľ čo vodiči pred ním a za ním sa z nudy začínajú obzerať, čistiť si nechty, kontrolovať esemesky..., oni to majú inak. Zaľúbená dvojica robí iné. Červená je skvelá príležitosť pritúliť sa, pobozkať. Len nech trvá čo najdlhšie!
Marie Stracenská
Ako to povedať...
„Marek! Tato! Balki!" Za sebou tri mená a patria jednému človeku. Dieťa volá svojho otca a keďže nechodí, skúša. Všetkými spôsobmi, ktoré pozná. Vie sa vynájsť. Tata sa nakoniec dovolalo. A mňa nad drezom plným riadov priviedlo k myšlienkam, ako sa v jednoduchom oslovení dá zamotať.
reklama
Marie Stracenská
Ide len o dve písmená...
Sex alebo milovanie? Ako kedy, počujem občas odpoveď. Oboje. Jedno bez druhého nejde, hovoria iní. A mnohí sa len usmejú.
Marie Stracenská
Objatie je najviac
Pritúlim sa a skloním hlavu. Na chvíľu prestanem takmer úplne dýchať. Teplo. Mäkko. Strácam sa. Do vlasov mi vkĺzla ruka, pritiahne jemne moju hlavu ešte bližšie k sebe. A v tej chvíli už nemusí byť nič ďalšie. Lebo všetko na svete už je.
Marie Stracenská
Bozk v chráme
Stalo sa to už dávno. Ona mala sedemnásť a on o dva viac. Nestretávali sa dlho, pár mesiacov. A vlastne sa videli aj dosť zriedka. Ona nemohla veľmi jazdiť za ním 90 kilometrov a on nemal vychádzky tiež príliš často. Teraz za ním prišla.
