Anna Strachan
Chvála lesa
Modrého zápisníka som sa ani nedotkla. Ostal zapnutý v tom vrecku, aj s perom a nejakými mentolovými vreckovkami, nebolo treba nič zapisovať, myslím si, že by to bola škoda. Aj tak si všetko pamätám. Napríklad, že v Margecanoch majú kino a na stanici v kvetinárstve zubné kefky, kúpili sme si poslednú od tehotnej ženy, viazala kytice a bolo teplo, dusno, pocit, že človek je v trópoch, aj keď tam nikdy nebol. Na tej stanici sme sedeli, driemali, jedli čučoriedkové koláče a túlili sa k sebe ako mláďatá divých zvierat, ako malé lesné príšery.