Romana Vajgelová

Romana Vajgelová

Bloger

Počet článkov: 60
Páči sa: 0x

20, viac som v Bratislave ako doma v Piešťanoch. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, september 2008, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, jún 2008

Zoznam článkov blogera

Romana Vajgelová

100%

Je výborné zažiť niečo skutočné. Ako keď nám Jenti povedala, že tých ľudí vyviedli na čerstvo poorané pole a oni cítili, že zem vonia. Zem voní aj keď trochu prší v Horskom parku, aj včera, keď sme šli tadiaľ s Annou na stanicu. Skutočná bola aj žena, šialená žena vo fialovom. Fialový klobúk, kabát, nohavice, topánky, pásikové ponožky, zakladač na papiere, taška, všetko bolo fialové. Keď stretnete niekoho takto fialového, to je prerod módy, to sa mi celkom chcelo byť celá v oranžovej napríklad. A kráčala stotožnene. Bola v minulom živote určite nejakou dvornou dámou, aj ja som bola, vonia mi tento bergamot.

24. mar 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 872x
5

Romana Vajgelová

Sunny*

Chce sa mi plakať nad pochopením, že už rozumiem, že sa až hanbím za detinskosť. Už nebudem, sľubujem. Ticho som. Upratala som všade, nábytok je nacucaný včelím voskom, čistím. Pierkový vankúš sa roztrhal a z tretieho poschodia pršali chumáčiky. Leje. Je vlhko. Holuby smrdia, keď zmoknú.

3. mar 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 667x
6

Romana Vajgelová

Trhliny

Trasú sa mi členky, asi únavou. Tri noci som poriadne nespala, všade je ťažký vzduch. Vetrám a mrznú mi prsty. Všetci tí hnusní chlapi majú trápne biele tričká a svietia svietia, pijú a svietia, ligotavé dúhovky, slintajú a vylievajú poldecáky, len to dávam z toho pultu preč, nalievam mate mate lemon mate green, tridsať, som aj šatniarkou, všade tráva. Ogrcané rohy, všetci pozosúvaní pri radiátoroch. Prekračujem pooblievané topánky a nohavice, všetci sa monotónne hýbu, dark, daj mi číslo, nalej mi vodu, potrebujem si vyrovnať hladinu v žalúdku.

25. feb 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 545x
4

Tak, ako to ide

Romana Vajgelová

Tak, ako to ide

Staviam nazad rozbitú keramiku, Anuk rozobrala pájkovačku a robí šperky, ktoré sa hodia sem aj sem a tuto to vyzerá Anna výborne, smrdí tam polyester, lebo muži niečo vyrábajú. Tvorivé.

13. feb 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 474x
6

Romana Vajgelová

Drobné

Viem, že keď bude leto, odídeme, rôzne miesta, rôzne kúty, iní ľudia, nie navždy. Navždy sa použiť nedá. Dogrcám sa, keď to už za mňa niekto neukončí. Nevravte, že preháňame, my len chceme byť niekde, kde sa dá už teraz vedieť, že tam patríme, že to je odrazové miesto, vyskoč, vyskoč do výšin, nezabije to, to len posúva. V každom prípade.

8. feb 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 584x
4

Romana Vajgelová

Jako mastodont

Ono to teraz vôbec nie príjemné. Čaká sa. S takou tou čepieľkou na zátylku, nereže, ale šteklí. Zastavil sa čas pre udalosti, už to len samé niekam beží a ja som zvedavá. Vsugerovávam si silný pocit istoty, že zhnijem nad rysovacou doskou, čo vôbec nie je prípad pre môj chtivý rozlet.

1. feb 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 746x
4

Idea*deep*forever

Romana Vajgelová

Ideadeepforever

Niekedy mi trápnosť vôbec nevadí. Kráčanie v tme, prší na cigaretu a mne z očí. Len aby som si nepripadala spokojná. S oranžovými nohami sa predieram pomedzi anglicky hovoriacich odborníkov na mladé umenie, elegantné panie sa pozastavujú a s prepletenými rukami uznanlivo kývu hlavou že rozumieme tvorbe.

19. jan 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 617x
9

Stopy, kde sa len dá

Romana Vajgelová

Stopy, kde sa len dá

Mlčím, keď niekto silnejšie hovorí. Kreslím, keď chcem silnejšie hovoriť.

11. jan 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 617x
7

Byť len pirátskou spojkou

Romana Vajgelová

Byť len pirátskou spojkou

Vravím, keď mi dávaš pusu na vlasy, že už nebudem dupať ako sedemročná, a ty mi vravíš, keď mi dávaš pusu na vlasy, že už ma nebudeš nútiť pri obede jesť to, čo mi nechutí. Cítime sa asi všetci občas o dosť mladší. Večer som pri ceste od toho, ktorý má vždy najviac času na svete a nikdy sa nikam neponáhľa, premýšľala o rozmanitosti okolo mňa, že koľko síl ma stojí byť zadobre všade, že vlastne mne možno až príliš záleží byť zadobre všade, kľudne by som sa mohla aj pohádať s tebou a s tebou, ale tak poriadne nahlas, niekde hystericky pred ľuďmi, tak, jak to doma robím, jak to len ja viem, no ja živím v sebe okrem nejakých zbytočností aj dôležitý pokoj. Spojka.

7. jan 2007
Páči sa: 0x
Prečítané: 6 233x
5

Romana Vajgelová

* fragile

Vedela by som nahrádzať stratené všeličím novým, čistým, ale to by som vedela len ja. Sú v povetrí zbytky, roztrhané vnútra, viem, že vieš, že ich vnímame, neviem pomáhať, keď sama potrebujem pomoc. Asi si ani spolu nevieme pomáhať. Časom sa zo mňa olupuje prach. Som doma sama, pretože sa tu všetci tlačíme a nie sme zvyknutí bývať tu všetci pokope. Mama slzí, lebo je to romantické, večerať svorne pri sviečkach a spievať falošne koledy, tieto Vianoce sú o láske medzi nami, ale sa to aj tak všetko kazí, lebo dcéry sú mĺkve a nespolupracujú. Chcela by slová ochutené horským medom, neviem to teraz dávať, sory Ježiško.

26. dec 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 407x
6

Romana Vajgelová

Sliz

Medzi podlhovastými bordó stenami vychutnávam sestrinu prítomnosť, rozprávame sa nielen očami. Po čase. Rodinnosť. Hrá to dosť nahlas a tak sa k sebe máme najbližšie, ako je to v tej chvíli možné. Rada sa na ňu usmievam, lebo viem, že rozumie najviac, lebo v nás koluje niečo rovnaké. Vedľa jedia krvácajúce bifteky. Predávam im dve cigy za stovku, vnímam tú záväznosť, ešte niečo budú chcieť. Máme narušenú rozprávaciu niť, lebo sú hluční. Opití a hluční. Starý chlípnik, má 34 rokov, ženu, dve nepodarené chlapčenské deti, najskvelejšiu a najvýnosnejšiu prácu a svoju nehrdosť a pučiace brucho. Pokorný, mladší vedľa neho, trochu sa asi hanbí za kamoša.

20. dec 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 136x
10

Romana Vajgelová

Zlaté sny

Náš vek povoľuje veriť. Spievam nahlas, ako Lucia, je to to najlepšie, čo teraz môžem, je to to najúprimnejšie, počuť to neviemkam až, až k susedom Talianom, prekrikujem ich kriky, vôbec to tu nie je vianočné, ale aj tak nemám chuť na punč a strom, ale to pre tú nevyrovnanosť v tebe, mi vravia. Spanie.. Reparujeme svoje telá, každé v rôznych domovoch a vravíme si už to nikdy nebude také ako predtým, už to bude len ťažšie.

10. dec 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 571x
7

Máme silnú čelusť

Romana Vajgelová

Máme silnú čelusť

Vidím v tom jakúsi paralelu, žijú mi v tej koži, aj Tebe, prognóza na uzdravenie je však veľmi dobrá. Neviem, či poznám niečo lepšie, ako je náš prázdny byt, za tmy, keď pijem pri dvoch sviečkach horkú kávu a spievam si Navarovej krásy. Unavená. Bojím sa vášho príchodu, s igelitovými vreciami plnými oblečka a Sarcoptesov scabeiových vás čakám, jak mi poviete, že jak to žijem, kedy mi konečne poviete všetky pravdy, ktoré ja nevidím, lebo som oslepnutá sprostáčka. Čakám a zakresľujem tie roztoče, chcem vnímať tie chodbičky, ten mikrosvet, 400krát300 mikrometrov veľký.

22. nov 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 216x
5

Ryba bozkáva vaňu

Romana Vajgelová

Ryba bozkáva vaňu

Počúva: píšeš jako ten a ten, kresíš ako ten a ten, pripomínaš mi tú a tú, vždy, keď je to najviac o mne, o mojom R, keď ma holú obzerajú Autority. Chystám jasné na papieri, aby chápali aj tí, pre ktorých dobrovoľne, navždy zostanem tichou, mlčanlivou rybou, je to ale príliš konkrétne, príliš, chápete, stráca to na výtvarnosti, a tak sa v tom motkám, snahou naďalej zostať nažive, nezranená z ľavoboku. A tvoríme si hranice, presne, ako sa nám chce, múriky výškou nad hlavu, nedá sa prekročiť, lebo je to jednoduchšie pre daný moment, ale ja nechcem také, také, jak sa ti zažiada, to zraňuje najviac, jak sa dá. Vhupla som do vane.

14. nov 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 303x
7

Bez zbrane vami videnej

Romana Vajgelová

Bez zbrane vami videnej

Dym mi už nechutí. Nechutí mi pohľad na poskakujúce opité matky detí ovešaných stužkami. Chcem si maľovať prekvapenosti, nedokončenosti. V izbe mám na stole gýčovitú šialenosť plnú farieb, dávno to už nie je také, aké to pôvodne malo byť. Čakám, čo z toho ešte vyrobím, je tam zmes otázok aj odpovedí. V chaose jasnosť. Hanbím sa za to občas, lebo je to prekuknuteľné. Povlečiem to vlakom a niektorí to aj cez obal uvidia. Pochopia. Stojím pred vami a už nemám na sebe nič, ani slová nemám, mám len papieriky, čítajte z papierikov, nesnažte sa chápať, hodnoťte nehodnotiteľné, mne to vnútro trochu kymáca, stačí spomenúť tú zbytočnú linku vpravo pri chvoste, sýtosť červenej, čokoľvek.

4. nov 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 155x
4

reklama

Spučte moje neistoty

Romana Vajgelová

Spučte moje neistoty

Buďte tutok, blízko, si vás budem čičíkať, aj vy mňa môžete. Nebojím sa možných odchodov. Cítim sa trošku ako zajac pred úderom palice. Do hlavy. Keď ma držia len tak jakože za nohy, nemôžem nič, možno zapišťať, že sa mi nepáči, že visím za labky, au au, neviem premýšľať, len chcem skočiť a utekať. Nedobi ma, neskop, ja chcem naďalej byť prítomná niekde vo vzduchu, letieť po izbe jako Chagallova žena, chcem byť.

26. okt 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 044x
13

Romana Vajgelová

Formalitky

Mechanické diktovanie a nám padajú viečka. Vytáčajú ma akékoľvek prejavy detinskosti, neviem ich v momente spracovať, a tak len obzerám modrosť bobmičkovej stopy a chcem, aby zvonilo. Stačí, že tam budete, rozumiete, to je taká formalitka. Sedím pri minerálke, veľa dospelých v sakách a košeliach, riaditelko a jeho syna obrazové gýče šampus na stene šampus, bublinky, bublinky. Nemôžem nič povedať, lebo som najmenšia z najmenších. Sledujem debaty, ktoré povedú nikam, pretože toto nie je v našej moci, my s tým naozaj nič nespravíme, my sa tu budeme sťažovať a ponosovať a naozaj s tým nič nespravíme, len okatá tajomníčka spraví zápisnicu kde sa podpíšem aj ja, najmenšia z najmenších a pošlú to niekde, kde to teta s kávou v ruke pohodí na kôpku, lebo Art dnes nefrčí.

24. okt 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 260x
5

Romana Vajgelová

Iron

Odtiahni si môj nalakovaný palec po železničnej trati naspäť do Piešťan, nech ho tam máš, polož moju jedinú akožeprítomnosť niekam do obývačky, skús sa s ním rozprávať, čakaj zázraky, znásilňuj tú situáciu, chci vedieť v hodinových intervaloch všetko, len už to nerob mne. Môj palec je silnejší.

17. okt 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 843x
6

Rýchlo to s cinkotom dopadá

Romana Vajgelová

Rýchlo to s cinkotom dopadá

V duši mám priehradky v lesklých fóliách. Ich zadováženie mi vzalo sny, pokoj krčnej chrbtice a chuť do jedla. Po noci mi vo večernom rýchliku, ktorý hrá trance, prídu moje oči v odraze skla priehľadné, vidím cez ne svetielka krpatých okien. V uličke divožienka vyzúva turistické topánky, čo zažili kopec, ako S. a S., že keď vyjdeš, utečieš, keď zliezaš, je ti grckoidne, lebo sa vraciaš, lebo Ťa to zhltne. Odmŕzajú mi končatiny, lebo prituhlo, lebo je jeseň. A ja by som šla presne opačným smerom, ako mám prechodné bydlisko, na kopec. Rada ideš opačným smerom, Tvoj detinský vzdor. Fuj, kašlem vám na vaše domnienky.

9. okt 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 092x
6

Štipľavosť nad kameňmi

Romana Vajgelová

Štipľavosť nad kameňmi

To sa tam dymilo. Prach všade a ja žmúrim, lebo aj slnko, aj ten prach, nech to nepreniká celé cez viečka, chránim sa. Ste tu všetci, oplieskavate mi o hlavu vaše nespokojnosti, nechcem sa cítiť vinná za vaše nespokojnosti, žijeme životy, svoje životy, ja to viem aj spájať niekedy, veď to je krásne, keď sa to vie spojiť všetko, skĺbiť nekonečné uháňanie sa niekam, ale vy nie, vám to nestačí. Okej. Budeme si teda len oznamovať, že sa máme, ako sa máme.

25. sep 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 193x
4

reklama