Igor Múdry
Odutá buchta
Išiel som sem na blog ako na hotové...a receptu nikde. Normálne som ostal v pomykove, že to tu nie je. V blesku musím napraviť ten omyl preveliký.
Stále musím ešte do roboty chodiť. Zoznam autorových rubrík: Československo moje rodné, Nemecko moje prechodné, Pokusy o veselosti, Domáce úlohy, Receptárium, Súkromné, Nezaradené

Išiel som sem na blog ako na hotové...a receptu nikde. Normálne som ostal v pomykove, že to tu nie je. V blesku musím napraviť ten omyl preveliký.

Aby ste nepovedali, že vás vláčim iba po imperialistickej cudzine, tak dnes hodíme očkom po niečom významnom v domácom regióne.

Minule a aj predminule sme si varili pokrmy. Potom ich jedli. Logicky musí nasledovať chudnutie. Nenáročná prechádzka náročným terénom.

Samoľúbo musím konštatovať, že s názvom som nesmierne spokojný. Je tak poetický. Inšpiráciou pre nadpis mi nebolo otvorenie terasiek medzi vlnami, ale jeden kinematografický klenot domáceho pôvodu.

Dnešný článok nevznikol iba tak, je to totiž výzva. Preto si dovolím ho venovať všetkým hladným ľuďom dobrej vôle. Čiže nám papalášom. Lebo radi papáme, potom sme sýti a hladnému neveríme.

Hovorte si čo chcete, ale najväčší sviniar pod Slnkom je pocit hladu. Prepadne človeka bez akéhokoľvek varovania. Zbaviť sa tej pliagy, dá to poriadne zabrať.

Mám takého kamaráta, konškoláka, čo má krycie meno Mistr. Okrem iného aj Emil a najnovšie Estét z Lopašova. On sa volá vlastne Jaroslav, ale odkedy ho efkári prekrstili, medzi nami chlapmi je a bude Mistr na furt.

V našich zemepisných šírkach, a dĺžky to iba potvrdzujú, panuje názor. Jednoducho povedané, že imigranti...to je iba taká čvarga špinavá. Nič sa nedá robiť priatelia, tento blud treba vyvrátiť.

Dnešný text je treba poňať, s istou rezervou, ako kombináciu hodín dejepisu, zemepisu, náboženstva a samozrejme aj telesnej výchovy a cudzieho povinného predmetu - nemčiny. Takže tak. A mrkneme sa aj do Štrasburgu.

Náhoda, osud a či bohovia rozhodli, že dnes nebudem podaromnici na peľasti vylihovať. Sadám preto do plechového tátoša a zadávam súradnice do rovnako zánovnej navigácie. Poďme!

Ako hovoríme my moslimovia, keď nepríde hora k Mohamedovi, príde Mohamed k hore. Nuž teda poďme.

Tak táto obec je umiestnená v južnej časti Strážovskej hornatiny a je od nej sympatické, že nie je ďaleko od Prievidze. Z troch strán je obklopená kopcami. Na jednom takom sme boli naposledy.

Ak idete autom po R2, z Prievidze smerom do Európy, tak Jankov vŕšok je po pravej strane. Vlastne...tú rýchlostnú komunikáciu ešte nemáme. Sľúbil nám ju Mečiar, Dzurinda, Fico, Radičová nestihla, Fico druhýkrát a keď bude treba, aj tretí raz nám nasľubuje všetko, čo počuť chceme. Ale už začali budovať, ale pri Bánovciach, lebo z tej ich strany je Jankov vŕšok na ľavej strane. No veď viete, čo trafil nedávno vlak na priecestí nákladiak so štrkom. Tak neďaleko odtiaľ je naša dnešná destinácia.

V pondelok sme tu mali až neskutočný hic. Ten horný to tak asi chcel, aby sme sa na Ducha, ako hovorievala moja rišňovská babka, schovali do studených kostolných interiérov a svätili tento deň.

Hovorte si čo chcete, ale kniha osudu istotne existuje, to je hotová vec. Lebo čo je tam raz napísané, to je dané. Aj veštica to hovorila. Povesti, báje a rozprávky neklamú.

Každé mesto, to mi potvrdia všetci ľudia žijúci na dedine, skôr, alebo neskôr získa nejaký prívlastok. Ako to už vo svete chodí, väčšinou je hanlivý.

Presne tak. Nebudem ja každý boží deň po práci internetovať. Na programe je aktívny pohyb. Začíname s vychádzkami po okolí.

Tento text sa bude na prvý pohľad javiť ako mierne rozhádzaný. Ale aká taká kontinuita by tu mohla byť. Snáď sa podarí vyjadriť aj myšlienku. Ak áno, treba ju hľadať nie medzi riadkami, ale medzi obrázkami. No a môže byť aj v obrázkoch.

Ako vždy, tak aj tento krát som trestuhodne premeškal ten správny okamih. 29. apríla mali sviatok a ja som aj chcel, keď už bol ten Deň stromov, napísať na ich počesť článok. Ale...poznáte tú modelovú situáciu. V televízii dávali futbal a to ja mám rád, takto aktívne športovať na gauči. V jednej ruke ovládač, v druhej pivko. Naštartujme preto motorové píly, nabrúsme sekerôčky a poďme oslavovať dodatočne, keď už sme aj ten prvomájový sprievod odsabotovali.

Niektoré recepty sú priam nekonečné. Také ja nemám veľmi v obľube. Prosím, ak si potrebujete vyžehliť nejakú napáchanú lotrovinu, tak to je iné. Niekoľkohodinové galeje pri rozpálenom sporáku môžu mať na rozpolteného jedinca určitý pozitívny výchovný efekt, keď nič viac, tak aspoň ako pekelnú predprípravu. Lenže my, nepoškvrnené to duše anjelského razenia si zaslúžime lepšiu budúcnosť, ako je skon od hladu pri varení večere. Nechcite vedieť, čo by z toho narobil bulvár, keby sa to dozvedel. To by boli titulky v tlači: „Šokujúce! Pán Igor naposledy vydýchol tesne pred predjedlom!", alebo „Pripravoval si pohostenie na vlastný kar?", či „Od hladu sa nedožil ani poslednej večere!" To bolo také biblické. Poďme radšej trochu variť, keď už je ten pôst.