Nado mnou v strecháchspievajú o dušu drozdy. Čierne mestské drozdy trilkujú, flautujú, pískajú,do omrzenia obmieňajú hlavný motív svojej pesničky. Čochvíľa sa ozvú prvévrabce, už poznám ich ranný program, veď tento koncert trvá už od začiatkujanuára. Je to typický jarný koncert, no kto už v tomto svete hore nohamipovie, kedy začína jar? Všetko je iné, všetko je naopak.
Počúvam drozdy. Čierny drozdje typické mestské dieťa, bez mesta by nemohol žiť. Mestský čierny drozdprežije všetko. Všetkému sa prispôsobí. V Tichej a Kôprovej dolinevšak drozdy a iné vtáky bez prírody prežiť nedokážu.
Myslím na samičku čiernehodrozda, ktorá má hniezdo uvité medzi popadanými kmeňmi a sedí na čerstvejznáške drobných vajíčok. Z celej sily svojich inštinktov sedí prilepená naznáške, nehýbe sa, splýva s okolím. Je si vedomá ochrany, ktorú jejposkytuje prostredie, je si vedomá nebezpečenstva, ktoré na ňu číha zo všetkýchstrán. Len pohyb lesklého čierneho oka v matnom perí ju prezrádza. Keď sanáhle rozozvučí píla a kmeň s hniezdom sa znenazdajky pohne, leskléočko zmizne.
Myslím na hovorcov. Obochdobre poznám, myslím na to, či naozaj veria tomu, čo tárajú. Aký to musí byťpocit – obhajovať neobhájiteľné. Zaštítiť sa papiermi, povoleniami,vyjadreniami, a tvrdiť, že je všetko v najlepšom poriadku, dokonca žeje to správne! Ako sa dá po takto odpracovanom dni prísť domov a spokojnesi ľahnúť do postele? Nemôže to byť ináč, človek tomu musí veriť...
Na ministra ani nemyslím.Nezaujíma ma. Minister životného prostredia, ktorý obhajuje vyššie imisnékvóty, už samotné z princípu zvrátené, nie je pre mňa človekom, ktorý bymohol v prípade Tichej a Kôprovej doliny prekvapiť. Ale čo tí ostatníľudia, ktorí sa okolo tohto prípadu krútia? Čo riaditeľ Štátnych lesov TANAP,ktorý dávnejšie skonštatoval, že v oboch dolinách už niet kvôli čomuzasahovať, lebo lykožrúty už dávno vyleteli? Ako sa on teraz stavia k inejspráve o tom istom prípade, ktorá tvrdí, že ťažba je nevyhnutná na ochranupred lykožrútmi? Tých správ je vôbec akosi priveľa. Najprv jedna,ochranársko-lesnícka, ktorá tvrdí, že kalamitu treba odstrániť, a terazdruhá, ochranársko-ochranárska, ktorá tvrdí, že tá prvá správa je nezmyslom.Ťažiť sa však začalo bez ohľadu na akékoľvek správy. Politická objednávka musíbyť splnená, tá je dôležitejšia ako akékoľvek správy.
Argumenty najťažšíchkalibrov budú teraz lietať vzduchom, Vlci sa priviažu k stromoma ministerstvo životného prostredia bude slovami svojho hovorcu konať, aklesníci náhodou porušili zákon. Inšpekcia životného prostredia sa prídepozrieť, čo sa deje. A ja myslím na slová priateľa, ktorý včera natelevíznej obrazovke povedal celému Slovensku, aby nezabudlo, že národný parkje pre všetkých Slovákov, nielen pre tých v zelených uniformách. Kto zoSlovákov o jeho slová stojí?
Vonku sa úplne rozvidneloa budík, neúprosne určujúci hranicu medzi súkromným a verejným časom,zapípal. Vstanem od obrazovky a pôjdem z bytu, aby ma ďalší deňzomlel vo svojom každodennom kolobehu. Živé čierne očko budem mať dlho predočami, ale napokon naň zabudnem, vytlačia ho z mysle dôležitejšiekaždodenné starosti. Tak, ako päť miliónov občanov tohto štátu, ktorí naň nikdyani nepomysleli.
