Eva Fulajtárová

Eva Fulajtárová

Bloger 
  • Počet článkov:  99
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vraj som filantrop, sociálne orientovaná a nadovšetko si cením možnosť slobodne sa rozhodnúť ... Zoznam autorových rubrík:  ... čo sa ma bytostne dotýkaKniha a jaNezaradené2- (dva mínus)Rozhodnut銍ASTIE SI TYPacientska advokácia/dôverníctObyčajné, ale s pomlčkoumôžem? Môžem, som naša VikinkaVšetkýmSúkromné

Zoznam článkov blogera

Dobrovoľné nemocenské poistenie

Eva Fulajtárová

Dobrovoľné nemocenské poistenie

Tak, ako pán Lendacký rád by žaloval skupinu ľudí z NR SR, t.j. poslancov za nesplnenie predvolebných sľubov, rada by som sa tiež obrátila na súd - a hneď až na ten Najvyšší, či Ústavný. Asi na to nemám kompetencie, takže aspoň takto formou diskusie. Chcela by som žalovať našu Vládu SR, že množstvo ľudí pripravila o financie - bez náhrady. Útechou mi je iba presviedčanie okolia, že časom táto krivda vyjde na povrch, ktosi časom uzná, že boli porušené naše ľudské, či občianske práva a budeme možno nejak odškodnení. Veď odškodnenie po rokoch sa v našom štáte stáva bežným javom a je istým folklórom života „človeka slovenského". Naposledy bolo veľké boom okolo odškodnenia postihnutých za neprávoplatné vyvlastnenie pôdy kvôli štátnemu záujmu - stavba diaľnic.

  • 20. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 904x
  • 15
Keď nejde uveriť, že ...

Eva Fulajtárová

Keď nejde uveriť, že ...

Keďže nemám dosť vlastných slov, aby som vyjadrila svoje pocity nad nečakaným odchodom tejto vzácnej mladej ženy, prepožičiavam si myšlienky iných. Keďže autorka súhlasila s uverejnením daného textu na inej stránke, zrejme nebude mať výhrady ani proti publikovaniu na stránkach blogu sme.sk

  • 19. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 665x
  • 0
Ako mi televízny seriál nabúral poznanie

Eva Fulajtárová

Ako mi televízny seriál nabúral poznanie

Nie som priaznivec nekonečna, teda ani našich TV seriálov, typu Panelák, Ordinácia ... ale fakt, ma v posledne mnou videným dielom práve v tomto poslednom (slovo ostatné mi nejde cez uši) som sa čosi dozvedela. Podotýkam, nedopozerám ani jeden z týchto vynálezov našich TV dokonca, resp. ani daný diel, lebo to „dokonca" je v nevidomosti, teda v nedohľadne. Ale, predsa len o tom, čo chcem písať, o tom, čo rozmýšľam. Že vraj...

  • 18. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 545x
  • 2
Sila slova n e p u s t í ...

Eva Fulajtárová

Sila slova n e p u s t í ...

Tento príspevok  nemá byť  ohováraním, resp. znevažovaním ľudskej dôstojnosti reálnej pani Betty, spomínanej v mojom predchádzajúcom príspevku. Tento príspevok bude  opisom skutočnosti, ktorú som dnes prežila a stále si myslím, že pani Betty musela niekoho poriadne naštvať, aby si ktosi neznámy cezo mňa „pošpásoval" na jej úkor. Som presvedčená, že ona by tak podlého skutku miereného na ľudskú bytosť, nebola vôbec schopná.

  • 28. nov 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 534x
  • 2
Prečo ma ľudia nemôžu brať vážne?

Eva Fulajtárová

Prečo ma ľudia nemôžu brať vážne?

Nie som taká stará, aby som mala právo byť už „dementná", hoci aj toto tvrdenia u mojich známych vyvraciam. Demencia (strata, úbytok, resp. choroba mysle, mozgu) sa netýka výslovne starej popuplácie, je to „právom" aj iných, mladších ľudí.

  • 8. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 583x
  • 3
Mediálne známa tvár pozná svoju cenu

Eva Fulajtárová

Mediálne známa tvár pozná svoju cenu

Nemám na mysli bulvár, ani účtovanie „juríkov" na kontách konkrétnych osobností. Vzhľadom na to, že sa blíži Deň duševného zdravia (10.10.) a ním spojená zbierka Nezábudka, myslím tým charitu.

  • 25. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 592x
  • 0
Azbuka a jej svet v tom mojom

Eva Fulajtárová

Azbuka a jej svet v tom mojom

Možno by som len chcela nadviazať na príspevok blogérky pani Svetlany, lebo moja reakcia by bola predsa len o čosi dlhšia, ako tie ostatné.

  • 24. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 422x
  • 3
Páni policajti, prečo...?

Eva Fulajtárová

Páni policajti, prečo...?

Celkom reálna situácia. Je sobota večer, noc. Idem od priateľky, s ktorou som sa už dlhší čas nevidela, napriek tomu, že to máme od seba iba dve ulice - jednu hlavnú a ešte jednu priamo k nášmu domu. Keďže na návštevu nemusím ísť autom, ani autobusom máme to od seba naskok, tak čas návštevy nehrá rolu. Je neskorý večer, sme samé a urobili sme si malú dámsku jazdu. Tentokrát u nej doma. Nejaké tie jednohubky, niečo slané, zopár keksíkov a samozrejme sedmička vína. Pre dve. A kopec spomienok. Trochu sĺz a nakoniec pri odchode presviedčame jedna druhú, že sa budeme stretávať minimálne dva razy do mesiaca a trochu pompéznejšie. Rozhodla som sa, že ju koncom mesiaca pozvem do reštiky, však budem mať narodeniny.

  • 13. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 857x
  • 3
Chránené dielne volajú po zmene – časť II. - posledná

Eva Fulajtárová

Chránené dielne volajú po zmene – časť II. - posledná

Napriek nezáujmu zo strany verejnosti otváram túto tému znovu. Prečo? Potrebuje záujem ani nie tak do počtu čitateľov, skôr obsahu. Zákon o zamestnanosti je pre mnohých nezaujímavý, kým sa ich nezačne skôr či neskôr osobne dotýkať.

  • 11. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 158x
  • 0
Konečné rozhodnutie

Eva Fulajtárová

Konečné rozhodnutie

by už vláda mala prijať a konečne stáť za svojimi vyjadreniami. Pri pani Radičovej si už národ zvykol, že svoje vyhlásenia ústne takmer povýši na zákon a ... o pár dní to už pravdou nie je. Prvý raz to bolo ešte pred prijatím vládneho programu, keď pán Sulík „nahlas" rozmýšľal, neskôr sa to týkalo pána Matoviča, keď čosi bolo deklarované a čosi iné uskutočnené (20 mil.úplatok) a zase pán Sulík, atď ...

  • 11. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 511x
  • 0
Keď zákon nepustí – I. časť, alebo Chránené dielne volajú po zmene

Eva Fulajtárová

Keď zákon nepustí – I. časť, alebo Chránené dielne volajú po zmene

Byť zamestnancom chránených dielní, chráneného pracovného miesta či iba pracovať v chránenom pracovisku, je v podstate to isté. Tá istá skutočnosť, viacero pomenovaní. Načo sa oháňať dielňami, keď sa tam nič nevyrába a ide v podstate iba o jedného či dvoch zamestnancov bez tvorby zisku? Mnohí určite privítali zmenu zákona, že sa zmenila doba trvania zamestnávania pracovníkov z troch na dva roky. Určite je to veľké plus, hlavne pre ľudí ZP, teda invalidných.

  • 1. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 015x
  • 0
Nie pre slabé povahy

Eva Fulajtárová

Nie pre slabé povahy

K tomuto príspevku nebude pridané žiadne video; prosím, ale s čítaním nech počkajú „slabé povahy". Aké sú to? Podľa mňa ľudia, ktorí donekonečna obhajujú socialistickú spravodlivosť. Názory iných ich nielen urážajú, ale podľa nich by mnohí za svoje vyjadrenia mali „zhniť" v base. Teraz budem jednou z nich.

  • 1. sep 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 688x
  • 2
Moja mama... šéfka – moja/naša

Eva Fulajtárová

Moja mama... šéfka – moja/naša

Tento príspevok mala napísať moja dcéra, alebo ak chcete, moja zamestnankyňa, moje pracovníčky. Keďže ony majú iné priority, ako písať blogy, píšem to za všetkých, vrátane seba; ja ako šéfka.Roky som bola matkou. Mojim deťom, teda aj mojej dcére. A nikdy ňou neprestanem byť. Ani teraz, ani potom. Ale aké to je, keď prestávam byť matkou a som, jednoducho povedané, šéfkou? Roky som bola priateľkou, a nikdy ňou neprestenem byť. Ani teraz, ani potom. Ale som šéfkou. Aké to je?

  • 31. aug 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 634x
  • 0
Jednotriedka: to vôbec nie je jedna trieda

Eva Fulajtárová

Jednotriedka: to vôbec nie je jedna trieda

A zase je tu prvý september. V poradí koľký, čo si už nepočítal? Ozaj, koľko rokov už nepočítame prvý september ako začiatok školského roku? Lebo, čas, ktorý nás posúval z ročníka do ročníka je dávno za nami, dokonca i čas, keď sa to týkalo našich detí. A predsa len nie je možné na to obdobie života zabudnúť. Nielen preto, že je to nerozlučne spojené s detstvom, ale je to čas nových a nových poznaní, začiatok čohosi, čo sa v živote nikdy nekončí. Spojené so vzdelávaním, zbieraním nielen vedomostí, ale i zážitkov, ktoré v nás zostanú po celý život.

  • 30. aug 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 904x
  • 2
Spomienky trochu inak

Eva Fulajtárová

Spomienky trochu inak

Dnešok je pamätným dňom. Nie v kalendári (ozaj prečo nie?) ale v srdciach a v mysliach mnohých a mnohých. 21. august - nepotrebuje komentár. Ale...? Budem tak trochu čerpať zo spomienok mojej matky.

  • 21. aug 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 651x
  • 2
reklama
Spomienky z povaly

Eva Fulajtárová

Spomienky z povaly

Aj keď nerada, robím to. Utiekam sa k spomienkam. Tentokrát nie preto, aby som pohla kýmsi svedomím, ale preto, aby som sa zbavila čohosi, čo nie je pre mňa už aktuálne a myslím si, že nebude. Ale na druhej strane, existujú ľudia fanatici, ktorým by som danou spomienkou urobila radosť. Tak prečo nie?

  • 16. aug 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 576x
  • 2
Slovenčina, na slovíčko

Eva Fulajtárová

Slovenčina, na slovíčko

Pri čítaní jednotlivých príspevkov nielen na tomto blogu, ale na internete vôbec, sa nám môže zdať, že náš materinský jazyk je v kríze. Čoraz viac do bežnej hovorovej reči prenikajú slová z angličtiny, ktoré výslovnosťou v komunikácii tak dokážeme pretvoriť a spotvoriť, že im potom rozumie naozaj len málokto. Používame skratky a symboly, hlavne v písomnom styku a celkom zabúdajúc na pravidlá, meníme si používanie malých a veľkých písmen, nehovoriac o interpunkcii. Je to správne?

  • 8. júl 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 187x
  • 2
Neomylná Betty

Eva Fulajtárová

Neomylná Betty

Viera tvoja ťa uzdraví ... ( Iba si za to ešte priplať a musíš veriť, že ja som tá, ktorá to všetko tam hore zariadi a mal by si byť za to vďačný!!!) Veta, ktorá sa mi akosi nadlho usídlila v srdci. Nič nové, čo by som už niekedy nepočula. Iba... Ak by odznela z úst lekára, možno by sa dalo s ňou súhlasiť. Prirodzene, moja viera + jeho odbornosť a lekárska starostlivosť. Ale... Ak človek verí, že sa uzdraví, má vraj väčšiu šancu. A kto by nechcel sa uzdraviť, byť zdravý, šťastný, pekný, bohatý? ... a stačí tak málo. Nakontaktovať sa na Neomylnú Betty.

  • 3. júl 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 445x
  • 7
Obyčajní ľudia... to sú akí?

Eva Fulajtárová

Obyčajní ľudia... to sú akí?

Dlho, celé roky som si myslela, že sú to takí istí ľudia, ako som ja, resp. celá moja rodina. Ľudia, ktorí celé roky chodia do práce, keď chcete aj podnikajú, zarábajú pre seba, žijú tak, ako sa im darí - niekedy lepšie, inokedy menej dobre. Ľudia s normálnymi problémami, ktorých občas trápi choroba, neúspech, nepochopenie či dokonca aj závisť iných. Skrátka, obyčajní ľudia. Takto vnímam seba, mojich blízkych, susedov, ale aj tých ostatných mne trochu blízkych z komunálnej politiky, ďalej lekárov, učiteľov a rôznych iných, s ktorými skoro denne prichádzam do styku. Skrátka, obyčajní ľudia!

  • 27. jún 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 685x
  • 2
Blog.sme.sk

Eva Fulajtárová

Blog.sme.sk

Som v šoku. Vraj, táto stránka končí. Prečítala som si tých pár príspevkov o tom, že prečo je tomu asi tak a kto je za tým, ale, priznám sa, vôbec tomu nerozumiem. Prosím, ak si nájde niekto čas, aby mi to v diskusii vysvetlil.

  • 2. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 757x
  • 16
reklama
SkryťZatvoriť reklamu