Otázka v nadpise je jedna, ktorú v posledných dvoch rokoch na západe dostávam pravidelne, hlavne odkedy som začala trénovať vojakov a zamestnancov ministerstiev obrany, ktorí majú o udalostiach na východe celkom dobrý prehľad.
Ani po dva a pól roku však neviem, čo im na to presne povedať. Pretože, zatiaľ čo veľká časť krajín NATO začala výrazne zvyšovať svoje investície do obrany a pripravuje svoju spoločnosť na potenciálnu eskaláciu, Slovensko nie je schopné svoj rozpočet na obranu ani minúť a namiesto toho premiér radšej vyhlási, že však v Kyjeve vojna ani nie je.
Je jedno, o kom si myslíte, že ten konflikt na Ukrajine vyprovokoval a kto je ten “naozajstný” agresor. Fakt je, že v susednej krajine je už dva a pól roka vojenský konflikt a že Slovensko je súčasťou paktu, ktoré Rusko považuje za úhlavného nepriateľa.
Ďalší fakt je ten, že aj napriek tomu, že sme v NATO, to neznamená, že sa nám pomoci v prípade eskalácie dostane ihneď. Momentálny cieľ NATO je mobilizácia 100 000 vojakov do 10 tich dní (zdroj), s tým, že niektoré systémy a jednotky sa bude dať presunúť už do troch dní. Aj keby sa aj to všetko nejak perfektne podarilo, stále to teda znamená, že Slovensko - a s ním aj Slováci - musia byť aspoň tých pár dní sebestační. A namiesto toho, aby sme si pre to skúsili vytvoriť nejaký level pripravenosti, Slovensko na obranu preistotu míňa čoraz menej a menej.
Ministerstvo Obrany SR očividne nevie v roku 2024 využiť viac ako pól miliardy eur zo svojho originálneho rozpočtu. Toto je informácia z príspevku od Martina Sklenára. Z toho 330 týchto nevyužitých miliónov malo ísť na modernizáciu - na nákupy a opravy techniky a infraštruktúry - a tie sú "nenahraditeľne preč". Slovensko rozpočtovo - na papieri - míňa 2% z HDP tak ako by aj malo, nech sa na nás v NATO nikdo škaredo nepozerá. Výdavkovo sa však hýbeme omnoho nižšie: 1.77% HDP v roku 2021, 1.82% HDP v roku 2022 a 1.79% HDP v roku 2023. Tento rok je očakávaný pokles dokonca na 1.61% z HDP. Zatiaľ čo naši susedia, Poliaci, smerujú k 5% HDP a zbytok V4, Česi a Maďari, už tiež prekročili dve percentá. Dokonca aj Orbán - asi najväčší priateľ Ruska spomedzi lídrov EÚ - prehlásil, že kvôli vojne na Ukrajine treba zvyšovať rozpočet pre obranu (zdroj).
Minulý rok sme na Royal Higher Institute for Defence v Bruseli organizovali dvojdňový seminár, kde experti z rôznych krajín EÚ diskutovali, ako posilniť svoju spoločnosť tak, aby bola lepšie pripravená na možnú eskaláciu. Dokonca aj Belgičania, ktorí už chronicky na obranu míňajú príliš málo, sa začali v svojej strategickej vízii sústrediť na zvyšovanie pripravenosti spoločnosti - pretože si uvedomujú, že aj keď pre zmenu u nich vojnový front tentokrát asi nebude, ich spoločnosť bude musieť zvládnuť organizáciu a podporu logistiky, ktorú bude NATO pri plnej mobilizácii potrebovať.
Pri severanoch sa nejedná o nič nové. Švédi napríklad už dlhšie distribuujú brožúry, ktoré v sebe obsahujú najdôležitejšie informácie ohľadom toho, ako sa na krízu pripraviť a ako sa počas nej správať - napr., aké typy jedla si majú ľudia nakúpiť do zásob a aké iné prostriedky si zaobstarať pre prípad, že vypadne elektrina a bežné spôsoby komunikácie, viď obrázok nižšie. V Nórsku aj Fínsku majú niečo podobné (viď a viď). Tento trend sa rozširuje už aj do pobaltských krajín, napr. v Litve sa tento rok ich ministerstvo obrany rozhodlo začať robiť to isté pre prípad, že sa konkrétne konflikt na Ukrajine prenesie aj tam (zdroj).
Pri týchto krajinách sa nie je čomu diviť. S Ruskom alebo Bieloruskom priamo susedia, mnohé majú aj povinný vojenský servis (alebo ho opäť zavádzajú, ako napr. Litva od začiatku tohto roku (zdroj)) a preto boli do veľkej miery na priamy vojenský konflikt alebo iné typy agresie pripravené už aj pred rokom 2022.
Žijeme však v dobe, keď vojna už nie je hlavne len o priamych, kinetických útokoch. Nedá sa spoliehať na to, že sa nám nemá čo stať len kvôli tomu, že je agresor (alebo konflikt) od nás ďaleko. Rusko pravidelne aj na diaľku sabotuje európsku infraštruktúru, vykonáva kybernetické útoky, propaguje dezinformácie, narušuje satelitnú komunikáciu a inštrumentalizuje migráciu na destabilizáciu Európy na jej vonkajších hraniciach (viď napr. tu).
Rusi chápu, že v dnešnej dobe už nemusia nutne vypáliť na Západ rakety aby dosiahli rozvrat. Stačí im napríklad sabotovať polia veterných elektrární v Severnom mori, na ktoré sa krajiny ako Holandsko spoliehajú pre generáciu elektriny - a nepriateľa tak môžu ochromiť ešte efektívnejšie než limitovaným zásahom rakiet na konkrétne miesta. To isté platí pre rôzne iné typy kritickej infraštruktúry a systémov, vrátane energetickej infraštruktúry, logistických centier, podmorských telekomunikačných káblov a potrubí. A ako sme už aj pred dvoma rokmi v prípade Nord Streamu videli, často je ťažké rýchlo dokázať, kto za týmito útokmi stojí, aj napriek tomu že dokážu rozvrátiť beh spoločnosti.
Aj z toho dôvodu to už nie sú len severské a pobaltské krajiny, ktoré sa začali pripravovať na potenciálnu eskaláciu s Ruskom. Holandsko momentálne odsúhlasilo, že začne budovať svoju infraštruktúru tak, aby od roku 2029 mohli začať prijímať ďalších 9000 vojakov a rezervistov za rok, dokým ich počet nenarastie na ca. 52 000. Do roku 2035 tak chcú byť pripravení na to, aby mohli v prípade potreby plnohodnotne viesť veľkoškálový konflikt (zdroj). Tiež znova obnovili kampaň, ktorou sa snažia motivovať ľudí, aby si vytvorili zásoby na prežitie do 72 hodín v prípade krízy (zdroj).
A samozrejme, pripravenosť ide aj za vojenskú kapacitu a schopnosť spoločnosti zariadiť sa na pár dní bez štandartných servisov. Na observatóriu v Bruseli napríklad nedávno začali projekt BOOSTED (zdroj), v ktorom chcú pomocou siete optických vlákien zaistiť distribúciu ultra-stabilného a presného časového signálu pre systémy, ktoré sa normálne pre časovú synchronizáciu spoliehajú na GPS satelity. Očakáva sa, že v prípade vypuknutia veľkoškálového konfliktu práve GNSS servis (vrátane GPS) bude v momente vyradený a teda tieto siete môžu aspoň v niektorých ohľadoch GPS nahradiť. Toto je len jeden príklad, no všetky kritické systémy a infraštruktúry by mali mať niekoľko levelov zálohy - a to je presne tiež oblasť, do ktorej malo Slovensko tie milióny eur, ktoré tento rok prepadnú, investovať.
Hlavne, pripravenosť na krízu nepomáha len v tom tú krízu lepšie zmanažovať, keď už reálne vypukne. Názor odborníkov je aj ten, že čím lepšia je pripravenosť na útok, tým menej pravdepodobný tento útok je (zdroj). Pokiaľ Rusi - alebo ktokoľvek iný koho považujete za primárneho agresora - vedia, že ich útok nebude efektívny v tom, aby aspoň do nejakej miery ochromil alebo inak destabilizoval protivníka, nemá ho väčšinou zmysel vykonať.
A kým sa severské a pobaltské krajiny a Západ pripravujú na potenciálnu eskaláciu, na Slovensku sa zatiaľ podarilo zrušiť Analytický Útvar Ministerstva Obrany, pretože asi načo by kto potreboval niečo analyzovať, keď je v susednej krajine vojna. Sledujem to s úžasom.
Úprimne, neviem, čo s tým - okrem toho, aby som Slovákom odkázala, aby sa skúsili na prípadnú krízu pripraviť aspoň sami (v konečnom dôsledku, nakúpiť si jedlo a výbavu do zásoby nikdy nie je na škodu), ak už im teda štát nepomôže. Aspoň pokým sa na horný level Ministerstva Obrany nedostane niekto, komu na Slovensku a na Slovákoch naozaj záleží.
