Nechcem, aby sa poskytovalo 100 rôznych sociálnych dávok či iných podobných príspevkov, radšej chcem dobré podnikateľské prostredie, ktoré vytvára mnoho pracovných príležitostí pre občanov a to sa nedá dosiahnuť cez ôsme najvyššie odvodové zaťaženie na svete. Podporujem individualizmus a schopnosť postarať sa sám o seba, to je to, čo vedie človeka k svojmu bohatstvu. Štát sa nemá starať o blaho každého občana, štát má iba vytvoriť právne podmienky na slobodnú súťaž. Štát má realizovať projekty, ktoré jednotlivci by len ťažko zvládli ako sú napr. diaľnice, verejné osvetlenie a pod.
Každý chce, aby mu spadla „z neba“ práca, tí čo majú prácu, chcú, aby im spadla do lona lepšie platená práca, ja by som bol tiež rád, keby niekto prišiel a ponúkol mi „super job“, ale žiaľ tak to vo svete nefunguje. Nie nadarmo sa hovorí, že každý si je strojcom vlastného šťastia. Nemôžme sa stále len vyhovárať na krízu, na zlé prostredie a schopme sa a urobme aj my niečo pre svoje šťastie. A to môžeme urobiť aj v politickej rovine, a preto nevoľme viac strany, ktoré sa nestarajú o naše blaho, ale ide im len o to dostať sa ku „korytu“, alebo ktoré majú pomýlenú predstavu o štáte. Voľme strany, ktoré realizujú reformy, pretože len reformami sa vieme posunúť dopredu, aj keď sú často bolestivé. Od roku 2006 si nepamätám, že by sa na Slovensku realizovala nejaká skutočná reforma. Neviem čím to je, či už sme dospeli do takého štádia, že by sme nepotrebovali žiadne reformy alebo je to z neschopnosti alebo nevedomosti.
