Anna Strachan

Bloger

Počet článkov: 443
Páči sa: 2x

"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík: familiaris, hore, odkazovanie, trips, vlny, BG, 365, súkromné, nezaradené

Zoznam článkov blogera

Navštívil ma kúzelník

Anna Strachan

Navštívil ma kúzelník

V polovici júna ma budí bzukot múch a spev vtákov, čerešne sú zelené, večery dlhé, leto sa pomaly začína. Hrmí, blýska sa, občas pijem podbeľový čaj, inokedy sa z okna pozerám na učiteľky, ktoré vedú za ruky mentálne postihnuté deti a hovoria s nimi o dážďovkách, o pôde a vlhkosti. Keď sa v prítmí rán češem, pozorujem ako na kachličky v kúpeľni padajú vlasy, niektoré sa na kachličky prilepia, iné len letia vzduchom a kdesi sa stratia. Som šťastná, zaplavujú ma vlny radosti, pretože jar je v koncoch, nestíha dobehnúť leto plné rozmarov, kontrastov a paradoxov, leto, ktoré narušilo moje životné plány, ktoré upravilo moju cestu.

20. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 492x
4

Anna Strachan

Ešte o máji

Ležala som na posteli, výhľad na bielu stenu, po stene lezie pavúk, výhľad na skúmavky a na okno s vertikálnymi roletami, nevhodne myslím na lásku a na muža, na muža, sestry, na muža, je máj, je osem hodín, sestry ma rušia, vstupujú do mojich myšlienok, treba niečo urobiť s vašimi žilami slečna, praskajú, nedajú sa napichnúť, lekár vám predpíše Ascorutin a uvidíme v júni. A teraz si sadnite, chvíľu počkajte, aby sa vám nezatočila hlava. Moje telo nie je v mojich rukách, moje ruky patria iným, dôkladne si ich prezreli, dotkli sa ich, zaviedli ihlu do žíl, neaplikovali ani miligram kalcia, nevidíme žily, vy nemáte žily, toto nie sú žily. Sedím na posteli potešená, som tu len ja a duša, pavúka na stene už niet, kde zmizol, kde sa skryl, čo som zmeškala, moje telo sú modriny, ktoré sa mi časom vytvoria na predlaktiach, ak sa cítite dobre, môžete ísť, tam tie dvere, tam vám ešte urobia ultrazvuk. Zaviažem si šnúrku na šatách, napravím si pančuchy, jeden plachý pohľad venujem sestre v rokoch, druhým pohľadom vyšlem lásku suchým kaktusom na parapete, musia sa pozbierať, veď moja láska je vlhká vlaha, veď moja láska je oddanosť.

6. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 385x
4

Jarnej vody po kolená

Anna Strachan

Jarnej vody po kolená

Blízko mňa plače dieťa, nechce piť čaj, nechce piť mlieko, odmieta cumeľ aj vlastnú matku, kričí, keď stojíme pred vchodovými dverami a zvnútra k nám dolieha tichá hudba z amerických westernov. Chvejeme sa od chladu alebo je to pekná hudba, ktorá nami hýbe, pozeráme sa do diaľky a zdá sa nám, že ide o miestny odliatok večnej krajiny, o krajinu, o ktorej rozpráva Margaret Durow, o prirodzenosť jedného sveta, jednej planéty, o magickosť nezasiahnutú socialistickou minulosťou, bremená dejín sú len v našich dušiach, len ktovie, či sú v našom veku autentické, či môžu byť. Mlčky, takmer nehybne sledujeme okolie, zafarbuje sa na sivo, na čiernobielo, stojíme pred domovými dverami a ja si z ničoho nič spomeniem na báseň o pláži, o horúcej posteli piesku, v teple vhodne chladné slová Ewy Lipskej. Matka utíši dieťa, odchádzajú, pobozkáme matku, pobozkáme dieťa, kočík a matka s dáždnikom sa strácajú v daždi, miznú za kríkmi, z ktorých padajú ťažké kvapky vody.

17. máj 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 844x
2

Anna Strachan

Murder

Bol to muž v bavlnenej košeli, muž v klobúku, ktorý nahlas uvažoval nad slávnym režisérom Polanským a nám ostatným sa snažil nahovoriť, že by sme ho mali ľutovať a súcitiť s ním, veď to, že mu zabil vrah Manson ženu ho muselo navždy poznačiť a ktovie ako to všetko bolo, vzdychol si, ktovie. Nikto nereagoval, vzduch bol horúci, okolo rozkvitnutých orgovánov poletovali včely, popíjali sme, sedeli sme kade-tade a vôbec sme si neboli blízki, nemali sme si čo povedať, každý bol myšlienkami niekde inde, boli sme preč, niekde ďaleko, všetci sme sa navzájom vzďaľovali. Po chvíli sa muž v klobúku pozrel na dievča v priesvitnej blúzke a spýtal sa, či jej môže ešte naliať whisky, alebo.., máme tu ešte minerálku, vodku, biele víno, povedzte si. Dievča sa usmialo a lenivo si popýtalo minerálku, minerálku s kolieskom citróna, minerálku sýtenú, plnú bubliniek.

16. máj 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 659x
23

Anna Strachan

Džoging

Naplánovala som si jarný výlet do Palmenhausu vo Viedni, chcem stráviť niekoľko minút pozorovaním korytnačky vo vode, posedieť si v zelenej hojnosti rastlín, chcem sa unaviť mestom, neskôr sa zobudiť na roztiahnutom gauči a počúvať pravidelný sestrin dych. Určite sa musím prejsť po rozkvitnutých parkoch, pozrieť si bielych kučeravých psov, zjesť čokládovú bonboniéru plnenú likérom a byť pri tom natoľko šťastná, že podať správu o prežitom bude nemožné.

19. apr 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 819x
5

Anna Strachan

Likér

Cez víkend to bol marhuľový likér z Rakúska, likér v ozdobnej fľaši, ktorý priniesla Američanka Erin, potichu som sa zakrádala do kuchyne k striebornému podnosu a k poldecovým pohárikom, postupne som si nalievala z oranžovej tekutiny pripomínajúcej letný sirup, lahodne som si oblizovala pery a keď ma niekto pristihol pri popíjaní, veselo som ho pozvala, nech sa ide so mnou potužiť. Takto posilnená som sa vracala k nostalgickému čítaniu o mojom rodnom meste, snažila som sa zapamätať si dôležité roky a nielen udalosti, zostávali vo mne veľmi presné čiernobiele obrazy Dolného a Horného Huštáka, obraz odvážnych pltníkov a tváre garbiarov, občas som sa pristihla, že sa vo vnútri trasiem od vzrušenia, prekvapil ma môj vek, pocity zmutované z historických spomienok, ktoré mi unikajú pomedzi prsty a keď si to občas všimnem, vystresovaná sa snažím dobehnúť zameškané - celá sa oddám minulosti , vychutnávam si zmes horkosti a zdravej slasti.

3. apr 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 120x
10

Anna Strachan

Vyšetrovania

Prečítala som si článok o ráne, raz večer, výčitky svedomia, že si málo všímam, že si musím všímať dôslednejšie, zapísať si aspoň pár viet o mužovi, ktorý si vo vlaku 23. marca 2010 o 06.45 pilníkoval nechty a kúsočky nechtov, prach z nechtov padal na zem a v rannom slnku bol celkom jasne rozoznateľný; pár viet o deťoch zo škôlky, ich džavot v zelených reflexných vestách, skackali po vlaku, výlet do krajského mesta, výlet do múzeí, možno sa šli pozrieť na vysušené motýle za sklom a na vypchaté, chemikáliami voňajúce medvede; pár viet o prednáške muža z Paríža, že keď povie Cézanne a Zola, tak sa mi zdá, že jazykom žongluje, že je v ňom francúzska elegancia a francúzsky cirkus, že je v ňom veľa pokoja a revolúcie.

27. mar 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 115x
6

Anna Strachan

Trochu o jari

Málo bolo tých, ktorí pozorne počúvali, jeden sa sústredil na Umberta Eca, druhý na jesennú melancholickú pohľadnicu Ríma, slová a znamenia poletovali priestorom ako husacie perá, kde-tu sa usadili, vytvoril sa povlak a keď som sa koncom mesiaca rázne postavila a v členkoch mi zapraskali chrupavky, vedela som, že niekoľko z tých slov naozaj vo mne zostalo. Samozrejme, že ich zatajím a nikomu o nich nepoviem, zostanú znameniami večných hodnôt, nie vždy príjemnými pohnútkami a spomienkami na stavy duše, keď dni plynuli pomaly a počasie sa radikálne menilo, keď sme mlčky otáčali listy v kalendári, kreslili k obrázkom rastlín značky, do značiek sme ukrývali náš vzťah k zeleni, čo ja a medovka lekárska, čo my, esencie a fialové polia rozkvitnutej levandule.

14. mar 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 028x
12

Anna Strachan

Exotic Bird

Sedíme unavení ako párik mladistvých nezbedníkov, dvíhame ruky, zacláňame nimi popoludňajšie svetlo prichádzajúce od okna, vlaky vystriedali izby so všetkým, čo potrebujeme, karafa s vodou, suché kvety vo váze, drevo v košoch pri kachľových peciach, deky prikrývajú nahé kolená, deky, pod ktorými si nezbedníci šepkajú tajomstvá, ukladajú si na bruchá cínových vojačikov alebo labute poskladané z papiera. Čakala som na večer, tma, február, takmer jar, kvetované šaty, v ktorých chcem ujsť na juh Talianska, po večeroch popíjať víno a sledovať modré more; čakala som, že si sadneme, pohodlne sa usadíme pod lampu zavesenú na šnúrke a prečítame si niečo z obrázkovej encyklopédie s rybárikom riečnym na obálke, že si posilníme pamäť, no tak, povedzme si o rozprávkach, ktoré sme si čítali, chcem hovoriť o letách, keď sme sa ráno so sestrami zobudili, sadli si na postele a rozprávali si, o čom je piaty a šiesty a ôsmy diel Slávnej päťky. Neviem, či som to sestrám vtedy povedala, ale najviac sa mi páčil diel o lyžovačke, sneh a zvlné kopce Cornwallu, pes Timothy, ktorý sa v inej časti takmer zadusí golfovou loptičkou.

27. feb 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 592x
9

Anna Strachan

Február

Náručia plné mokrých uterákov, uteráky namiesto kvetov, rána so slnkom a občasnou hudbou, kyslé mandarínky s tenkou kožou, šľahačka v šálkach, Fidlikant na streche, Chopin. Deriem dni, aby som mala o čom hovoriť, deriem ich z kože a tie kože si neskôr zhromažďujem okolo seba. Obklopujem sa krokodílmi a jahňacinou, taškami a bielymi kožušinami, tie hrejú moje nohy, keď so slúchadlami v ušiach, sediac na posteli, počúvam češtinu Tomáša Špidlíka a nechávam sa znepokojovať.

15. feb 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 933x
13

Anna Strachan

Praha

Uškŕňam sa nad Prahou, keď sedím v dome na vidieku, drevo je teplé, gauče sú teplé, chce sa mi na nich ležať a pozerať sa na obraz opretý o stenu, obraz mora a leta, je ako táto izba, je ako môj sen o jazere a plavkách, dievča s bielym pudlíkom na vôdzke líže zmrzlinu a ja sa k tomu vraciam, klopkám topánkami na schodoch, vyberám si, že ktorý sen, ktorý moment, je to ako víno alebo ako láska, ako umývanie hrnčekov takmer potme, príjemná práca, zurčanie vody, keramická váza s nápisom Dubrovnik, ktorú vezmem do ruky a sledujem, čo so mnou urobí, Ovídiova poézia, olivy, pohľadnica zo Záhrebu založená v knihe.

14. feb 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 273x
12

Anna Strachan

Január

Je tam prázdno, keď prichádzame, takmer prázdno, čašníčka by mala vymeniť bielym chryzantémam vo vázach vodu, obliecť si kabát a ísť si zapáliť, nech sa von chveje na celom tele, nech sa jej trasie ruka, nech sa po piatich minútach vráti a spýta sa čo si dáte? a my povieme, že cuba libre, pokoj a mojito a že to myslíme úplne vážne. Čašníčka je pekná, tenké pery a vínovočervené nechty, to sa nám hodí, dievča pekné ako obrázok, neprítomný barman s ľadovým nápojom v ruke, toto je scéna, ktorú si zapamätáme, hodina, dátum, svetlo sviečok, vosk, ktorý kvapká na dlážku a vždy je tu príliš tmavo na to, aby ho bolo vidno, vždy je tu tmavo, mäkko a opojne, tu by sme si mohli povedať tajomstvá a tváriť sa Mimoriadne, na tomto mieste by sme z tašky mohli vyloviť kúpené lístky do kina, Alica v krajine zázrakov, Onegin alebo Luskáčik. Áno, toto je scéna, ktorú si zapamätáme, niekoľko kociek ľadu v pohári, nerozoznateľná farba slamiek a očí barmana, neviditeľná jazva na lakti dievčaťa, hudba z Fridy alebo z ktorejkoľvek horúcej juhoamerickej telenovely, to teraz nie je podstatné, nech sa v náš mieša Kuba s Mexikom, Argentína s venezuelskými pralesmi.

24. jan 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 720x
12

Anna Strachan

10/01

Myslela som si, že hore bude blato, ale bol sneh a na snehu ľad, aj na chodníkoch ľad, pleso zapadnuté snehom, pleso ako plocha pre krasokorčuliarov, pre tanečnicu v kožušinovom kabátiku s diamantami v ušiach. Jej úzke legíny by pritiahli bežkárov, sadli by si na lavičku pod jedľu a chlípali by horúci čaj, skúmali by tanečnicu na ľade, jej tvár, jej boky, jej korčule a mysleli by na dôležité ošúchané príbehy starých miest, týchto miest, príbehy o jaskyniach v doline, o vyšívaných obrusoch a hranolkách, muži a ženy z Litvy kupujú píšťalky, v aute vypisujú pohľadnice a tu, tu pri plese hľadáme márne v januári ruských krasokorčuliarov a kačky, sú tu len stopy vydry, len ticho a prázdno, paradoxne prázdno.

11. jan 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 191x
2

Anna Strachan

09/01

Je január, jeme banány, sneží a prší, čítam celý deň, čítam neustále, až ma bolí hlava. Nenosím tepláky, neznášam ich, sestry sa pýtajú, či sa mi dobré leží v sukni, či ma netlačí opasok, či mi nevadí očko na pančuche. Nie, nevadí, nemyslím na to, lebo si čítam. Žo Langerová, Dominik Tatarka, blogy, časopisy. Zmena polôh v posteli, naprávanie vankúša, gauč, posteľ, kuchyňa, vaňa, občasné bozky a objatia, ponúkame si navzájom informácie a vedel si že? a počul si že? a vieš čo?, vystatujeme sa tým, čo dávno vieme, ponúkame nový obal, inú verziu. Písať by bolo treba každý deň, také bolo predsavzatie, no nie každý deň sa dá, nie každý deň sa chce. Radšej dávam prednosť okamihovému ničnerobeniu alebo sa len tak flákam a fotím a ak vystihnem fotkou moje vnútro, pocit, atmosféru, tak som celá bez seba. Ešte 10 rokov a budem vedieť obrazmi vyjadriť seba. Ešte 10 rokov a budem vedieť písať. Ešte desať rokov a budem mať 33 a tí ktorí majú teraz 33 budú mať 43 a všetci budeme predstierať, že sme stále odvážni a mladí, že máme pekné telá a vyspelé duše. 33, to sú Kristove roky, je trúfalé očakávať zrelosť?

9. jan 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 033x
14

Anna Strachan

Istanbul

Chcel si to počúvať, v poriadku, ja som pripravená, tu máš čaj, naliala som doň karamel, nech ťa osvieži sladkosťou ako zázvor, nech je ti teplo a príjemne teraz potme, sústreď sa, lebo moje rozprávanie nie je príbeh, nemá príbeh, je to len hlboko ukrytý rozruch okolo mojej duše, sú to obrazy a zmena svetla, ak nechceš, máš ešte chvíľu čas, rozmysli si to, kým sa moje myšlienky nerozrastú, kým sa po tebe nehodia a nevylákajú ťa z úkrytu.

5. jan 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 347x
36

reklama

Anna Strachan

Vplyvy

Boli Vianoce, Vianoce s likérmi, čajom a svietnikmi, vtedy sme sedeli pri vysvietenom akváriu, na oknách kaktusy, na stole tokajské víno, zelené fľaša, presná zmyselnosť. Rybky plávali sem a tam, výrazné bubliny a ostré rastliny, chcela som, aby nás prišiel navštíviť bratranec, aby sa sústredil na lov, aby pochytal rybky, vložil si ich do úst, aby predstieral, že ich prežúva a prehĺta. Lenže to by bola zábava len pre nás starších a nie pre tu prítomné deti, nie sú ako my kedysi, nie, nie sú. Asi je rozdiel medzi konzumovaním rybiek z akvária a rybiek z potoka, nahovorme si, že to bude v tom.

30. dec 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 477x
7

Twinkle, twinkle

Anna Strachan

Twinkle, twinkle

Po dňoch v horách mám vlhké nohy a skrehnuté ruky, všetkým hovorím o modrinách a podliatinách, to ten ľad, zamrznuté konáre a zamrznutý mach, aj na ňom sa šmýka, tie úzke cestičky, tie vlčie stopy, stopy diviakov okolo seníkov, tam si nachvíľu ľahnem a pospím si, dajte mi vyšívaný vankúš, ponúknite ma pečenými gaštanmi a chlebom, privolajte istanbulské mačky, tie z okolia Galatskej veže, privolajte ich a choďte, áno, choďte, nechajte nás tu, nechajte nás až kým sa neprebudíme a neuvaríme si bylinkový čaj, čaj bez medu, bez cukru, ja v kožušinách, ja bosonohá, ja apokalyptický zjav, ja a moje mačky, my a seníky, my a tušené líšky. Zdriemnem si a keď sa prebudím, nebude tejto vetrovky a týchto rukavíc, nebude preskakovania riek, cencúľov a klzkých skál, budeme tu sami vystrašení na smrť zabárať ruky hlboko do srsti mačkám, do tiel mačiek, budeme im rátať rebrá, báť sa každého pohybu a zvuku, tešiť sa, že aspoň mesiac svieti na túto čistinu, že aspoň mesiac odhalí tých, čo kráčajú v čiapkach s nórskym vzorom s lampášmi v rukách, tých, čo kráčajú v tme, namiesto spievania šepkajú vianočné piesne a ja mám v duši cingi-lingi, cink-cink.

29. dec 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 729x
10

Anna Strachan

Zrkadlo

Pred dvanástym decembrom bol december piaty, upratovali sme u starej mamy, utierala som porcelánové sošky, svietniky a obrazy, šálky a čajníky, poliali sme všetky izbové rastliny, vymenili sme záclony a obrusy, nech je pred Vianocami príjemne a čisto. Jedli sme hubovú polievku a pozerali sa na čerešňu za oknom, v decembri sú z nej len konáre, čerešňa je ošumelá, bolo by ľahké nevšimnúť si ju. Horúca polievka v tanieri a biely obrus ma naplnili pokojom, aj pohľadnice z Indie a Ameriky vypísané písmom nakloneným vpravo, srdečné pozdravy s peknými známkami, aj pohľad na starú mama, keď štrikuje, na tie ponožky alebo sveter v procese.

12. dec 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 940x
16

Anna Strachan

November

Už nie je leto, už to nemôžeme robiť, nemôžeme otvárať okná a oddávať sa radostne a veselo provizórnemu prievanu, nemôžeme spať pri jazerách, ani si čokoľvek ledabolo obliekať. Už nie som sladká, nekupujem si lízanky a nenosím šatičky, listujem v knihách a nie je ma vidieť, splývam so sivou a s béžovou, s hnedou a krémovou, miznem na krídlach holubov, najradšej by som sa skamarátila s bielou husou a povedala jej: tak vzlietnime, vezmi ma preč hus, chcem byť nad vecou. Je chladno a ticho, je nevýrazne, je najlepšie ako môže byť, je november, náš mesiac. Moja predstavivosť dnes dokreslila na lúky pávy, pávy namiesto naháňajúcich sa psov, dokreslila kaštieľ a celkom anglickú Janu Eyrovú, celkom štíhlu a bledú, vôbec nie svižnú, vôbec nie zasnívanú.

29. nov 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 547x
9

Anna Strachan

Come Back

Pozerala som sa do tmy, za okno, opitý muž ma chytil za koleno a mne sa to páčilo. Veď prečo nie, mám rada blízkosť. Zdalo sa mi, že to koleno nie je moje, že ja, Anna som tu len náhodou, že čierne pančuchy nie sú na mojich nohách, že ja som nad tou situáciou, nie, nemohlo sa mi nič stať. Spýtal sa ma, či už vystupujem, či teraz, či nepôjdem s ním, či nemám schôdzku v Československom rozhlase, lebo by som sa na to hodlila, schôdzka v Československom rozhlase. Hovoril, potacájúc sa, že dnes je všetko zahmlené a nejasné, dnes niet slnka, je len toto, len toto. Preto sa potácam, preto dobre nevidím, preto táto vodka.

14. nov 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 826x
12

reklama