Vraciam sa na tento blog a verím, že tak opäť stretnem starých dobrých známych a aj nových čitateľov. Aj keď tento blog je všemožne aj nemožne filtrovaný, takže ho určite nenájdete vo Výbere :( Zoznam autorových rubrík: Krimi, Médiá, Civilizácia, Bratislava, Dlhovekosť, Cesty, Rádioaktívni - doplňujúce text, Politika, Jazykové hlavolamy, Rovnoprávnosť, Paradigmy zdravia, Nezaradené, Partnerské vzťahy a rodina, Kultúra, Čo sa deje
Ja viem, všetci to vieme - blíži sa kríza. Dokonca už tu aj čiastočne je, veď počúvame o prepúšťaní každý deň. A do toho príde Veľtrh cestovného ruchu a ešte aj gastronómie a ešte aj wellness a fitness a ešte aj poľovníctva. Všetko naraz a...
Dosviatkovali sme, treba čeliť novej realite. Správy o blížiacej sa finančnej kríze logicky nabádajú, aby sme sa pokúsili zachovať našetrený osobný majetok tak, aby prekonal aj avizované zlé časy. No ale ako?
Podľa triliónkrát opakovanej reklamy na Vianoce by sme sa mali tešiť na sviatky pokoja a mieru. V skutočnosti sme na nervy, pripravení kedykoľvek vybuchnúť.
Tí, čo sa milujú, sú bohatí. Bohatstvo bez lásky je okázalá reklama na niečo, čo nám ušlo.
Medzinárodný filmový festival v Bratislave je dobrá príležitosť zamyslieť sa na tým, na čom sa to vlastne dnes v kine bavíme? Napríklad - je vražda smiešna? A je nutná na to, aby sme sa zasmiali?
Naša civilizácia je spoločenstvom osamelých. Máme stále viac singlistov a na druhej strane pribúda domácich zvierat. Nahrádzajú chýbajúcich partnerov?
Hrozná predpoveď Plusky sa splnila a herec Michal Dočolomanský dodýchal. Bulvárny hon na jeho osobu a súkromie tak snáď konečne skončil. Alebo ešte nie?
„Bulvár je povolený výlov splaškov spoločnosti.“ To som napísal vo svojej knihe „Všetko je inak“. Teraz to musím poopraviť. To čo publikuje Plus 7 dní už nie je bulvár, ale blvár...
Byť ochranárom zvierat je iste povznášajúca vec. Stačí už len pocit, že jedinec berie zodpovednosť pomaly za celé ľudstvo, aby chránil také tvory ako sú napríklad vtáci. Má malú šancu, že by mu tí vtáci poďakovali, ale vedomie dôležitosti môže posliniť fakt, že dokonca Ministerstvo životného prostredia sa riadi námietkami vtáčích ochrancov. Ale tie následky...
Po Nežnej revolúcii sme aj u nás už naplno vystavení všetkým ideovým kampaniam zo Západu, vrátane hnutia ochrancov zvierat. Tí naši pod názvom Sloboda zvierat sú ešte vcelku opatrní vo voľbe prostriedkov presadzovania ideológie, ku ktorej patria. To ale neznamená, že aj u nás sa nemôže nejaký fanatik inšpirovať radikálnymi „osloboditeľskými“ akciami...
LenOn sa v týchto dňoch prebral zo svojej politickej klinickej smrti a nahlas zauvažoval aké je nebezpečné, keď SIS nie je pod kontrolou – čuduj sa svete – HZDS. Tento zombík našej politiky nikdy neoplýval charakterom, ale tvrdilo sa, že má fenomenálnu pamäť. Lenže mu už akosi zlyháva...
Je škandalózne už to, že taká politická kreatúra a vulgárny opilec ako Slota sedí v slovenskom parlamente. Ale ešte zarážajúcejšie je, že keď sa konečne majú riešiť jeho podvody s dochádzkou, proti týmto riešeniami sú všetci tí milí, načesaní, navoňaní a tak neodbytne demokratickí poslanci – opozície!
Tak znie názov filmu (The Great Global Warming Swindle), ktorý som mal možnosť nedávno vidieť vďaka pozoruhodnej aliancii Konzervatívneho inštitútu v Bratislave a Liberárneho ústavu v Prahe. Ale ono je to všetko ešte inak...
Ak som to správne pochopil, a veľmi mi k tomu pomohlo aj toto diskusné fórum, my žijeme v prostredí permanentne „zamorenom“ rádioaktivitou. Rozhoduje dávka. Boli spomínané nebezpečné radónové domy a fakt, že viaceré druhy húb „naťahujú“ do seba rádioaktivitu. Čo keď je to ale tak, že namiesto aby sme sa takejto expozícii vyhýbali, čoskoro ju budeme naopak vyhľadávať? Pre naše zdravie...
Z našej debaty nad mojimi úvahami o rádioaktivite vyplynulo, že hoci viacerí účastníci fundovane citovali odborné zdroje, rádioaktivita stále u väčšiny z nás vyvoláva podvedomý odpor tak ako odporný hmyz, či slizký had. A čo keby sme si priznali, že s ňou my všetci žijeme denne?
Z našich debát na tomto diskusnom fóre viac krát zaznelo, že také masívne ohrozenie ľudí rádioaktívnym žiarením ako sa stalo v Černobyľe „musí viesť k masovému výskytu leukémie. Ešte aj na dve havárie v Jaslovských Bohuniciach (pričom len tá druhá viedla k prieniku rádioaktívneho materiálu mimo reaktorovej sály) „by mal niekto doplatiť zdravím. Pre mňa to bola až donedávna rovnako jasná súvislosť. Ale s prekvapením som zistil, že to celkom neplatí dokonca ani na obete Hirošimy...
Vo vede neexistujú jednorazové, jednoznačné a ani večné pravdy. Takže keď sa povie A, musíme dodať aj B a ešte viac. Mňa to baví, preto robím vedu. Ak niekoho táto abeceda otravuje, tak sa ospravedlňujem, že zdržujem, a ostatným ponúkam, čo som sa dozvedel o haváriách v našej prvej jadrovej elektrárni...
Oproti oficiálnym vyhláseniam, v ktorých sa obete havárie v Černobyľe rátajú na státisíce, bolo v skutočnosti postihnutých len niekoľko desiatok obetí. Ale v Černobyľe bolo a stále je takých paradoxov viac.
Rádioaktivita je zákerná, pretože je to neviditeľná smrť. A hrozí nám všetkým, kým tu budú atómové bomby a hlavne jadrové elektrárne. To si myslí väčšina z nás aj vďaka protijadrovým aktivistom a ich kampaniam. Ale ono je to ešte inak.
Z vašej takmer nulovej reakcie na vedecké poznatky o drogách sa zdá, že je všetkým všetko jasné. Je teda jasná aj smrť študenta Daniela Tupého? Nebolo to náhodou ešte inak?
