Máme šťastie, že žijeme v podstate ukľudnenú históriu. Bitky o územia, o počty alebo duše ľudí, už prehrmeli, snáď. Vynárajú sa pochyby, či prijať bežcov alebo ekonómov. Vždy rozhoduje viera. Niekto verí v Krista, niekto v Mohameda. Rozhoduje viera, či bežec uverí, že práve tu, sa bude cítiť bezpečne, ak dodrží pravidlá alebo či ekonóm, vie aj niečo vytvoriť, nielen stále prijímať, že mu ostáva dlaň s rukou, notoricky natiahnutá, bez akéhokoľvek stresu. Niektorí, aby riadne boli ubezpečení, že uverili, potrebujú kostoly alebo mešity. Čiže strechu. To už je kultúra, umelci majú prácu a turisti získavajú ďalšie oporné body, do svojich cestovateľských denníkov.
Či si odpovieme áno alebo nie, akou cestou sa dať, Európa je dnes určite, bezpečne spojená v rozmanitosti. Hojnosť a tolerancia, je vidieť na každom rohu. Napriek nenávistným a nepochopeným pohľadom jednotlivcov, život tu plynie. Aj naša pani ministerka kultúry, na to jedného dňa určite príde. Veď ju vidieť na každom rozmanitom, skoro dúhovom podujatí.
Nevieme, či strhujúci príbeh Brexitu, bude dokonaný. Sú to zmätky. Idú opäť do volieb, prvý termín odchodu nestihli a mandáty nevrátili.
Nám nepribudol mandát, zostala nám ta 13tka. Dúfam, že neprináša čiernu smolu, ktorá zle lepí a rozožiera. Už si to viacerí uvedomili a preto prechádzame na čistú energiu, vraciame sa ku prirodzenosti.
Spoločnosť vrie a niekde je vidieť aj apatiu. Mne už pred týždňom odmietli dať voličský preukaz poštou. V Európe nemáme rovnaké pravidlá. Štáty si držia suverenitu aj v službách. Niekde môžete požiadať ešte dnes, napríklad v takej Českej republike, a pošlú Vám ho. Oni stíhajú. My Slováci nie. Sme tak vyťažení na úradoch, že v piatok musíme skončiť už na obed.
Musel som ísť druhý krát osobne, až mi ho dali. Aby som mohol ísť do Eurovolieb a mohol odovzdať do volebnej urny, svoj jedinečný slobodný hlas.
Dali mi aj brožúrku s menami strán a kandidátov. Dovolil som si otázku, a ako môžem voliť tých 13 mandátov? Pani čo mi dala voličský preukaz, nevedela, a nevedela to ani jej kolegyňa.
Nuž hľadám na oficiálnych stránkach a nič také sa poriadne nedozvedám.
Musím dlho loviť, skúšam v článkoch o minulých voľbách a dozvedám sa, že volíme jeden lístok nejakej strany a na ňom môžeme preferenčne zakrúžkovať dvoch kandidátov na europoslanca.
V brožúre vidím názvy strán a mená ľudí, o ktorých som vo svojom živote vôbec nepočul.
Niektorí si tam dali aj všetky tituly a niektorí si napísali, že starosta, manažér, riaditeľ, dôchodca, aj na výsluhu, živnostník, vysokoškolský pedagóg alebo poslanec. Chýba mi určite odbor, kde je odborník, v čom by mohol pomôcť Európe, ak nie inak svojej krajinke. Odbornosť tu chýba, špecializácia. Stále fušujeme, potrebujeme si privyrábať alebo pochybovať o profesionáloch. Nikto nezmenil pravidlá a tak môžeme vyberať len podľa straníckeho trička. Čo je dosť málo, keď pozeráme na volebné programy bez nápadov.
Iné by bolo, keby sme si mohli vyberať osobnosti. Naprieč spektrom strán, sa mihnú zaujímavý ľudia, ale sú stratení, v niektorých stranách, kruto zviazaní nejakou čudnou straníckou disciplínou, kde ťažko môžete prejaviť vlastnú iniciatívu. Kedysi sa podpisovali bianco listy, prevalená aféra s dnes už nebohým poslancom Františkom Gauliederom, ktorý si svoje tajomstvo, odniesol do hrobu. Poslanci boli a možno stále sú zviazaní nejakými tajnými dohodami, či nebodaj tajným poslaním. Stále, akoby niekto iný ťahal za ich šnúrky od topánok, prikazoval im, čo majú stlačiť, kam majú ísť, ako majú rozhodovať. V rozpore so sľubom poslanca. Vidíme to skoro na každom zasadnutí, že je ich stále väčšina. Sú doslova ustráchane, uschovaní v stranách. Nepočuť od nich, ani pol slova.
Pellegríniho výstup voči poslancovi Blahovi, úprimne vítam. V predvečer eurovolieb, je to slovenská fraška, že tento antieurópan, je predsedom parlamentného výboru pre európske záležitosti. Už sme zasa tam, je predseda, ale nevieme, v čom je skutočný špecialista, že tam je. Zatiaľ nás presvedčil, že je to jednoducho KRT. Ryje a necháva za sebou len svoje splodiny.
Vítal by som volebnú zmenu, zmenu pravidiel, voliť ľudí, čo už niečo pozitívne dokázali a vedia byť kreatívni, dosahovať pokrok aj v najmenších detailoch života v rozmanitosti.
