Na Slovensku to zatiaľ, hlavne z finančnýchdôvodov, zvládame svojpomocne vo vlastných bytoch. Rozdiel je v tom, že námnikto neprinesie ani toastik ani minerálku. Zvyšok rodiny ma bohužiaľ plnéruky práce z rozvodom a presťahovaním na neznáme miesto.
Chápem, že je to nákladné, avšak aspoň protistresovápomôcka, ktorú majú po firmách opäť Japonci by bodla aj na Slovensku. Je to miestnosťs gumeným panákom, na ktorého si môžte nasadiť fotku svojho slizkého šéfa,úchylného suseda, či pomalých Windowsov a potom ich mlátiť hlava nehlava správnevyladenou bejzbolkou. Relax sa dostavítakmer okamžite a vy si už o malú chvíľku sadáte s úsmevom zasvoj pracovný stôl. ( Vtom, prichádza váš šéf, ktorý je zhodou okolností ajvašim úchylným susedom a pred celým tímom vás ponižujúco kritizuje. O trisekundy vám padá Windows.... Vchádzate do šéfovej kancelárie. Máte zvláštny pohľad a v rukách dobre vyladenú bejzbolku..)
Včera bol celý deň fakt nahovno. Nízky tlak, dusno,drnčiace telefóny, hysterické kolegyne, ťažkopádne vydretý zápasv hokejbale, časová tieseň, geopatogénna zóna vo výťahu, zlé postavenieplanét a mnoho iných objektívnych dôvodov, ktoré by mali byť jasnýmospravedlnením môjho následného konania.
Celý deň som sa držal, zatínal zuby, pil veľatekutín...proste som na sebe zamakal a nedal ostatným (okrem drahejsamozrejme) nič znať. Zaslúženou odmenou mi malo byť večerné zhliadnutiemuzikálu Jesus Christ Superstar.
V divadle sa svieti....Všetci sa hlasno bavia. Aj párik za nami.
Svetlá sa stlmujú...Polovica ľudí sa potichu rozpráva. Aj párik za nami sapotichu rozpráva.
Začína sa predstavenie. Hrá hudba, z bokov savalí hmla a svetlá dokresľujú úvodnú atmosféru...Párik sa stále rozpráva.
Zatínam zuby a čakám pätnásť sekúnd...Párik bez zmeny.
Otáčam sa. Slušnou vetou „Môžte sa prosím prestaťbaviť!? “a nasratým tónom žiadam o kľud...(mimochodom mojim hrubýmhlasom znie aj vyznanie lásky ako výzva na krvavú férovku)
Slečinka ma odfajčí ako školáka tykaním a vetou „Otočsa a pozeraj!“. Zúrim, škrípem zubami a pozerám na Jesusa, ako sapostupne rúti do záhuby.
Cez prestávku sa bez akýchkoľvek vulgarizmov a invektívventilujem na slečne. Hneď ako slečna stratí nervy a mladík vedľa nej niečoneúspešné zakoktá som spokojný a odchádzam do baru.
V bare ma drahá upozorňuje, že som sa na nich faktnasrane oboril a nebolo to OK. Pod ťarchou dôkazov priznávam, že som si kukoncu dňa trošičku povolil uzdu. Pred začiatkom druhej časti sa ospravedlňujem.Mladá niečo zamrmle. Po predstavení sa pokúsi o polokyslý úsmev.
Ak tieto riadky čítajú dotyční, ktorým som včerapokazil večer, tak sa im ešte raz ospravedlňujem. Väčšinou som úplne normálnycholerik a skôr ako vytiahnem bejzbolku rušiteľov aspoň dva krátslušne požiadam o kľud a pochopenie. Keby bol šéf zakúpil toho gumového panáka a nenakopili sa horeuvedené objektívne dôvody,mohli sme mať všetci pekný večer.
