Zoznam článkov blogera

Anna Strachan

1. november

Mrzne, keď kráčame po blate a cestu osvetľuje len mesiac, mrzne, keď tam prídeme a z diaľky pozorujeme zarastený cintorín. Sme tí, ktorí obchádzajú náhrobné kamene a predstavujú si životy, ktoré s odchodmi žltnú ako tie nič nevyjadrujúce čiernobiele fotky, tie mdlé tváre, tie mŕtvoly. Hovorím, že toto je moje prvonovembrové miesto, miesto, kde môžeme stáť so sviečkami v rukách a pozerať sa do korún stromov, stáť tam placho a vznešene ako vlci, triasť sa od zimy, byť vlkmi, ktoré sú pred deviatou len tmavými škvrnami, vlci na cintoríne, vlci v kríkoch, vlci blízko lesa, ktorý v tme vyzerá ako diera, ako jaskyňa stvorená pre kvílenie.

• 1. nov 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 464x
• 3

Anna Strachan

Jeseň

Chcelo sa mi rozprávať o láske tak, že nespomenieme slovo láska, že sa jej ani nedotkneme, len si povieme o inom s láskou, sediac za stolom s vyšívaným obrusom, jedna sviečka, kytica, fľaša vína a tri, štyri poháre. Je to ako analógová spomienka na máj 2009, spomienka na sedenie v záhrade s Miloszovou abecedou v ruke, sadneš si na na tú trávu, pozrieš sa priamo do očí psovi, včela ti sadne na kúsok nahého tela, lepkavé spomienky, vlhké spomienky, jar.

• 19. okt 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 2 006x
• 9

Anna Strachan

Blue

Odišiel a ja som sa vrátila späť, zostalo po ňom nedopité víno s mŕtvou muchou, obálka s mojím písmom, môj odkaz, aby ma čakal, treba čakať niekoľko hodín, potom sa vrátim, budem späť, späť tu v modrej izbe. Sadnem si na posteľ, z tašky si vyberiem balíček žuvačiek a nepoviem nič. Veď načo.

• 4. okt 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 190x
• 4

Anna Strachan

Varšava

Nie som si istá, či bolo vhodné začínať s Varšavou, pripomínať si, čo bolo o tretej poobede a čo o pol piatej, pretože sme chceli veľmi nahlas a takmer vulgárne zutekať nad lesy, tam, kde je možné premlčať celý deň tak, že si to nikto nevšimne a nikomu to nebude čudné. Premlčať s knižkou v taške, s fotoparátom v ruke, premlčat s jedným lesklým gaštanom vo vrecku. Chceli sme tam ísť, hrajúc sa na dravé vtáky s čiernymi pierkami, mysliac si, že vidíme svet tak ako oni, že sme jednoducho nad vecou. Napriek šatám, kabátom a nie príliš teplým pančuchám sa nám zdalo, že sme pripravení, že presne to potrebujeme, veď nemôžeme byť mestskými mačkami, ktoré sa obtierajú mužom o nohy, ktoré im lížu členky, striehnu vo večernom svetle, zdôrazňujúc svoju vznešenosť. To predsa nie sme my.

• 3. okt 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 867x
• 10

Anna Strachan

September

Neviem ako to povedať, nie neviem, pretože nie som presná, nie som výstižná, nesnažím sa, teraz ani nechcem byť.  Teraz nemusím dať o sebe vedieť, som šťastná práve takto, smerujem k vyrovnanosti, ktorá nie je jednoduchá a bezbolestná. Dopracovať sa k nej nebolo ľahké, preto nerozmýšľam, čo s ňou bude neskôr, pracujem s ňou práve teraz.

• 25. sep 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 2 143x
• 17

Anna Strachan

Interiér krajiny

Chcela som povedať niečo úplne konkrétne, niečo, čo by úplne vystihlo to, čo zrazu bolo pred mojimi očami, slnko svietlo na kvety v pohári položenom na kope kníh, o iné kvety so žltými lupeňmi sa nikto nepostaral, preto zvedli, ich listy som našla na dlážke, na modrej doske stola, na vankúši v posteli. Sadla som si a poskočila na matraci, sadla som si v tričku, držiac v ruke svoj prívesok, ktorému hovorím Dejiny Európy a povedala som si presne to, čo ten, ktorý dnes odchádzal, niečo ako "tak to by sme mali" a hneď na to "a nerob žiadne neuvážené rozhodnutia."

• 14. sep 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 701x
• 9

Anna Strachan

Sajlencio

Len obrazy a hudba, to je teraz nevyhnutné, podstatné, úplné. V tichu si do batoha balím potrebné veci, zubnú kefku, vlhké utierky, stan a spacák do mínus 13°C. Mojím momentálnym životným pocitom je ticho, menej zo seba vydávam, viac prijímam, mohlo by to byť sebectvo, ale ja to myslím inak.

• 4. sep 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 415x
• 7

Anna Strachan

August

Sedím v kuchyni na stoličke a pozerám sa ako sa v krčahu zo skla lúhuje čaj, T. hrá na kalvíri, O. maľuje, D. si píše niečo do denníka, je dobré vnímať to, keď ešte stále prežívame intenzívne leto a  v tomto studenom dome vietor rozfukuje obrusy, zhužvané biele papiere a záclony. Treba sa pohnúť, vstať, naliať si čaj do hrnčeka, piť ho s pohľadom upretým na hrušku položenú na okne, treba sa pohnúť a narušiť teplé dni s osami poletujúcimi nad slivkami, ktoré niekedy v záhrade jeme, raňajkujeme tam so zalepenými očami, hľadiac do slnka, vychutnávajúc si kávu s mliekom, pohľad na biele lekno a pocit, ktorý v nás vyvoláva modrá obloha s malou bodkou rogala presne nad našimi hlavami.

• 23. aug 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 2 225x
• 16

Anna Strachan

Pohoria lesy

Keď sme v dome so svetlými izbami a skladáme podľa návodu biele komody, prší, prší dlho a intenzívne, obraz s plachetnicou a majákom je opretý o stenu, treba ho vziať do rúk a zavesiť nad posteľ, nech je spomienkou na americké pobrežie alebo na Grécko, nech je tu, keď prší, keď sa nad kopcom za verandou ťahá hmla, aj za lesom a potom za ďalším lesom, množstvo lesov, množstvo stromov. Mám to rada. Toto počasie. Cítim, že by som mohla mať horúčku, zvýšenú teplotu, sedím na zemi a skladám šuflík, dážď udiera do okna s vytiahnutou roletou, izba vyzerá neobývane, sterilne, chýba jej duša, kefa na vlasy položená na nočnom stolíku, pyžamo pod paplónom, holiaci strojček na umývadle v kúpeľni.

• 12. aug 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 888x
• 10

Anna Strachan

Kolekcia

Malá biela taška odložená v nočnom stolíku sa stala mojím tohtoročným letným hitom, hádžem do nej to, čo som videla, čo som prežila, to, čoho som sa len veľmi povrchne dotkla. Vytváram si fragmentárnu zbierku, mám v nej niekoľko vstupeniek, lístky z vlakov, rozhovor s Luciou Nimcovou vytrhnutý z novín, zelený papierik zo žuvačky, obrázok svadobných šiat za 1500 Sk.-. Obsah tašky v septembri pravdepodobne vysypem na posteľ, odfotím si ho, fotku neskôr založím do práve rozčítanej knihy a všetky tie veci odhodím, kruto, neľútostne, nech mi nezavadzajú, nech mi nespomaľujú už aj tak dosť mierne plynúci život.

• 4. aug 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 882x
• 5

Anna Strachan

Art

• 4. aug 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 117x
• 5

Anna Strachan

Cyklisti

Ten s dlhými vlasmi v sandáloch Teva sa nás spýtal, čo sa nám najviac páčilo, ktovie, či chcel aj počuť odpoveď, celý priebeh intenzívnych udalostí, či to nebola len slušnosť, normálna vec, opýtať sa ako bolo, keď sa stretávame krátko po ôsmej blízko kríka, ktorý v máji kvitne na bielo a ja mám na zadnom kolese na bicykli defekt, keď sa stretávame neďaleko parkoviska plného farebných áut, keď žmúrim do už stlmeného svetla a rozmýšľam ako ďaleko sú Belianske Tatry vzdušnou čiarou, čo nové v Ždiari, ako by som sa cítila v novembri v meninovom klobúku s kvetom a nedávno kúpenom žltom svetri v Tatranskej Javorine.

• 27. júl 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 2 365x
• 4

Anna Strachan

Pohľad tu

Pred búrkou sme pili mojitko, tak povedal barman, keď mi ho rýchlo priniesol aj s peniažkami, sledovali sme vzdialené blesky a sivé mraky, odhadovali sme, kedy príde búrka celkom blízko, kedy budeme musieť vstať a utekať. Dedo v daždi zmokol, prechladol, stará mama o tom hovorila, keď sme sedeli v mäkkých kreslách ich bytu, keď sme jedli koláč s čiernymi ríbezľami a pýtali sa jej, čím si vyrába tie vlny, aké to má nátačky. Vyzerala ako z 18. storočia, jej vlasy boli vkusne zvlnené, vyzerali hladko a veľmi bielo. Ukázala nám svoje malé zázraky, vložila ich do papierového vrecka a začala hovoriť o nepríjemnom hlučnom vŕtaní v susedných bytoch, potom priniesla horúce latte a upozornila deda, nech stíši ten film, film s Kevinom Costnerom v hlavnej úlohe.

• 23. júl 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 662x
• 17

Anna Strachan

Júl

Vyviezli sme sa až vysoko, po káve s marhuľovými koláčmi, po nákupoch v lekárni, umelé sladidlo, zubné kefky, Panadol. Mohla to byť udalosť, ktorá by nami pohla, spomienky na čosi, čo už dávno pominulo, na starú ženu s chorou chrbticou, ktorú sme volali striga. Reálie sa vytratili, zostali len farby ročných období a pocity. Prichádzame na kedysi tajomné miesto, buchnú dvere, oprieme sa o kapotu auta, pár domov a biely kostol, miesto, kde sa ťažilo zlato, osada príliš hore, vhodné miesto pre nami vymyslené sanatórium, miesto pre ľudí chorých na pľúca alebo na dušu. Tu by ležali, na svahu skoro pod hrebeňom zabalení v dekách, ako mladý Wolker začiatkom dvadsiateho storočia. V zime by sa cítili izolovaní a nesvoji, na jar ospalí, v lete silní, schopní uniesť všetko, pripravení vydať sa na cestu.

• 15. júl 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 886x
• 21

Anna Strachan

Nuansy

Bat For Lashes, hlasy speváčok, sirup, ktorým zalejú marhule, závaraniny na dlhé-krátke zimy. Presne to, čo nemám rada, ale čo treba, veľa toho treba, je to tak. Nakoniec budú radi, že sa prekonali, že pripravili sirup, kúpili cukor, sedeli pri otvorenom okne a čítali si, kým to všetko vrelo, kým sa to hrialo. Ja som tam bola tiež, rozdvojila som sa, aby som bola toho súčasťou.

• 11. júl 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 653x
• 5

Anna Strachan

Čo som si mohla zapísať

Umyla som dlážku okolo novej, oslňujúco bielej vane, vyčistila som kachličky, práškom umyla umývadlo, vyleštila som zrkadlo a potom naň dýchla, aby sa vytvoril krúžok, do ktorého urobím prstom bodku, zanechám na skle svoju stopu. Počúvala som Flobots z Colorada a ČokoVoko z Brna, zjedla som malinový jogurt, veľa ovocia. Okolo novej vane bude visieť záves, s najväčšou pravdepodobnosťou tiež biely,  koncom leta si bude B. pred zrkadlom fúkať vlasy a ja môžem medzitým ležať v pene a ak sa mi bude chcieť, tak otvorím zahmlené okno a polejem kvet na parapetnej doske, červený muškát, kvet suchý ako leto presne teraz.

• 2. júl 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 730x
• 12

Anna Strachan

Pošta

Chveje sa záclona a je búrka, hrmí. Dážď by sme mohli nazvať tropický, mohli by sme si predstaviť, že sme niekde v Ázii, že sme bohatí a nepokojní vo vnútri, že sme na jednom z výletov, ktoré ponúka cestovná kancelária s centrálou v Kuala Lumpur. Zo žltých ruží kvitnúcich na kríku nad mojou hlavou kvapká voda, kvapne mi na krk, kvapne mi na vlasy. Kráčam okolo záhradkárstva v šatách, ktoré sa mi páčia, kráčam s časopisom stočeným do rúrky,  tak si vravím, že keby som mala málo rokov a možno tak meter, tak by som zatrúbila do tej rúrky, možno by som zaspievala nejakú pesničku. Kráčam okolo záhradkárstva vo vile, dom, o ktorom som si možno ako sedemročná myslela, že v ňom žije tajomný muž s tajomnou ženou, že nerobia nič iné, len celé dni sedia v kreslách, sedia tam a pozerajú sa na psy ležiace na kobercoch pred krbom. Sem-tam si tu prídem niečo kúpiť, cibuľky kvetov alebo črepník, nožnice na konáre stromov alebo hnojivo na muškáty. Každopádne mám rada túto cestu na poštu, aj keď prší a je tu veľa blata, aj keď je dusno a nad jazierkom s leknami poletuje hmyz.

• 29. jún 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 2 577x
• 15

Anna Strachan

Selfportrait

Niekoľkokrát sme sa prešli po mestách tu, sediac v aute s automatickou prevodovkou sme uviazli v zápche, niekoľko minút, dvadsať, polhodina, trištvrte, pozerala som sa vtedy z okna, na úzku cestu, na vlak pred tunelom, na veveričku, ktorá vybehla na strom a potom zmizla v jeho korune. Jedli sme piškóty poliate čokoládou, modrooká medička mi hovorila o tom, čo by chcela robiť, ako by to chcela, že ju to napĺňa, že práca lekárky, že to je pre ňu. Predstavila som si ju v bielom plášti ako stojí nad kojencom s fonendoskopom okolo krku, ako tam stojí s perom vo vrecku a vyšetruje vreštiaceho kojenca, ako sa mu pomaly a nežne prihovára, pekné nahé dieťa s plienkou na zadku. Vždy som si hovorila, že malé deti sú najkrajšie nahé, že ich telo je dokonalosť.

• 27. jún 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 4

Anna Strachan

Sentimental Song

Veľkým kuchynským nožom krájam tortu, oddeľujem biele telo od bielej hlavy, režem nožom do medvedíka na torte, jeho biele marcipánové telo sa rozpadáva na kusy. Potom toho medvedíka jem, jem tortu a nový malý pes mi oblizuje členok, snaží  sa doň zahryznúť. Potom kňučí a vyžaduje si nejakú priamu láskavosť, trasie a od strachu, vrtí chvostom, odfotiť ho je sentimentom. Takáto fotka priložená k e-mailu vyvoláva nadšené výkriky, v mojej hlave je plno ohňostrojov, konfiet a balónov, pohľad na tohto psa je spontánnosťou, ročná Ela chce pri pohľade na zviera vyskočiť z kočíka, nechce piť vodu, ktorú jej nalievam do úst, nedokáže sa sústrediť.

• 16. jún 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 2 287x
• 15

Anna Strachan

Po

Potom som si povedala, povedala som si, že teraz je tu veľa priestoru, ktorý treba nevyhnutne a pomaly zapĺňať, kresliť doň, písať, vystrihovať obrázky a lepiť ich do tohto priestoru. Hovorila som si to len tak, tak bez súvislostí, bez ucelenosti, keď sme v reštaurácii Baltik s maľbou Kriváňa na stene zjedli špeciálnu ponuku a ovievali sa nápojovým lístkom, keď M. potichu odišiel a ja som ešte chvíľu mohla vidieť jeho chrbát, mohla som vidieť ako sa vzďaľuje. Potom sme prechádzali okolo obchodu s béžovými topánkami na opätku vo výklade a jedli sme nanuky, hovorili sme o slavistike naším spôsobom, aby sme sa uvoľnili a popremýšľali o budúcnosti, fúkal vietor, keď sme sedeli pod lipou neďaleko sochy svätca, fúkal a A. s E. sa striedali, aby urobili strieborným kabelkovým fotoaparátom snímky ako sedíme na lavičke pod tou lipou, za nami je veža kostola, sme nevyspaté a mladé, mohli by sme byť sťastné 9. júna, šťastné, keď tam sme, žujeme žuvačky a vejú nám vlasy.

• 10. jún 2009
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 672x
• 15