Bakalári | blog.sme.sk

Júlia Hubeňáková - Bianka

Alkohol za volant nepatrí. Či?

Na našu ulicu by pokojne mohli osadiť tabuľu: Úsek častých dopravných nehôd opitých vodičov. Nie, nepreháňam. Povyše i poniže nás, ba i na náprotivnej strane, už mali rozbité ploty všetci susedia. Poniektorí aj opakovane. Susedom oproti dokonca zaparkovala pred pár rokmi dodávka v izbe. Nebol pre ňu problém rozbiť betónový múrik predzáhradky a múr domu. Pokiaľ mi pamäť siaha, všetky dopravné nehody mali spoločného menovateľa: alkohol a vysoká rýchlosť. Včera mala to „šťastie" naša záhradka. Bolo ráno, čosi pred piatou, keď nás postavil do pozoru náraz.

7. aug 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
14

Júlia Hubeňáková - Bianka

Generačná výmena

V našej dedine práve prebieha výmena stĺpov elektrického vedenia. Drevení starčekovia dosluhujú. Povedľa nich osádzajú chlapi v prilbách a oranžových vestách masívne betónové monštrá. Sú vysokánske, sivé, okrúhle... studené. Akoby ich jedna mater mala.

26. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
25

Júlia Hubeňáková - Bianka

Diskrétna zóna

Stála som v rade na pošte. Nad priehradkou visel oznam: Vážení klienti, dodržiavajte diskrétny odstup. Písmená boli veľké, nedalo sa ich nevšimnúť. Neviem, koľko to presne znamená, keď sa povie diskrétny odstup. Keďže som stála až pri vchodových dverách, mala som dojem, že diskrétny odstup dodržiavam. To, že medzi okienkom a dverami boli sotva tri metre, som nijako nemohla ovplyvniť. A za dverami by som oznam nevidela, takže tam by som nič dodržiavať nemusela. To len na odľahčenie. Pointa je o dosť tvrdšia.

18. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
36

Júlia Hubeňáková - Bianka

Tak málo stačí

Sú také hluché dni v živote, keď človek príde na to, že ho nemá nikto rád. Teraz nemyslím manžela, deti, súrodencov... Tam sa to predpokladá akosi automaticky, bez rozmýšľania, že sa máme radi. Takto voľajako som sa v ostatné dni ľutovala, lebo všetko mi už šlo hore krkom. Darmo som si vravela, že trepem hlúposti, ale asi to poznáte, keď sa vás zmocní depka, logika ani argumenty nepomôžu.

10. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Júlia Hubeňáková - Bianka

Ujko Tomek

Býva pár domov poniže. Je súčasťou našej ulice. Nech by som šla popred nich aj desaťkrát za deň, zakaždým sa spýta: "Dže zeš byla?" „Dže idžes?" „Idžes do skľepu?" Lebo raz darmo, v našej dedine je práve toto pozdrav. Dobré ráno, či dobrý deň znie cudzo a najmä starší nemajú zmysel pre také novoty. Predovšetkým však ujko Tomek, lebo tak ho tu všetci volajú. Ešte som z jeho úst nepočula klasický pozdrav.

17. máj 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
27

Júlia Hubeňáková - Bianka

Milý anonym,

neviem prečo, ale tvoj život je s mojím akosi prepletený bez toho, aby som to chcela. Na úvod ti musím povedať, že si obyčajná nula. Sprvoti som chcela napísať čosi oveľa sprostejšie, žoviálne a vulgárne, ale to vieš, je na blogu taký nick, môj anjel strážny, ktorý dbá na to, aby som sa nenechala zatiahnuť do tvojich špinavých praktík a vyjadrovala sa patrične. Lebo viem, že ti ide len o jedno. Rozdúchať oheň, pomädliť si ruky -veď si boží bojovník- a potom skormútene pohliadnuť hore, čakajúc požehnanie. Ver mi, žiadne požehnanie nepríde.

5. máj 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
18

Júlia Hubeňáková - Bianka

Je mi radostne

Čo nebýva až tak často. Štve ma, že som často uhundraná, ududraná. Zariekam sa, že o politiku nezavadím, no stále sa pošmyknem a moje endorfíny nevzkriesi ani tabuľka čokolády. Avšak dnes, dnes to bolo o inom a ja sa škerím ako mesiačik na hnoji. (Takýto výraz sa u nás používa pre bezbrehú radosť).

27. apr 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
24

Júlia Hubeňáková - Bianka

O predsudkoch

Napísala som zopár básničiek. Zopár ľudí mi napísalo, že sa nemám ďalej pokúšať, že to, čo píšem, nie je poézia. Sprvoti som sa čudovala, že nevidia génia, ale časom som sebakriticky uznala, že vo mne žiaden génius nedrieme. Občas zablúdim do rubriky Poézia a máločomu rozumiem. Tí, ktorí tomu rozumejú, básničku pochvália a ja raz neviem, prečo. Tak som sa z kratšej cesty vrátila a o básničky sa už nepokúšam. I keď, stále mi vŕta v hlave jedna skúsenosť.

24. mar 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
38

Júlia Hubeňáková - Bianka

Dedkovia by nemali zarábať

Taký dedko - to je hotový zázrak. Najmä ten rozprávkový. Vie prilákať k obrazovke drobcov a to hneď dvakrát po sebe. Raz, keď vyjde z domčeka a začne rozžíhať hviezdy (veď ako inak by mohli svietiť) a raz, keď vysvieti celú oblohu a potmehúdsky žmurknúc, odchádza do chalúpky. A ešte ten malý Dunčo, ktorý sa mu tmolí popod nohy. Aj ten je krásny. Väčší drobci už vysedia počas celého večerníčka a do duše sa im ukladajú príbehy Macka Uška, Danky a Janky, vodníkov a víl.

13. mar 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
38

Júlia Hubeňáková - Bianka

Ja nie som zlodej

-Ahoj, mami. -Ahoj, čo voláš v takom nezvyčajnom čase, stalo sa niečo? -Nuž, ako by som to..., nebudeš sa hnevať? -Hnevať sa budem, ak to hneď nevyklopíš. Čo sa stalo? -No, tá brigáda, čo som mal... -Mal?

13. feb 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
48

Júlia Hubeňáková - Bianka

Veľmi pekný článok

Kto z vás má rád zubárov, nech dvihne ruku. Čo to? Žiadne nevidím. Všetci máte bolestínsky výraz v tvári, poniektorí zatínate päste a zopár z vás dokonca nadáva. Poviem vám, nemáte pravdu. Keby ste mali takú zubárku, ako mám ja, dvihli by ste všetky štyri a na tvári by sa vám, škeril úsmev od ucha k uchu. Ak neviete, aký to je, tak asi taký :-)

4. feb 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
25

Júlia Hubeňáková - Bianka

Neberte nám Vianoce

Je niečo pred pol šiestou ráno. Prebúdzam sa. Dedina je ešte ponorená do zimného spánku, ale moje telo plní podvedomý príkaz z večera: skoro ráno vstaneš a bez odvrávania. Keď som v kúpeľni, začujem šuchtať po kuchyni manžela. O chvíľu, zabalení ako dve cibule, kráčame po ulici. Ideme na roráty.

2. dec 2010
Páči sa: 1x
Prečítané: 0x
103

Júlia Hubeňáková - Bianka

Alkohol za volant nepatrí

Nepatrí, a predsa poniektorí vodiči nemajú problém si spolu s ním za volant sadnúť. Možno budete poniektorí na mňa hromžiť, ale ja som mala minulý týždeň z dopravných policajtov radosť.

15. aug 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
95

Júlia Hubeňáková - Bianka

Uhorková sezóna

Slniečko sa už pregúľalo cez oblohu. Spoza končiarov na Hombarku vidno iba zlatistú žiaru. Len vzbĺknuť. Milujem tento čas. Keď páľava poľavuje a znenazdania zaveje od Tatier čerstvý vetrík. Skleník zatvorený, kámošky v kuríne. Matadorka opäť zniesla megavajce, také na omeletu priateľstva, len kvalitné huby nemám po ruke. Z éteru mi znejú staré české pesničky, nevdojak sa pri nich vlním v rytme..., mám malý stan, mně na nohy táhne... Naša dedina sa pomaly ukladá na odpočinok. Podomácky vyrobené traktorčeky dovrčali, muškáty dostávajú vytúžený hlt. Ja tiež. Minerálka zasyčí, keď sa dostane do mojich úst. Pardón, to nie minerálka syčí, ale ja. Na ukazováku mám riadny pľuzgier a občas sa mi pripomenie. Moje lepšie ja mi vraví, nechoď už na blog, ale kdeže, kričí moje horšie ja, po takom úspešnom blogodni, len choď, len choď. Dlhuješ odpoveď jednej dáme. Milá dáma, verím, že už z nadpisu článku ste prišli na to, čím sa živím. Nakladaním uhoriek, teda aspoň dnes. Naložila som ich od rána celú horu. Príďte, ponúknem vás.

12. aug 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
23

Júlia Hubeňáková - Bianka

Pílime si konár pod zadkom

Naše zaplavené pivnice ešte neprecitli z júnových povodní a my naivne dúfame, že čosi podobné sa už nikdy nezopakuje. Štát sa opäť raz veľkoryso nechal podojiť a blahosklonne ponúkol stovky eur ľuďom, ktorí na jeho pomoc neboli odkázaní, ba ani nemali poškodené bývanie. Iba hlupák by nezobral, aspoň takto to pochopili mnohí obyčajní i menej obyčajní ľudia v mojom okolí. To som však odbočila. I keď len naoko. Nová vláda má medzi prioritami aj protipovodňové opatrenia. Hurááá, raz a navždy bude po probléme. Neobstojí, viem. Predovšetkým na komplexné vyriešenie problému nebude dosť peňazí. A keby aj bolo, neverím, že sa použijú účelne, že sa zas kdesi neprelejú, neutopia. A po ďalšie, reči sa hovoria a chlieb sa je. Spracovanie plánov, regulácií, hrádzí, zalesňovania. Na papieri to môže vyzerať úžasne. A v skutočnosti?

1. aug 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
36

Júlia Hubeňáková - Bianka

Ratujte mene

V piatok, keď vrcholil dážď, moja kolegyňa mala službu pri 93 ročnej babičke, ktorá býva v úplne malinkej dedinke Hajtovka. Podchvíľou odbiehala na dvor sledovať, či netreba dačo ratovať, či sa nevalí zdakadiaľ voda. Babička, takmer ležiaca a chodiaca len s pomocou iných, vedela, že sa čosi deje. Ako vraví kolegyňa Milka, keby všetko tak babičke fungovalo ako jazyk, ešte by pokojne mohla chodiť do práce. „Milkooo, Milkooo, ratuj mene...," kričala zakaždým, keď Milka vyšla na dvor. „Hmiram, hmiram, ratujte, volajte dochtora" pridávala na dramatickosti babička, keď videla, že Milka jej nevenuje náležitú pozornosť. Vyzeralo to byť vážne. I keď... „Babko, mobily nefungujú a lekár z Ľubovne nepríde, lebo zastavili dopravu, musíte vydržať," poúčala babičku Milka. „Hej? Oj, už mi lipše."

8. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
20

Júlia Hubeňáková - Bianka

Zachovajte pokoj, opustite svoje domy!

Včerajší večerný dážď neveštil nič dobré. Ak navyše bývate v podkroví a na streche máte plechovú krytinu, bubnovanie je o to intenzívnejšie. V polospánku sa mi zdalo, že vonku besnie monzúnový dážď. Na päť minút utíchne, aby o chvíľu udrel s ešte väčšou silou. Toto sa neskončí dobre, veštím si sama pre seba. Je hlboká noc, nič sa nedá robiť. S prvým svitom vykúkam z okna. Po ulici pobehujú čudesné postavy. Na sebe majú čierne plášte, na nohách gumáky. Moje nervy, je tam aj môj manžel.

4. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
52

Júlia Hubeňáková - Bianka

Včerajší deň

Mala som napísaný úplne fantastický článok. Asi viete na akú tému. Ale dcéra ma zahriakla, že načo píšem také hlúposti, že mám napísať dačo pekné. Síce o včerajšom dni, ale pekné. Tak to teda skúsim.

23. máj 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
243

Júlia Hubeňáková - Bianka

Dáma

Usadila som sa na moje obľúbené miesto v autobuse. Znalí vedia, že hneď za vodiča. Jedným okom driemkam, druhým rátam nastupujúcich. Jedna z mojich úchyliek. Všetko porátať. Sedemnástykrát zaznie protivné: "Priložte kartu." Dumem, že ja byť vodičom, zapchám mašinke ústa. Maximálne by mohla bliknúť na pasažiera, nie na vodiča, to dá rozum. Teda sedemnástykrát a moje počítanie prerušila pani Smreková.

20. apr 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
72

Júlia Hubeňáková - Bianka

Akcia K – počuli ste?

Napadá vám nejaká zľava v supermarketoch? Bolo to čosi oveľa, oveľa horšie. Stalo sa to úderom polnoci z 13. na 14. apríla roku 1950. Štátna bezpečnosť, Ľudové milície a Verejná bezpečnosť udreli s celou silou. Ako inak, od chrbta, pod rúškom noci. Päť rokov po nezmyselnej svetovej vojne, keď sa naša krajina ako tak spamätala z vojnových útrap, nastúpili otroci režimu, aby zlikvidovali mužské rehole. Biľag socialistického zriadenia. Bolo ho treba zničiť, vymazať. Zmizík však nefungoval. Jednoduchí ľudia nezdieľali názor novodobých otrokárov. Jedným z kláštorov, do ktorých rehoľníkov proti ich vôli internovali, bol aj kláštor v Podolínci. Obkolesili ho ostnatým drôtom, z kláštora urobili väzenie. Neorganizovaná vzbura ľudí bola potlačená. V Podolínci vraj boli najtvrdšie podmienky. Vyhladovaní kňazi naboso stáli na kamennej dlažbe. Nebola vojna, bol mier, ale štátna moc sa rozhodla ich zlikvidovať. Toto všetko si nájdete na nete, čosi včera utrúsili aj média. O čomsi inom som však chcela.

14. apr 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
27