Katarína Bagoči
Dvakrát
Stála alebo sedela som. Napadlo mi, v jednej dlhej chvíli, že cítim štastie a to šťastie je až nadpozemské a čo ak som už v nebi a nežijem, čo ak už nie som človekom, ale napríklad niečím iným a pozostalí a mňamilujúci za mnou na zemi smútia a oplakávajú ma. Potom som sa spamätala a vedomému súdeniu podrobila túto absurdnú myšlienku. Spomenula som si, že ešte v utorok mi niekto povedal, že ty si fakt z iného sveta a o pár chvíľ som zacítila bolesť. Upokojila som sa, že to musí znamenať, že som ešte stále človek.