Dávid Králik
Kto sa bojí vodou ísť
V noci z pondelka na utorok som spal dve hodiny. V utorok ma totiž čakali dve náročné podujatia, jedno so študentmi v Žiline v rámci KomPraxu a druhé s rodičmi a priateľmi školskej tematiky v Bratislave. Obe boli skvelé a potešili. Keď som sa na smrť unavený, no neuveriteľne šťastný vrátil večer domov a prečítal si na sme o Ondekovom "nesklamaní", bolo to pre mňa ako facka. V reakcii, ktorá zo mňa spontánne vypadla, som na našom webe ini.sk po prvýkrát použil vulgarizmus :(