Igor Múdry
Bobuľka a gaštanko
Ako hovoríme my moslimovia, keď nepríde hora k Mohamedovi, príde Mohamed k hore. Nuž teda poďme.
Stále musím ešte do roboty chodiť. Zoznam autorových rubrík: Československo moje rodné, Nemecko moje prechodné, Pokusy o veselosti, Domáce úlohy, Receptárium, Súkromné, Nezaradené
Ako hovoríme my moslimovia, keď nepríde hora k Mohamedovi, príde Mohamed k hore. Nuž teda poďme.
Tak táto obec je umiestnená v južnej časti Strážovskej hornatiny a je od nej sympatické, že nie je ďaleko od Prievidze. Z troch strán je obklopená kopcami. Na jednom takom sme boli naposledy.
Ak idete autom po R2, z Prievidze smerom do Európy, tak Jankov vŕšok je po pravej strane. Vlastne...tú rýchlostnú komunikáciu ešte nemáme. Sľúbil nám ju Mečiar, Dzurinda, Fico, Radičová nestihla, Fico druhýkrát a keď bude treba, aj tretí raz nám nasľubuje všetko, čo počuť chceme. Ale už začali budovať, ale pri Bánovciach, lebo z tej ich strany je Jankov vŕšok na ľavej strane. No veď viete, čo trafil nedávno vlak na priecestí nákladiak so štrkom. Tak neďaleko odtiaľ je naša dnešná destinácia.
V pondelok sme tu mali až neskutočný hic. Ten horný to tak asi chcel, aby sme sa na Ducha, ako hovorievala moja rišňovská babka, schovali do studených kostolných interiérov a svätili tento deň.
Hovorte si čo chcete, ale kniha osudu istotne existuje, to je hotová vec. Lebo čo je tam raz napísané, to je dané. Aj veštica to hovorila. Povesti, báje a rozprávky neklamú.
Každé mesto, to mi potvrdia všetci ľudia žijúci na dedine, skôr, alebo neskôr získa nejaký prívlastok. Ako to už vo svete chodí, väčšinou je hanlivý.
Presne tak. Nebudem ja každý boží deň po práci internetovať. Na programe je aktívny pohyb. Začíname s vychádzkami po okolí.
Tento text sa bude na prvý pohľad javiť ako mierne rozhádzaný. Ale aká taká kontinuita by tu mohla byť. Snáď sa podarí vyjadriť aj myšlienku. Ak áno, treba ju hľadať nie medzi riadkami, ale medzi obrázkami. No a môže byť aj v obrázkoch.
Ako vždy, tak aj tento krát som trestuhodne premeškal ten správny okamih. 29. apríla mali sviatok a ja som aj chcel, keď už bol ten Deň stromov, napísať na ich počesť článok. Ale...poznáte tú modelovú situáciu. V televízii dávali futbal a to ja mám rád, takto aktívne športovať na gauči. V jednej ruke ovládač, v druhej pivko. Naštartujme preto motorové píly, nabrúsme sekerôčky a poďme oslavovať dodatočne, keď už sme aj ten prvomájový sprievod odsabotovali.
Niektoré recepty sú priam nekonečné. Také ja nemám veľmi v obľube. Prosím, ak si potrebujete vyžehliť nejakú napáchanú lotrovinu, tak to je iné. Niekoľkohodinové galeje pri rozpálenom sporáku môžu mať na rozpolteného jedinca určitý pozitívny výchovný efekt, keď nič viac, tak aspoň ako pekelnú predprípravu. Lenže my, nepoškvrnené to duše anjelského razenia si zaslúžime lepšiu budúcnosť, ako je skon od hladu pri varení večere. Nechcite vedieť, čo by z toho narobil bulvár, keby sa to dozvedel. To by boli titulky v tlači: „Šokujúce! Pán Igor naposledy vydýchol tesne pred predjedlom!", alebo „Pripravoval si pohostenie na vlastný kar?", či „Od hladu sa nedožil ani poslednej večere!" To bolo také biblické. Poďme radšej trochu variť, keď už je ten pôst.
Padlo tu interné rozhodnutie, že nasledujúci text skoncipujem spôsobom sebe vlastným. Ja teda polievočku môžem, priznávam aj bez mučenia. Ba priam musím. Prosím, uznávam, existujú medzi nami aj jedinci, ktorí sa vrhajú priamo na šnicle. To je ich vec. Dnes si uvaríme dobrú polievku. Zaženieme hlad a aj sa dozvieme niečo nové. Vlastne staré, lebo celé by to malo mať historický nádych.
My si zaiste naivne myslíme, že svet okolo nás sa mení. Omyl. To my sa meníme. Toto bola malá rozcvičková filozofická úvaha. Alebo si zoberme takú studňu ako názorný príklad. Naša babka mala vo dvore presne jednu takú, akú potrebujeme. Bola veľmi hlboká. Až po samé dno. Rumpál s vedrom zaveseným na reťazi a celá bola zastrešená, aby do nej nič nenapadalo. Učupená pri komore ticho čakala na svoju šancu poslúžiť. Neviem kedy presne ju dedko vykopal, ale bola na diaľkové ovládanie. Vedro sa spúšťalo a samozrejme že aj vyťahovalo otáčaním kolesa od hintova, ktoré bolo umiestnené práve v tej spomenutej komore.
Je viac ako isté, že takto vhodne zvolený názov článku som tu ešte nemal. Veľmi ľahko môže vyvolať v našej mysli, alebo aj úplne niekde inde, určitú konkrétnu predstavu. Alebo aspoň očakávanie. V ideálnom prípade dve a viac očakávaní. Hojdacie kreslo...nemám. Smutný smajlík. A tak by sa mi teraz šiklo. V ňom by sa totiž do nej najlepšie pohružovalo. Aspoň že tá peľasť je naporúdzi.
Priatelia alchymisti, kmeňoví šamani, babky korenárky, no dobre, tak aj Čenteš s Bezákom, nehnevajte sa na mňa za ten nadpis, ale musím občas aj ja zahrať na bulvárnu strunu. Inak od Silvestra je ľudové liečiteľstvo moje najnovšie hobby. Rok som uzavrel bilanciou: zmeškaná preventívna prehliadka u stomatológa (to je normálne že zubár), zlomený ľavý predný beh, seknutý krk, hnisavá angína, zápal ďasien a nakoniec, teraz sa podržte, alebo si rovno sadnite, to najhoršie, čo chlapa odrovná - prechladnutie a nádcha. Ale aká! Poďme si uvariť medicínu, kým nie je neskoro.
Kríza. Tu, tam, vlastne všade. Hypotekárna, dlhová, vzťahová, v RKC a hlavne stredného veku. Ako keby nebolo dôležitejšie záležitosti riešiť. Chcem tu navariť a ani neviem ako sa to správne volá. Samozrejme, náš a aj európsky zákonodarný dvor zaspal na vavrínoch! Dobre, otázka miery dovoleného zakrivenia banánov bola napokon, napriek nacionalistickým hádzačom polien pod nohy, zdarne uzákonená. Viete čo by sa však malo riešiť? Nie veru to ich DPH, sociálne odvody a iné podvody. Veď aj Hamlet by sa dnes, samozrejme keby nebol Dán, ale bol náš, pýtal: „Perkelt či paprikáš?"
Ako už názov naznačuje snáď každému, nemusí to byť ani kuchár, dnes sa bude variť polievka. Polievka je totiž základ. Bez nej by to priatelia nešlo. Ja mám polievočky veľmi rád a je až záhada, že prečo ich teda varím tak poskromne. Aj bytoví príslušníci majú radi polievky. Musím sa zmeniť a utužiť rodinný krb. Hor sa do kuchyne! Budeme krájať a miešať. Jednoduché jedlo nás čaká. A zdravé, ako som sa dočítal.
Geniálny nadpis! Taký sa mi ešte tuším nepodaril vykúzliť. Európska únia tu práve niekde padá na čumák, je čas najvhodnejší pre národné obrodenie a tak celkovo pre povstanie z popola a ja si tu zvolím názov v globálnom, až internacionálnom duchu. Inak Mistr sa ma minule opýtal, tak, ako to iba on vie: „A čo ty? Už nevaríš na blogu?" A ja že nie. Ale teraz už znovu hej, ako vidíš a vidíte. Na toto Vás musím upozorniť, lebo by ste si to nevšimli. Vtipne som spojil Maďarov so Slovákmi. Cez Nemcov a Francúzov. Inak to asi nepôjde. Dosť bolo politiky, robota v kuchyni čaká!
Bez rodiny a bez zdravia to nie je ono. To musí uznať aj tá najtvrdšia kotrba. Človek si to niekedy uvedomí až v čakárni u lekára. Hlavne ak je zdravie v čudu a ak ten lekár nie je z rodiny. To sa zase načakáme. Ale to sa dalo čakať. Veď som v čakárni. Napadla mi, nie geniálna myšlienka, vírusová pliaga horné cesty dýchacie. Inak, aby sa vedelo, tak podľa správnosti, ja som tu vôbec nemal byť. Včasná prevencia pred ochorením je totiž moja srdcová záležitosť. Tak napríklad fajčím iba ľahké cigarety, zásadne sa vyhýbam cestovaniu v MHD, neprijímam čokoládky od cudzích ujov a studené pivo chlípem pomaly. Okrem toho som sa zúčastnil aj dňa rodiny a zdravia. Aj fotky mám.
Nakoniec sa predsa len šťastlivo našla. Moja písacia potreba, ľudovo povedané plniace pero. A čo ste si mysleli, že tá generácia? Tu, na začiatku článku? Tak to som teda ešte nevidel, aby sa zločin vyriešil v prvom odseku detektívky. Okrem toho neverím, že sa niekedy nájde. Lebo ona je tak poctivo stratená, že nikomu nechýba. Dokonca ani sama sebe.
V meste Wiesbaden sme už spolu boli. Nikde však nie je napísané, že tam nepôjdeme znovu. Vy máte oproti mne tú výhodu, že môžete ostať v horizontálnej polohe a na moju veľkú radosť posúvať text článku, ako inak, spoločne s fotkami, vo vertikálnom smere. No a ja, aby som sa aj za Vás, do kopca terigal! Určite Vám vŕta v hlave, čo asi môže, v takéto nedeľné a sychravé dopoludnie, porábať miestne obyvateľstvo. Poviem Vám to takto. Kadečo. No veď ľaľa, nazrite dnu a uvidíte skoro ako na vlastné oči.