vlny

Anna Strachan

Kolekcia

Malá biela taška odložená v nočnom stolíku sa stala mojím tohtoročným letným hitom, hádžem do nej to, čo som videla, čo som prežila, to, čoho som sa len veľmi povrchne dotkla. Vytváram si fragmentárnu zbierku, mám v nej niekoľko vstupeniek, lístky z vlakov, rozhovor s Luciou Nimcovou vytrhnutý z novín, zelený papierik zo žuvačky, obrázok svadobných šiat za 1500 Sk.-. Obsah tašky v septembri pravdepodobne vysypem na posteľ, odfotím si ho, fotku neskôr založím do práve rozčítanej knihy a všetky tie veci odhodím, kruto, neľútostne, nech mi nezavadzajú, nech mi nespomaľujú už aj tak dosť mierne plynúci život.

• 4. aug 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 882x
• 5

Anna Strachan

Art

• 4. aug 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 5

Anna Strachan

Pohľad tu

Pred búrkou sme pili mojitko, tak povedal barman, keď mi ho rýchlo priniesol aj s peniažkami, sledovali sme vzdialené blesky a sivé mraky, odhadovali sme, kedy príde búrka celkom blízko, kedy budeme musieť vstať a utekať. Dedo v daždi zmokol, prechladol, stará mama o tom hovorila, keď sme sedeli v mäkkých kreslách ich bytu, keď sme jedli koláč s čiernymi ríbezľami a pýtali sa jej, čím si vyrába tie vlny, aké to má nátačky. Vyzerala ako z 18. storočia, jej vlasy boli vkusne zvlnené, vyzerali hladko a veľmi bielo. Ukázala nám svoje malé zázraky, vložila ich do papierového vrecka a začala hovoriť o nepríjemnom hlučnom vŕtaní v susedných bytoch, potom priniesla horúce latte a upozornila deda, nech stíši ten film, film s Kevinom Costnerom v hlavnej úlohe.

• 23. júl 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 17

Anna Strachan

Júl

Vyviezli sme sa až vysoko, po káve s marhuľovými koláčmi, po nákupoch v lekárni, umelé sladidlo, zubné kefky, Panadol. Mohla to byť udalosť, ktorá by nami pohla, spomienky na čosi, čo už dávno pominulo, na starú ženu s chorou chrbticou, ktorú sme volali striga. Reálie sa vytratili, zostali len farby ročných období a pocity. Prichádzame na kedysi tajomné miesto, buchnú dvere, oprieme sa o kapotu auta, pár domov a biely kostol, miesto, kde sa ťažilo zlato, osada príliš hore, vhodné miesto pre nami vymyslené sanatórium, miesto pre ľudí chorých na pľúca alebo na dušu. Tu by ležali, na svahu skoro pod hrebeňom zabalení v dekách, ako mladý Wolker začiatkom dvadsiateho storočia. V zime by sa cítili izolovaní a nesvoji, na jar ospalí, v lete silní, schopní uniesť všetko, pripravení vydať sa na cestu.

• 15. júl 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 21

Anna Strachan

Nuansy

Bat For Lashes, hlasy speváčok, sirup, ktorým zalejú marhule, závaraniny na dlhé-krátke zimy. Presne to, čo nemám rada, ale čo treba, veľa toho treba, je to tak. Nakoniec budú radi, že sa prekonali, že pripravili sirup, kúpili cukor, sedeli pri otvorenom okne a čítali si, kým to všetko vrelo, kým sa to hrialo. Ja som tam bola tiež, rozdvojila som sa, aby som bola toho súčasťou.

• 11. júl 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 5

Anna Strachan

Čo som si mohla zapísať

Umyla som dlážku okolo novej, oslňujúco bielej vane, vyčistila som kachličky, práškom umyla umývadlo, vyleštila som zrkadlo a potom naň dýchla, aby sa vytvoril krúžok, do ktorého urobím prstom bodku, zanechám na skle svoju stopu. Počúvala som Flobots z Colorada a ČokoVoko z Brna, zjedla som malinový jogurt, veľa ovocia. Okolo novej vane bude visieť záves, s najväčšou pravdepodobnosťou tiež biely,  koncom leta si bude B. pred zrkadlom fúkať vlasy a ja môžem medzitým ležať v pene a ak sa mi bude chcieť, tak otvorím zahmlené okno a polejem kvet na parapetnej doske, červený muškát, kvet suchý ako leto presne teraz.

• 2. júl 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 12

Anna Strachan

Pošta

Chveje sa záclona a je búrka, hrmí. Dážď by sme mohli nazvať tropický, mohli by sme si predstaviť, že sme niekde v Ázii, že sme bohatí a nepokojní vo vnútri, že sme na jednom z výletov, ktoré ponúka cestovná kancelária s centrálou v Kuala Lumpur. Zo žltých ruží kvitnúcich na kríku nad mojou hlavou kvapká voda, kvapne mi na krk, kvapne mi na vlasy. Kráčam okolo záhradkárstva v šatách, ktoré sa mi páčia, kráčam s časopisom stočeným do rúrky,  tak si vravím, že keby som mala málo rokov a možno tak meter, tak by som zatrúbila do tej rúrky, možno by som zaspievala nejakú pesničku. Kráčam okolo záhradkárstva vo vile, dom, o ktorom som si možno ako sedemročná myslela, že v ňom žije tajomný muž s tajomnou ženou, že nerobia nič iné, len celé dni sedia v kreslách, sedia tam a pozerajú sa na psy ležiace na kobercoch pred krbom. Sem-tam si tu prídem niečo kúpiť, cibuľky kvetov alebo črepník, nožnice na konáre stromov alebo hnojivo na muškáty. Každopádne mám rada túto cestu na poštu, aj keď prší a je tu veľa blata, aj keď je dusno a nad jazierkom s leknami poletuje hmyz.

• 29. jún 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 15

Anna Strachan

Sentimental Song

Veľkým kuchynským nožom krájam tortu, oddeľujem biele telo od bielej hlavy, režem nožom do medvedíka na torte, jeho biele marcipánové telo sa rozpadáva na kusy. Potom toho medvedíka jem, jem tortu a nový malý pes mi oblizuje členok, snaží  sa doň zahryznúť. Potom kňučí a vyžaduje si nejakú priamu láskavosť, trasie a od strachu, vrtí chvostom, odfotiť ho je sentimentom. Takáto fotka priložená k e-mailu vyvoláva nadšené výkriky, v mojej hlave je plno ohňostrojov, konfiet a balónov, pohľad na tohto psa je spontánnosťou, ročná Ela chce pri pohľade na zviera vyskočiť z kočíka, nechce piť vodu, ktorú jej nalievam do úst, nedokáže sa sústrediť.

• 16. jún 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 15

Anna Strachan

Po

Potom som si povedala, povedala som si, že teraz je tu veľa priestoru, ktorý treba nevyhnutne a pomaly zapĺňať, kresliť doň, písať, vystrihovať obrázky a lepiť ich do tohto priestoru. Hovorila som si to len tak, tak bez súvislostí, bez ucelenosti, keď sme v reštaurácii Baltik s maľbou Kriváňa na stene zjedli špeciálnu ponuku a ovievali sa nápojovým lístkom, keď M. potichu odišiel a ja som ešte chvíľu mohla vidieť jeho chrbát, mohla som vidieť ako sa vzďaľuje. Potom sme prechádzali okolo obchodu s béžovými topánkami na opätku vo výklade a jedli sme nanuky, hovorili sme o slavistike naším spôsobom, aby sme sa uvoľnili a popremýšľali o budúcnosti, fúkal vietor, keď sme sedeli pod lipou neďaleko sochy svätca, fúkal a A. s E. sa striedali, aby urobili strieborným kabelkovým fotoaparátom snímky ako sedíme na lavičke pod tou lipou, za nami je veža kostola, sme nevyspaté a mladé, mohli by sme byť sťastné 9. júna, šťastné, keď tam sme, žujeme žuvačky a vejú nám vlasy.

• 10. jún 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 15

Anna Strachan

Letmo

Ochladilo sa, to nič, hovoríme si, to nič predsa, nech fúka studený vietor, nech máme modré nechty v sandáloch, nech myslíme na krajiny, kde ešte jar ani nezačala, na krajiny s kožušinovým oblečením a množstvom medveďov. Videla som dokument o mužovi žijúcom v severnej Kanade, kamera ho snímala, keď chytal ryby, muž bol spokojný, vyrovnaný, zdalo sa, že je úplne stotožený so svojím svetom, so svojou krajinou, s chytaním rýb, mrazmi a s nosením kožušín.

• 28. máj 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 5

Anna Strachan

Púder

Celý deň čakáme na dážď, dážď prichádza až večer s búrkou, s tmavomodrou farbou oblohy na západe, modrá nad sivými bytovkami s anténami, tam býva stará mama, dedo možno stojí na balkóne a fajčí, stará mama pravdepodobne stojí pri ňom a hovorí niečo o zemiakoch  a jablkách, o nevyžehlených károvaných košeliach alebo o seriáli Dempsey a Makepeacová. Je to tam, na bytovkách biele satelity, biele vtáky, béžové deky na balkónoch vo vetre, farebné plastové štipce vo vedierkach a sáčkoch, deti stojace na špičkách, deti na tých balkónoch, naťahujú ruky, vystierajú ich, chcú ktovie čo, chcú sa tešiť, chcú rozumieť prírode. Kráčame po ulici, nad hlavami máme rozkvitnutý gaštan, kráčame popri cyklaménových pivóniách, popri svetloružových ružiach, na bielu sukňu mi zo zeleninovej bagety kvapká kečup, klopkajú opätky, sivé topánky, čierne pančuchy.

• 22. máj 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 5

Anna Strachan

Šum

Stopy po americkej návšteve zostali, áno, svetlohnedé arašidové maslo, pivo, do ktorého sme napchali limetky, napchali ich tam  a zapíjali tým pivom grilované mäso, červené paradajky,  naťahovali sme sa za miskou zo skla, za zemiakovými lupienkami. Bolo to  v sobotu, keď z jablone padali biele lupene, nesvietilo slnko, obloha bola sivá, opálené tváre Američanov vyzerali zdravo, chcelo to bozky, bozky univerzálne bez značiek kontinentov, bez značiek kultúr a veku.

• 14. máj 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 12

Anna Strachan

Obrazové prílohy

Niekoľkokrát sme si povedali, že potrebujeme /tvrdý/ režim: nespať dlho, veľa piť, ráno si vždy otvoriť okno, otvoriť ho ešte pred siedmou, keď mi svieti na stenu nad posteľou slnko, svieti na obrázky vyvolavajúce vo mne pocit túlania sa po opustených ošarpaných uliciach vo veľkých mestách, ulice s klobučníctvom, galantériami a potravinami, slnko svieti na zrkadlo s žltým rámom, ktorému nevidno sklo, sklo je zaplnené čiernobielymi fotografiami. Ráno je vtedy príliš pozitívne, svetlo energické, vlní sa, vidím ho za konármi jedlí, za postavou brata, ktorý stojí pri posteli a oblieka sa, hmká si, vraví, že teraz je ten čas, ten čas počúvať Sineád O´Connor, CD na kôpke, priesvitný pohár s minerálkou.

• 2. máj 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 18

Anna Strachan

Kytica

Napokon stojím namiesto sedenia, stojím v zelenej bunde s kožušinovou kapucňou na hlave, stojím, keď je noc a biela rozkvitnutá čerešňa svieti, nebo je jasné, mesto tiché, v našom dome otvorené víno a mamine nohy namočené v spenenej vode, blízko mojej postele kufre sestry, ktoré prišli ešte pred ňou. Postavila som sa nad tie kufre, sadla si k nim, sedela som pri nich objímajúc si kolená, prach na dlážke, jedna stratená náušnica zo striebra. Kufre som otvorila, pozerala si jej oblečenie, moje oblečenie, topánky v taškách z rakúskych drogérií, čiapka z modrej vlny. Tá čiapka ako vysokohorské znamenie, od Balkánu po Altaj, od Patagónie po mesto Wellington, o ktorom sme hovorili včera s M. pri atlase, pri hriankach s kávou bez mlieka. Sestrine šaty voňajú inou avivážou, šaty vybledli, také sú návraty, pozerám si fotky v počítači, fotky vyvolané ako záložky v knihách, fotky z decembra, sneh s dažďom, pes so špinavou srsťou, termálna voda v bazéne nasledujúca potom. A spánok pri tom bazéne, spánok, kým nebolo treba ísť, ísť do tmy, sneh s dažďom za stieračmi auta, sneh s dažďom.

• 28. apr 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 8

Anna Strachan

Nature

Na časopisoch je položená rolka toaletného papiera, papier nie je biely a hebký, nie sú na ňom motýliky ani jahôdky, je len taký obyčajný, taký, ktorým sa nešetrí. Zvuk moču v záchodovej mise je celkom môj, jeho typická farba, prúd je nevyhnutný, oprieť si hlavu o stenu, keby tu bola tapeta, tapeta plesnivá so vzorkami kvetov, kvety ako na čínskom porceláne, keby tu bola, tak čo by som cítila, pýtam sa, že čo. Chcem si kúpiť takú blúzku, niekto mi ju kúpi, kúpi mi ju v malom obchode, v malom stredoeurópskom meste a ja si uviažem na rukávoch šnúrky, dotknem sa tetovania kdesi na mne, vták a jeho krídla, vták alebo rybka, tetovanie, ktoré ešte nemám, bude tam, kde ho nevidno, bude tam čisto pre moje uspokojenie, stopa niečoho, čo som si vybrala ja, čo si ma našlo. Bude súvisieť s prírodou, s takým širokým a veľmi nebezpečným priestorom, s tým, kam patrím, s blatom na mojich trekingových topánkach, so zvukom vetra pod kapucňou na windstopperovej bunde.

• 18. apr 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 12

Anna Strachan

Oktáva

Tancovali sme blízko seba, unikala som od tesných objatí, od zovretí, ktoré by mi mohli vyraziť dych, vyčerpať moje malé srdce, ten vlhký sval. Chcela som sa pozerať z diaľky, naše spontánne tance bez kultivovanosti, radosť zo života, z umytých vlasov, z pančúch a šiat, zo šiat iných žien, zo šiat a gramofónových platní zavesených na bielej stene. Ja som nemala tie správne, nemala som takmer nič, čo by vystihovalo obdobie 70. rokov, bola som len mihnutím, niekto, kto príde s taškou s modrými kruhmi, zastane pred dverami, zazvoní a povie tak som teda prišla, prišla som rada.

• 14. apr 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 11

Anna Strachan

Hygiena

Mokré vlasy, oči a uši plné vody, otvorené okno, keď stojím pod prúdom vody, keď stojím v pene, zelený záves, ktorý ukrýva moju nahotu, moje pod kožou ukryté svaly a kosti, moju neuchopiteľnú dušu. Som šťastná ako pes, ktorý sa mokrý otrasie, prskanie, sušenie, jeho vylihovanie na slnku, vtedy je ako mačka, ako malé maznavé zvieratko. Rada by som mu vtedy obliekla svetrík, pohladkala ho po hlave, pobozkala ho na ňufák. Ale on takýmto veciam nerozumie, len na mňa pozerá hnedými očami a nemyslí si nič.

• 10. apr 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 17

Anna Strachan

Pomaly

Neustálosť návratov, pohľadnice založené v knihách, tie najnovšie, Zbigniew Herbert ako symbol toho, kto zvažuje každé slovo, Franz Kafka ako ten, kto je veľmi vzdialený, ten, ktorého poznať je ťažké. Zatiaľ sa k nim nepribližujem, len si ich obzerám, pás slov, ktoré nechám len tak plynúť a ani ich nepreskúmam. To som si myslela čítajúc takmer potme poéziu z papierov, vyzliekala som sa, oblečenie len tak, tričká kade-tade, police, posteľ, operadlo stoličky, môj neporiadok sú stopy, sú to znamenia. Sprchovanie, vlastná tvár v zrkadle, pozrieť sa za ňu, skoro za zrkadlo. Bolo tam plno pary, za modrým závesom z umelej hmoty, stála som v pene, medzi penou, medzi obalmi zo šampónov, cudzia špongia zavesená na batérii, cudzia krikľavoružová žiletka. Veci, ktoré nás obklopujú, čoskoro mi možno budú chýbať, cigaretový dym na chodbe, pohľadnica z Dublinu na dverách, závesy, ktoré zvesíme z okna. Po tom sprchovaní sa mi zdalo, že mám inakší pohľad, možno odraz pravdy v mojom oku, možno odraz toho, za čím chcem ísť, no nemám vždy silu.

• 29. mar 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 3

Anna Strachan

Oslava

Kolotoč, zapadajúce slnko, smejúci sa černoch s tmavohnedou tvárou, to všetko je na fotke uloženej v počítači s bielou klávesnicou, fotka, ktorá by mohla byť poéziou V. Nezvala, mohol by písať aj o klaunovi a kúzelníkoch, ktorí z klobúka vyťahujú bielych králikov, čarujú, menia svet, pretvárajú ho pôsobiac uvoľnene a optimisticky.

• 19. mar 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 6

Anna Strachan

Intro

Pitie kávy, čierny hrnček, v schránke zavesenej na gmail.com dve správy, ktoré sú pre tento deň ako cukor, farebná palička, veľkonočná lízanka, ktorú predávajú v supermarkete a mne pripomína knihu s rozprávkami, pripomínajú Pinoccia, lunaparkový svet, čo nachvíľu uchvátil jeho dušu. Nič v tom lunaparkovom svete nie je trvalé, všetko sa postupne rozplynie, ružovú cukrovú vatu rozfúka vietor, kolotoče sa zastavia, dočasnosť toho sveta.

• 15. mar 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 4