Jozef Bednár
O jednom rožnom dome pri cintoríne
Pred niekoľkými dňami predala mamina so svojimi sestrami v našej rodnej dedine starý domček po nebohej babičke. Definitívne sa tak pretrhali ďalšie moje väzby na rodné Dolné Dubové. Už nikdy nebudem môcť vojsť k „babičke“ tak ako v minulosti. Ten dom už nie je náš. Tak ako starý dom po ocinových rodičoch (keďže ocinovi rodičia už nežijú 16 rokov, ten sme už predali oveľa skôr). Ale tak to asi malo byť. Ja so sestrou sme sa rozleteli von z rodnej dediny, a keďže ani nikto z rodiny mamičkiných sestier nemal o dom záujem (a otecko súrodencov nemal), domy naši „pustili“. S boľavým srdcom, ale „pustili“...Okrem rodičovského domu tak už v rodnej dedine nemám ďalšie blízke prístavy, v ktorých by som mohol tak bezpečne a pravidelne zakotviť...
