Anna Strachan

Anna Strachan

Bloger 
  • Počet článkov:  443
  •  | 
  • Páči sa:  2x

"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík:  familiarishoreodkazovanietripsvlnyBG365súkromnénezaradené

Zoznam článkov blogera

Nákupy

Anna Strachan

Nákupy

Keď som čítala Cudzinca, blýskalo sa, smršť alebo len svetlá, zbehla som po schodoch, kúpila som si lístok, do automatu som hádzala drobné, presne tak, mokla som, mokla som pri zastávke s kapucňou na hlave. Počas toho večera som si kúpila namiesto tvídu, namiesto čižiem, ktoré by som si obula a klopkajúc by som smerovala na koniec sveta, kúpila som si namiesto vlny s gombíkmi windstopper. Hrala som sa takú hru, vyskúšala som si niekoľko nohavíc, čiapok a rukavíc a posadila som sa na lavičku s veľkou taškou Trekland, do tašky som hodila dve koruny, lístok z vlaku, škatuľku z džúsu.

  • 31. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 533x
  • 8
Priebeh udalostí

Anna Strachan

Priebeh udalostí

Po tom, čo som videla dvakrát krátko po sebe film 21 gramov, môžem povedať, že Sean Penn je moja hollywoodska láska. Že sa mi páči, keď otvorí dvere na aute, keď mu prestáva biť srdce a keď sa film končí, sedím s hrnčekom v rukách na posteli, je už tma a vidím ten bazén, v ktorom je sneh, vidím ho na obrazovke.

  • 26. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 581x
  • 9
Inspired by Márquez

Anna Strachan

Inspired by Márquez

Spoza juhozápadnej hranice sa vrátila D., niekto sa pýta, či ešte treba hovoriť o hraniciach, súvislosti so spolužiakmi D., napríklad spolužiaci z Albánska, Kolumbie a Ukrajiny, Ukrajinec a jeho Nike šľapky, spomienky na Bulharsko, keď sme sedeli v Rile pri jazere, umývali si nohy a varili polievku, tí Rusi tam, ich otázky, čierne terénne autá a ružové tričká (Lacoste). Už je to dávno, hoci nie je, Bulharsko sa zdá vzdialené, akoby už od leta uplynuli roky, tam sme chvíľu žili inak, šetrili sme chlebom, syrom a vodou, utekali sme pred búrkami, dusili sa v noci v stane a počúvali more, kone, vietor vo vinici, alebo žuvanie pasúcich sa kôz.

  • 17. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 390x
  • 8
Toto vôbec nie je podstatné

Anna Strachan

Toto vôbec nie je podstatné

Keď sedím na zadku v autobuse s rolkou novín v rukách, rozmýšľam ako by som to opísala. To, čo vidím cez medzierku medzi sedadlami, ten príbeh, ktorý vlastne takmer neexistuje, ktorý je o ničom, nemusí byť fascinujúci, je to len zelené tričko, automat na kávu a iné nápoje, ktoré šofér potom predáva, ponúka horúce plastové poháriky s bielymi lyžičkami. Tak stoja niektorí ľudia a teplom horúcej kávy si hrejú ruky, krčia sa v svetroch, prešľapujú, vidím páskovaný púlover panej s hnedými vlasmi, pani je prežiarená ranným svetlom. Autobus sa dostal z hmly na svetlo, je tu gýčový deň, divoké farby listov, rosa vytvárajúca tie typické kvapky na tráve.

  • 12. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
Radosť zo života

Anna Strachan

Radosť zo života

Mame by sa nepáčilo, že je tu svetlo lámp a všetci, čo prechádzajú popred tento dom, to vidia. Vidia mňa, môj sveter, gumičku vo vlasoch, tiene na stenách. Možno by videli aj lyžiarske okuliare a buzolu so žltou šnúrkou, ktorá je zavesená na stoličke. Ešte kým svietilo slnko, hľadala som pre veci tie správne miesta, uložila som gaštany, zošity, papierové vreckovky. Nech je tu pri západe slnka pekne. Teraz si ho vážim, čoraz viac, čím je prirodzeného svetla menej, tým je vzácnejšie. Teraz sú dni modré, aj so žltou, s blatom a s červeným hlohom, ktorý sme dnes niesli v rukách kráčajúc pomedzi brezy, ponad koľajnice a vlaky, na moje pančuchy sa nalepili bodliaky.

  • 5. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 393x
  • 5
Na sever

Anna Strachan

Na sever

Chceli by sme písať o tom, čo sme robili o takomto čase minulý rok. Zobrať si do ruky ceruzku, sadnúť si na gauč, piť čaj a počúvať ako vŕzgajú podlahy nad našou hlavou. Ako tam tí otcovi jedia klobásy s horčicou, pijú víno a potom vyjdú pred tento dom, odfotia sa, niektorí si zapnú vetrovky, dajú si na hlavy kapucne a odídu. Napríklad tá žena, čo išla až tam, kde je možno už sneh. Tam má svoju izbu, svoj paplón, svoju lampu, svoju pyžamu a termosku s horúcou kávou.

  • 4. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 13
Toto

Anna Strachan

Toto

Vravím, že som chorá, preto som sa vrátila, preto som si zbalila batoh, zapla hudbu a kráčala som na stanicu. Po šumiacich listoch, áno, chcela by som ti povedať milý M., že šumeli ako vitamínová tableta, ktorú hodíš do pohára zo skla a zaleješ ju vodou. Šla som pomaly, smrkajúc, kúpila som si noviny, kávu a bagetu, z ktorej sa sypala kukurica. A sedela som vonku, sediac na peróne, tešiac sa z vetra, z jedného sivého holuba, z malého sfarbeného lesa, ktorý som videla tam niekde za koľajnicami.

  • 2. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 739x
  • 10
News

Anna Strachan

News

Začiatky a to všetko, čo k tomu patrí. Ako som takmer pred týždňom šla ráno potme, malé svetlá v kiosku, kde si žena s francúzskou baretkou na hlave kúpila cigarety a noviny, šuchot listov, sem-tam nejaká mačka, auto ošpliechané blatom, lístok v peňaženke a niečo na čítanie. Tak som videla východ slnka vo vlaku, sama, to slnko, malá svetlá guľka, ktorá ma pichla do očí. A v to ráno sa mi chcelo ísť ďalej v tom vlaku len s tým, čo ja sama môžem ponúknuť sebe.

  • 26. sep 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 447x
  • 7
Tok

Anna Strachan

Tok

Výsledkom včerajšej debaty bolo konštatovanie, že nikdy si nesmieme fénovať vlasy, keď sa kúpeme. Rozprávali sme sa o elektrickom prúde, o zástrčke, ktorá horela a nikto nevedel, čo s tým. Hovorili sme potichu, zvonili telefóny, pili sme škoricový čaj, jedli sme koláč posypaný cukrom a keksíky zo škatule, niektorí mali pindy, že je neskoro na také jedlá, že to robí zle s ľudským telom.

  • 20. sep 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 399x
  • 13
Vlhko

Anna Strachan

Vlhko

Blízko mojej hlavy sú položené dva počítače, jeden sivý, jeden čierny, ani jeden nepradie, ani jeden nefučí. Niekde mimo tejto miestnosti by mohol byť zapnutý mysteriózny film s nejakou psychicky narušenou hlavnou postavou, ktorá nosí pásikavé oblečenie, napríklad Gant a každé ráno si dvadsať minút fénuje vlasy. A chová mačku, mačka sedí na parapetnej doske pri plastovej miske a keď je chladno, možno koniec novembra alebo január, tak mlieko v miske zamrzne, tá postava v pásikavom, postava s ryšavým vrkočom to ľadové mlieko vyleje do drezu a mačke naleje mlieko čerstvé. Mačka sa pozerá na misku, potom odbehne, postava v pásikavom si sadne na posteľ, prikryje sa paplónom, zapáli si cigaretu a číta nejaké historickú knihu.

  • 15. sep 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 284x
  • 9
Čo žijeme

Anna Strachan

Čo žijeme

Je ráno, pečiem koláč a čítam kúsky škótskej poézie. Bzučí biela chladnička, práčka doprala a stíchla. Z chladničky treba vybrať konzervu s tuniakom, je tam už týždeň, na dverách chladničky magnetky z Írska, magnetky z Bulharska, žlto-čierne magnetky SPP.

  • 12. sep 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 371x
  • 11
Pohľad do lesa

Anna Strachan

Pohľad do lesa

Černice, veľa černíc, jeden večer, keď sme už takmer nevideli slnko, J. nazbieral plné biele vedierko černíc. Jedli sme ich ako dezert k niečomu, čo nebolo. Keď si mám spomenúť na niečo mohutné a očividné, nespomeniem si. Sú to len sny, veľmi reálne sny a spomienky, ako J. večer pri ohni hovoril o tom, čo si máme prečítať (Kým kohút nezaspieva), ako ma uštipol nejaký sprostý hmyz, práve vtedy, keď sme vyšli na čistinu a M. fotil tú diaľku, bukové lesy a J. mi podal jablko. Bola to čistina pre srnky a pre jelene, výborné prostredie pre rozprávku, pre tú krutosť, keď sa malý Janko a malá Marienka stratia v lese a nájdu Medovníkovú chalúpku a v nej strigu.

  • 9. sep 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 10
Blue trip

Anna Strachan

Blue trip

Niekto mi tu napísal správu s oslovením šukanda, ráno som si to prečítala, vstala z postele a začala sa obliekať. Bolo mi smiešne, kvôli šukande a aj kvôli rozhovoru medzi mamou a o. v posteli, že o. sa má postaviť na stôl a otvoriť to najvyššie okno, biele skoro storočné okná, z ktorých sa odlupuje farba. To bolo pred raňajkami a pred tým, než som vypila extrémne mliečnu kávu a v obchode kúpila to, čo saje krv, keď z vás tečie ako zo zarezaného prasaťa.

  • 3. sep 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 15
Vlastný priestor

Anna Strachan

Vlastný priestor

Niekto z tých, čo sú tu, by mohol povedať, že jeseň začína jedením zelených hrušiek. Ich farba, tvrdosť a sladká chuť. Tie hrušky zostali v kuchyni v mikroténovom vrecku, ak bol prievan, počuli sme šuchotanie, ak prievan nebol, nepočuli sme nič. Keď slnko zmäklo, vyšla som von, prešla sa po pokosenom trávniku, zo zeme som zdvihla tvrdé, ešte nedozreté jablká, vypočula som si niekoľko vzdialených viet po poľsky a ukrajinsky a nezbadala som ani jednu z tých malých mačiek, čo tu teraz chodia a o. im kúpil plný balík jedla.

  • 1. sep 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 388x
  • 5
Mier

Anna Strachan

Mier

Kúpila som album A Momentary Lapse of Reason, môžem to tu napísať, lebo teraz si to aj tak neprečíta a nikto mu to nepovie. Mohol by jesť praženicu, v dome, kde teraz pár dní žije, blízko tej červenej kalvárie, ktorá sa podobá na tú banskoštiavnicku. Naposledy povedal uvidíme sa a ja som sa pozrela do okrúhleho zrkadla, povedala som mu, že ma môže pobozkať na tieto nové zuby bez strojčeka, povedala som mu niekoľko viet o tom, čo sa teraz deje a napríklad aj o tej jeseni, že to už také je, vzduch, farba hôr ráno, ponožky na nohách, opunciový čaj v hrnčeku v záhrade, georgíny, zrelé fialové slivky.

  • 26. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 098x
  • 13
reklama
Čo tu je

Anna Strachan

Čo tu je

Tak dobre, že som tu. Že vidím s vykrúteným krkom, aj s krkom v prirodzenej polohe do skiel oproti týmto sklám, páči sa mi ostrá ružová, keď je večer a iné svetlo a vôbec, to všetko mi pripomína už jeseň. Možno aj kvôli tomu som si kúpila v BB okuliare s bielym rámom, aby sa jeseň zmenila na chlad, aby sa ten rám hodil k snehu a k stopám bežiek v ňom.

  • 21. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 632x
  • 7
Pastel

Anna Strachan

Pastel

Napríklad, že tie steny sú vysoké a zle sa maľujú. Kvapká z nich farba na tie fólie a na lampu obalenú novinami, zle to schne, lebo tie daždivé dni a chladno, vyberám sveter, kolená si nechávam odhalené, možno z kanála vybehnú nejaké zvieratká a obhryzú mi ich až do kosti.

  • 17. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 292x
  • 5
Čo nesie vietor

Anna Strachan

Čo nesie vietor

Môže byť večer a ja môžem sedieť za svojím stolom zabalená v zelenej deke, sedieť presne tu so špinavými chodidlami a piť ten hustý džús marhuľovej farby, môžem počuť ako brat pravidelne dýcha, počuť mamin francúzsky kriminálny film, alebo môžem čokoľvek iné. Sedieť vonku, na lavičke, v tejto istej deke, telefonovať a pozerať sa na hviezdy, ktoré ani veľmi nevidno, môžem zabíjať komáre a lakovať si potme nechty a ľahnúť si na stôl, hojdať nohami vo vzduchu, nechať spadnúť žabky a pomyslieť si, že je to také, že, že ma niekto vyzlieka. A že je to very good.

  • 14. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 461x
  • 8
Kadetade

Anna Strachan

Kadetade

Keď sedím vo vlaku a počúvam Feist, je dobre. Tí hluční s košíkmi a hríbami, vystupujú a nastupujú v jednotlivých dedinách, ich správy o počasí a úrodách, hríby dubové sú teraz ozdoby v tomto našom okolí, na tých hlučných pozerajú tí cudzinci s batohmi a dlhými vlasmi, čítam si noviny, žujem žuvačku (mentol) a zrazu taký odpor, že Coelho a tie jeho knihy, ktoré neviem prečo iných fascinujú.

  • 9. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 176x
  • 11
Obrázky

Anna Strachan

Obrázky

Sú tu čerstvé papiere vytiahnuté z tlačiarne, voda, aloe vera sprej do hrdla, niekoľko zaprášených fotiek a množstvo iných vecí. Možno by som chcela robiť niečo iné, prečítať si tú knihu a nezaspať pri nej, nikdy nezaspať, alebo sedieť pri M. stočená ako slimák a hovoriť mu dnešné príbehy, o koláči z čokolády, o deťoch, pre ktoré máme mená a určite budú na skalách odhodlanejšie ako ja, o nových žabkách, o tom ako ich bolo počuť, keď som pred niekoľkými minútami kráčala po ulici, žabky trepali, sused polieval v skleníku nejaké rastliny, kráčala som na žltú pumpu a nad bytovkou starej mamy bolo vidno ešte kúsok slnka, ružová farba blízko tmavomodrej. Bolo to prenikavé, hudba, pri ktorej sa lieta a skáče, Guano Apes a moje poskoky, keď na pumpe vyberám z chladničky pivo a pod pazuchou mám noviny, nad mostom lietajú vtáky a nejaký vlak, ktorý v tomto meste nezastaví smeruje do Ruska, najlepšie do Moskvy.

  • 7. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 26
reklama
SkryťZatvoriť reklamu