Anton Kovalčík
Ublíženejší vyhráva.
Vývin konfliktu v rámci kultúry ublíženosti môže viesť protistrany k tomu, že sa na seba začnú svojim spôsobom podobať tým, že prijímajú taktiku, stratégie a formy spoločenskej organizácie toho druhého.
Vyštudovaný ekonóm. Som ryba, ktorá väčšinou pláva proti prúdu, aj keď niekedy narazí hlavou o kameň. Nemám rád nekritické prijímanie čohokoľvek, čo sa mi naservíruje. A som notorický optimista. Zoznam autorových rubrík: Prežijeme?, Web náš každodenný..., Te Deum..., Kde bolo tam bolelo..., Infovojna., Wokenaci., Ekonómia (nielen) pre laikov., Heavy mental, Čo na to profesor Higgins?, Magistra vitae., Súkromné, Nezaradené, Vox popapuli.
Vývin konfliktu v rámci kultúry ublíženosti môže viesť protistrany k tomu, že sa na seba začnú svojim spôsobom podobať tým, že prijímajú taktiku, stratégie a formy spoločenskej organizácie toho druhého.
Kultúra ublíženosti takmer úplne znemožňuje, aby sme sa vyhli tomu, že urobíme niečo zle. Čokoľvek robíme, riskujeme, že niekoho urazíme. Trebárs aj niekoho, koho vôbec nepoznáme, s kým vôbec nekomunikujeme.
Lenore Skenazyová bola v roku 2008 označená ako najhoršia matka v Amerike. Čím si tento titul vyslúžila?
Čo sa stane, ak presvedčíme ľudí, študentov aj starších, aby videli seba aj iných ako členov vyhranených skupín definovaných rasou, pohlavím a inými faktormi a povieme im, že tieto skupiny sú v neustálom konflikte?
Vzorovým príkladom ako niektorí akademici podporujú mentálne zvyky podobné kognitívnym poruchám o ktorých som písal minule (Tri nepravdy), je propagácia konceptu takzvaných mikroagresií.
Keď sa nebesá rozhodnú prideliť niekomu veľkú zodpovednosť, podrobia jeho myseľ veľkému trápeniu, jeho svaly a kosti ťažkej námahe, vystavia jeho telo hladu, uvedú ho do chudoby, dajú mu do cesty prekážky ...
Konflikty v spoločnosti a spôsoby ich riešenia sa líšia mnohými spôsobmi. Nie každého sa dotknú tie isté veci, nie všetci riešime svoje krivdy rovnakým spôsobom.
Veľa rokov som sníval o tom, že niekedy pôjdem položiť kvety na hrob jednej z najväčších osobností dvadsiateho storočia a jedneho z mojich osobných hrdinov - Sira Winstona Churchilla.
Neustále je treba pripomínať si, že sloboda slova je základom pre všetky ostané slobody. Ak sa v zamestnaní bojíme kriticky ozvať k práci či vystupovaniu šéfa zo strachu, že o tú prácu prídeme, nie sme slobodní.
Bez toho, aby sme boli expertmi, potrebujeme porozumieť systému komunikácií dostatočne na to, aby sme videli, ako a kým je manipulovaný či obmedzovaný. Potom musíme rozhodnúť, čo je a čo nie je legitímne obmedzovanie.
Článok 19 Medzinárodnej dohody o občianskych a politických právach, okrem iných zákonných obmedzení slobody prejavu a informácií, uvádza aj ochranu národnej bezpečnosti, verejného poriadku, verejného zdravia alebo morálky.
Jednou z podmienok pre slobodu prejavu je zachovanie a ochrana súkromia. Iným slovom schopnosť rozhodnúť sa čo ponecháme v súkromí a potom dôvera v to, že táto naša voľba bude rešpektovaná.
Šiesty princíp pre slobodu slova z desiatich sa týka viery a náboženstva. 6. Rešpektujeme veriaceho, nie nevyhnutne obsah jeho viery.
Aj keby sme sa neviem ako snažili aj s poučením chýb z minulosti, stále platí, že nič v živote nie je absolútne bez rizika.
Nedostatočná reakcia sveta na epidémiu Eboly v rokoch 2014 až 2015 sa stala budíčkom a bodom obratu.
Na Nový rok 2020 sa na webstránke ProMedMail objavila správa, že v čínskom meste Wuhan boli zistené štyri prípady pľúcneho ochorenia neznámeho pôvodu. Nereagovali na antibiotiká. Potom sa všetko pokašľalo.
Počas dovolenky v lete 2005 si americký prezident George W. Bush prečítal knihu.
Poučiť sa z minulosti nie je až také ťažké a hlavne za to treba zaplatiť menšiu cenu, než pri učení sa na vlastných chybách.
Žiada sa dodať na život a smrť ľudských bytostí.